Účel podľa Najvyššieho súdu nesvätí prostriedky a sudcovi Klimentovi preto zrušili rozsudok v známej kauze.
Ešte vlani Najvyšší súd zrušil odsudzujúci rozsudok proti advokátovi Ladislavovi P., ktorý je trestne stíhaný v takzvanej kauze Čuňo. Ide o jeden z prvých politicky citlivých korupčných prípadov v histórii krajiny, ktorého začiatok siaha do roku 2004.
Názov je odvodený od toho, že v ňom bol stíhaný aj niekdajší viceprimátor Košíc a vysoký funkcionár vtedajšej SDKÚ Eugen Čuňo. Zomrel v roku 2021.
Aj keď svojho času išlo o široko sledovanú kauzu, zrušeniu rozsudku sa nikto nevenoval a upozornila naň až pred pár dňami bývalá vyššia súdna úradníčka Špecializovaného trestného súdu Erika Krutková na webe Právne listy.
Najvyšší súd zrušil iný svoj rozsudok v rámci mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý sa volá dovolanie. Rozhodoval o ňom päťčlenný dovolací senát. Zrušený odsudzujúci rozsudok vydal ešte v roku 2019 odvolací senát 5T, ktorému predsedal sudca Juraj Kliment.
Prípad je zaujímavý nielen preto, že Najvyšší súd skorigoval názor sudcu Klimenta, že účel svätí prostriedky, ale aj preto, že ukazuje, ako tento sudca ani v minulosti neprekypoval zdržanlivosťou pri formulovaní svojich rozhodnutí.
Vedia, prečo prehrali!
Zrušený rozsudok senátu 5T svojho času zaujal verejnosť aj kvetnatým a miestami urážlivým slovníkom, ktorý tomuto senátu ostal aj v neskorších kauzách po roku 2019. Napríklad na adresu obhajcu Štefana Detvaia v zrušenom rozhodnutí napísal, že „nie každý z nás disponuje schopnosťou čítať s porozumením a aj ten, ktorý takouto schopnosťou oplýva, môže ju s pribúdajúcim vekom postupne strácať“.
Obžalovaným zas odkázal „priam legendárnu vetu bývalého policajného funkcionára“, ktorým senát 5T myslel niekdajšieho policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka, že „oni vedia, že prečo, aj my vieme, že prečo, toľko stačí povedať, že my vieme, že oni vedia“. „Odvolací senát 5T k tomu len dodáva: ‚A my vieme. Nie tušíme. My skutočne vieme‘,“ píše sa v zrušenom rozsudku.
V jeho závere je zas niekoľko výkričníkmi ukončených poznámok o tom, že senát už zrušený rozsudok považuje za dobre odôvodnený. „Tento rozsudok odvolacieho senátu 5T svojím odôvodnením takým bezpochyby je!“
„Prehrávajúca strana naozaj vie, prečo ‚prehrala‘, a právnici, ktorí prečítajú tento rozsudok, vedia, prečo bol prijatý!!!“ hemží sa to výkričníkmi.
Zdvihnutý prst a zlá torta
Sudca Kliment je podobnými formuláciami pri rozhodovaní známy, ostali mu dodnes a použil ich aj pri rozhodovaní v mnohých známych protikorupčných a ekonomických kauzách. Už ho za to kritizovali aj ústavní sudcovia.
Keď jeho senát vzal v roku 2022 do väzby advokáta Mareka Paru, označil to za „zdvihnutý prst“ všetkým, ktorí by sa chceli v budúcnosti pokúsiť kriminalizovať justičné orgány. Ústavný súd tento rok rozhodol, že senát 5T porušil právo advokáta na osobnú slobodu.
Ústavní sudcovia sa v rozhodnutí vyjadrili aj ku Klimentovej poznámke: „Ak sudca posiela verejnosti takýto odkaz, logicky a rozumne sa dá vyhodnotiť táto situácia jedine tak, že táto nie zdržanlivá formulácia obsahuje varovanie (výstrahu) ostatným, oslabuje zdanie, že dokáže predmetnú trestnú vec posúdiť nestranne.“
V odsudzujúcom rozsudku proti bývalému policajtovi Mariánovi Kučerkovi Klimentov senát komentoval obhajcu Martina Bezáka, ktorý je momentálne členom Súdnej rady. „Odvolací súd dáva do pozornosti poviedku Josefa Čapka Ako psíček s mačičkou piekli tortu, pretože z takejto ‚obhajoby‘ by, obrazne povedané, muselo bolieť brucho nielen orgány činné v trestnom konaní a konajúce súdy, ale každého, kto má elementárny zmysel pre slušnosť, vzájomnú úctu, rešpekt, spravodlivosť a pre pravidlá logického úsudku a vyvodzovania,“ napísal senát 5T. Väzobnú časť prípadu, kde rozhodoval tiež Kliment, už posudzuje Európsky súd pre ľudské práva.
