spot_img

Juraj Draxler: Mark Rutte je hanbou západnej politiky. Zároveň je pre svet veľmi nebezpečné, že takýto človek je generálnym tajomníkom NATO

Dnes pred europoslancami vyhlásil, že európske štáty musia zvýšiť výdavky na obranu, inak „sa môžeme všetci začať učiť rusky“.

Je výrazným výkričníkom fungovania dnešného sveta, že propaganda celkom bezostyšne naraz kričí dve navzájom protirečivé veci:

Na jednej strane jasá, že ruská armáda zďaleka nie je taká silná, ako by ju rada videla Moskva, veď ju zastavila aj pomerne dezorganizovaná (a, dodajme, skorumpovaná) ukrajinská armáda. Propaganda dokonca tvrdí, že ukrajinské ozbrojené sily majú šancu Rusko na bojisku poraziť, veď preto sa tam lejú miliardy a miliardy a miliardy.

Ale na druhej strane sa v rovnakom čase kričí, že Rusko, ktoré naozaj doteraz nedokázalo dobyť ani len celý Donbas, má vraj na to, aby si nebodaj trúflo na ďalšie európske krajiny.

Je to celé úplný nezmysel. Po prvé, Rusko nepotrebuje ukrajinské územie, ani sa ho zjavne nikdy nechystalo dobyť, potrebuje len záruky, že Ukrajina nebude voči Rusku nepriateľským teritóriom, a že nebude po zuby proti Rusku vyzbrojená.

Po druhé, Rusko nepotrebuje ďalšie územia, veď má územia toľko, že má problémy ho dnes spravovať a brániť. Ako aj propagandisti občas sami kričia, ale potom začnú protilogicky revať to druhé.

Navyše, ruská elita si veľmi dobré pamätá časy sovietskeho bloku, keď krvácali na vojenských výdavkoch, plus na dotáciách niektorých krajín. Oni sa cieľavedome k ničomu podobnému nechcú vrátiť, potrebujú sa sústrediť na zlepšovanie fungovania domáceho hospodárstva z hľadiska jeho technologickej úrovne a výkonnosti, a na zlepšovanie životnej úrovne obyvateľstva. Aj jedno aj druhé sa im síce tak po rusky, s kopou problémov, ale predsa len darí.

Veď aj preto napriek konfliktu výdavky na obranu stúpli pomerne skromne, sú ďaleko pod úrovňami toho, čo na armádu tratil Sovietsky zväz, keď ani nebojoval. (Dnes je to 6 percent HDP, za Sovietskeho zväzu boli tie úrovne 10-15 percent HDP).

V neposlednom rade – ak by Rusko chcelo dobýjať územia, mohlo to robiť už dávno. Ukrajinu by dobylo aj celú v roku 2014, keď ukrajinská armáda prakticky nefungovala. Namiesto toho sa Moskva snažila dohovoriť po dobrom ohľadom vplyvu USA na Ukrajinu, práv obyvateľov východnej a južnej časti Ukrajiny (a Kyjeva) a plánov NATO. Rovnako mohla už dávno oficiálne pripojiť Abcházsko, Južné Osetsko. Alebo si ponechať polovicu Gruzínska po tom, ako ukončili Saakašviliho šialené vojenské dobrodružstvo.

Moskva sa vždy úzkostlivo pridržiava práva narodov na sebaurčenie, neustále vysiela signály, že so západnými krajinami chce mier, len ju musia nechať na pokoji. Putin zdôrazňuje právo Ukrajiny na existenciu, aj to, že ich berie ako samostatný národ – akurát, že to západná propaganda úzkostlivo neukazuje a, naopak, vyžíva sa v emotívnych výrokoch pár TV propagandistov, ktoré sú zjavne určené pre obyvateľstvo regiónov, nie pre mestské vrstvy. Je to rovnaké, ako keby ste posudzovali celú Ameriku podľa Fox News.

Na Západe však vládnu kliky, ktoré z Ruska potrebujú mať nepriateľa. Jednak to vyhovuje ich mentalite, majú príliš veľa afrických či arabských imigrantov na to, aby mohli byť otvorene rasistickí voči nim, tak si to kompenzujú rusofóbiou.

A hlavne – ohrozenie pomáha biznisu, obrannému, spravodajskému atď.

Rutte celkom určite vie, že trieska hlúposti. Ale je mu to úplne jedno.

Bohužiaľ, dnes sú mnohí takíto. Pamätám si, keď som sa prvýkrát rozprával s nejakým generálnym tajomníkom NATO. Bol to Willy Claes, stretli sme sa vo Viedni na jednej večeri, v polovici 90. rokov, v rámci jednej konferencie, niekoľko týždňov potom, ako musel rezignovať na post, kvôli tomu, že ešte ako belgický minister dozeral na čierne fondy pre svoju stranu. A bola z toho aféra, čo poškrvnilo inak mimoriadne úspešnú kariéru tohto bývalého trojnásobného ministra hospodárstva, tiež ministra zahraničia, predtým ešte aj ministra školstva.

A ja som bol prekvapený, aký skromný a erudovaný človek to bol, mimochodm, aj s umeleckým hobby (bol tuším amaterskym, ale veľmi dobrým dirigentom). Príjemné sa s ním baviť.

Podobne príjemné spomienky mám na stretnutia so starou gardou labouristických politikov či bývalých vysokých úradníkov z Talianska alebo Nemecka. Nehovorím, že politika kedysi nebola špinavá, ale bolo v nej aj dosť vzdelaných a najmä uvážlivých ľudí.

Potom sa ale niečo stalo a veľa, hádam väčšina z novej generácie sú takíto kariéristi (a tou „novou“ generáciou myslím samozrejme to, čo začalo do top politiky prichádzať v 90. rokoch, Rutte nie je žiaden mladík).

Povrchní, bez vážnych životných skúsenosti, a ak inteligentní tak hlavne na manipulatívnosť a často až podlosť.

To boli ľudia ako Joschka Fischer či Rudolf Scharpfing (neskutočné klamstvá viažuce sa k Juhoslávii), kariéristi ako Javier Solana či J. M. Barroso a ďalší. A mnohí na top postoch sú takíto aj dnes.

Je to smutné. A nebezpečné. Svet je v rukách bezduchých kariéristov. A bezohľadných predavačov zbraní.

Zdroj: Facebook

Visited 435 times, 1 visit(s) today
spot_img

ZANECHAJ KOMENTÁR

Zdaj komentár
Zadajte svoje meno

Podporte spravodajský portál Denník VV

  • Nezamykáme články
  • Necenzurujeme komentáre
  • Nezverejňujeme platené články

Viac info o podpore nájdete tu: PODPORTE VV

Pravidelná mesačná podpora

Jednorázová podpora

Newsletter - Denník VV

Prihláste sa na odber článkov. Dva krát do týždňa Vám zašleme zhrnutie najpodstatnejších komentárov a názorov, ktoré vyšli na našom webe :)

*Po vyplnení formuláru Vám zašleme potvrdzujúci email, ktorý je potrebné potvrdiť.

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás