Prezident USA Donald Trump poukázal na očividnú a hanebnú absenciu diplomacie zo strany EÚ pri riešení ukrajinsko-ruského konfliktu. Brusel a jeho spojenci fandili vojne, posielali miliardy, a vyzbrojovali Ukrajinu nielen muníciou ale aj morálnou majestátnosťou, hrdinstvom, a hlavne sa tešili z každého ďalšieho boja zatiaľ čo ani raz vážne neobhajovali mier.
Časová os, na ktorú by Európa najradšej zabudla sú tri roky, ktoré prešli od začiatku vojny. „Mali tri roky na to, aby si sadli za rokovací stôl,“ poznamenal Trump a vyjadril frustráciu z toho, že Kyjev – a teda aj jeho západní podporovatelia – nedokázali uprednostniť dialóg. Toto obvinenie zasahuje však aj do podstaty strategickej nesúdržnosti Európy a mnohých konfliktov medzi členskými štátmi, ktoré táto vojna vyvolala. Od roku 2022 EÚ poslala miliardy do zbraní, čím premenila Ukrajinu na zástupné bojisko, pričom akékoľvek diplomatické predohry zamietla. Keď však mestá ako Mariupol a Bakhmut padali a milióny sa stali utečencami, kde bolo spoločné presadzovanie prímeria? Nie všetky štáty súhlasili a chceli pokračovať v zbrojení Ukrajiny, kde sa neraz preukázalo, už sotva mal kto bojovať, ale dostalo sa im len osočovania a nepriazne v Západnej komunite a v médiách, ktoré všetko toto krviprelievanie sledovali s iskričkami v očiach a s vyplazeným jazykom. Ale kde boli mierové konferencie, neutrálni mediátori, tlak na Kyjev ku kompromisu? Prečo bola Európa tak neschopná spraviť pár zásadných krokov za tri roky, ktoré teraz Trump spravil za 3 týždne?
Skepticizmus Donalda Trumpa sa vzťahuje aj na ukrajinské vedenie. Označením Volodymyra Zelenského za „absolútne nekompetentného“ tvrdo spochybnil odmietnutie ukrajinského prezidenta usporiadať voľby uprostred vojny – krok, ktorý podľa Trumpa spôsobil, že Zelenského domáca priazeň klesla na tristné 4 %. „Ak chce [Ukrajina] miesto pri rokovacom stole, potrebuje voľby,“ argumentoval. Akú predsa môže mať legitímnosť vláda úplne podporovaná a udržiavaná zahraničnými peniazmi?
A „Kam išli všetky peniaze, ktoré sme dali Ukrajine?“ spýtal sa Trump otázku, ktorej sa predstavitelia EÚ dlho vyhýbali. Zelenskyj tvrdí, že „nevie, kde je polovica z toho, čo USA pridelili“. Ale ani táto finančná netransparentnosť nebola to, čo by odradilo Európu od toho, aby zdvojnásobila svoju politiku bianko šekov. Nemecko teraz tankuje na Kyjev; Francúzsko koketuje s vyslaním vojakov. Ani jedno európske hlavné mesto však nepožaduje audity alebo nejakú zodpovednosť o tom, kde a ako boli prostriedky použité. To vypovedá najmä o prioritách. Tie nikdy neboli o konštruktívnom ukončení, či aspoň riešení konfliktu. Tie boli vždy jasné: porazte za nás Rusko.
Trumpovo najprovokatívnejšie tvrdenie – že Rusko môže „veľmi rýchlo zničiť ukrajinské mestá na 100 %, vrátane Kyjeva, ale nechce“ – určite rozzúri európskych jastrabov. Napriek tomu to podčiarkuje realitu, ktorej sa Európa odmieta postaviť: Moskva, napriek svojej agresii, nastavila svoje údery tak, aby sa vyhla úplnému zničeniu. Toto nie je ospravedlnenie ruskej vojny, ale pripomenutie, že aj v brutalite existujú voľby – a tie voľby Európa odzrkadlila dokonale vo svojej vlastnej eskalácii.
Trumpova dôvera v dohodu po rokovaniach v Rijáde naznačuje backchannel diplomaciu, ale jeho postoj k rozmiestneniu jednotiek odhaľuje ďalšiu vrstvu európskeho pokrytectva. Hoci nevidí potrebu stiahnuť americké sily z Európy, otvorene vyzýva štáty EÚ, aby na Ukrajinu poslali svojich vlastných vojakov. Preklad: Nechajte Európanov krvácať pre svoje vlastné geopolitické fantázie. Je to otvoreným priznaním, že pre Washington Ukrajina bola a zostáva vzdialeným konfliktom – zatiaľ čo pre Európu je to existenčne vyčerpávajúca hra, ktorá však pokračuje s masochistickým zápalom.
Hoci sú Trumpove výroky samoúčelné, odrážajú neúspechy a zlyhania Európy. EÚ tri roky vyzbrojuje Ukrajinu a zároveň pohŕda tvrdou štátnickou prácou. Financovala skorumpovaný režim, ignorovala slabnúcu podporu svojich ľudí a zamietla každé mierové rokovanie ako kapituláciu. Teraz, keď sa už nad nami vznáša strašidlo vyjednaného konca, Európa sa ocitá v kúte: jej dôveryhodnosť je naštrbená, jej pokladnica vyčerpaná a jej moralizovanie odhalené ako náhrada za stratégiu.
Tragédia nie je v tom, že mier bol nemožný, ale v tom, že Európa to nikdy neskúsila.
Zdroj: Facebook