Jeho prirovnanie pritom nesedí. Iba žeby sa senát Najvyššieho súdu stotožnil s postavou zlého psa, ktorý si ukoristil, čo mu nepatrilo. To asi nebol úmysel sudcov.
V rozprávke Ako psíček s mačičkou piekli tortu totiž po hre s deťmi psíček s mačičkou upečú tortu k svojim sviatkom, aby sa podelili aj s kamarátmi, ale vo svojej naivite použijú nesúrodé suroviny. Tortu nechajú chladnúť a zájdu sa opäť hrať s deťmi. Okolo ide zlý pes, ktorý zacíti vôňu chladnúcej torty, ulakomí sa na ňu a po zožratí mu je zle. Keď chcú psíček s mačičkou pohostiť svojich kamarátov a zistia, že torta je preč, tak ich deti vezmú k sebe a pohostia ony ich. Tričko s Čapkovou ilustráciou k poviedke Ako psíček s mačičkou piekli tortu mal bývalý špeciálny prokurátor Daniel Lipšic oblečené na rozlúčke s kolegami pri rušení Úradu špeciálnej prokuratúry.
Kauza Cviková
V roku 2020 Klimentov senát zamietol žiadosť trestne stíhanej sudkyne Denisy Cvikovej o prepustenie z väzby na slobodu. Stíhaná bola v justičnej kauze Búrka.
Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) pred niekoľkými týždňami konštatoval, že tak porušil jej právo na osobnú slobodu. Jej ponechanie vo väzbe totiž odôvodnil dôkazmi, ktoré ani prokuratúra v sťažnosti proti jej prepusteniu nespomínala. Senát 5T však nedal Cvikovej príležitosť sa k nim vyjadriť. Keď sa k nim neskôr vyjadrila, súdy jej vysvetlenie akceptovali.
Minister spravodlivosti Boris Susko po rozhodnutí ESĽP v tomto prípade vyhlásil, že iniciuje disciplinárne stíhanie sudcu Klimenta a jeho kolegu zo senátu, ktorý o Cvikovej rozhodoval.
Aj v rozhodnutí o predĺžení väzby Cvikovej Kliment použil iný než zdržanlivý slovník, hoci ESĽP to v tomto prípade nechal bez komentára. Napriek tomu, že rozhodoval iba o väzbe a nie o vine obvinených, do rozhodnutia napísal, že „súdy musia vyslať signál, že sa chcú zbaviť nečestných a nepoctivých a predovšetkým skorumpovaných sudcov, rôznych ‚vybavovačov v talároch aj bez talárov‘ (…)“ – časť vety zvýraznil tučným písmom a podčiarkol.
Neskôr bol Kliment z rozhodovania v kauze Búrka vylúčený práve preto, že podobne tvrdo sa o trestne stíhaných sudcoch vyjadroval aj pre médiá.
Účel nesvätí prostriedky
Ale naspäť ku kauze Čuňo. Dovolací senát Najvyššieho súdu zrušil odsudzujúci rozsudok Klimentovho senátu nie pre jeho nevyberaný slovník, ale pre principiálne odlišný pohľad na nezákonné dôkazy.
Jedným z kľúčových boli totiž nahrávky z odpočúvania telefónov, ale aj obrazovo-zvukové záznamy stretnutí, podľa ktorých si obvinení odovzdávali peniaze a antedatujú dokumenty k údajnej pôžičke. Nahrávanie schválil ešte v roku 2004 Krajský súd v Bratislave. Príkazy na vyhotovovanie obrazovo-zvukových záznamov však neobsahovali žiadne odôvodnenie, a preto sú nezákonné.
Kliment s kolegami sudcami Petrom Hatalom a Petrom Szabom prišli s invenčným výkladom, že použiteľné sú aj nahrávky z nezákonného odpočúvania. Zvážiť podľa nich treba, či v konkrétnom prípade neprevažuje verejný záujem na potrestaní určitého činu nad individuálnym záujmom na ochranu súkromia. Inými slovami, či sa neskôr dajú ospravedlniť závažnými zisteniami.
V kauze Čuňo senát 5T ospravedlňoval použitie záznamov z nezákonného nahrávania tým, že sa nimi potvrdila trestná činnosť predpokladaná políciou.
Odmietli aj doktrínu plodov z otráveného stromu ako čosi cudzie, čo je prirodzené skôr angloamerickému právnemu systému: „Odvolací senát 5T (…) zastáva názor, že ‚plody z otráveného stromu môžu byť zdravé‘!“ uvádza sa v zrušenom rozsudku Klimentovho senátu opäť s výkričníkom.
Päťčlenný dovolací senát Najvyššieho súdu rozsudok senátu 5T zrušil a potvrdil, že účel nesvätí prostriedky. V rovnakom duchu dlhodobo rozhoduje aj Ústavný súd.
Zdroj: plus7dni.sk
