Steve Bannon je človek, ktorý Trumpovi robil niekoľko rokov niečo ako šéfideológa. Trump sa s ním síce neskôr rozišiel a vyhodil ho z Bieleho domu, ale z Bannona sa neskôr znovu stal kľúčový spojenec.
Ak sa bavíme o idologickom podhubí trumpizmu, o tej vzbure bielych tradičných mužov prostredníctvom Trumpa, tak veľkú časť tejto kampane aj pred týmito voľbami viedol práve Bannon. V tom, čo sa nazýva alt-right má veľké slovo.
A ten dnes označil Elona Muska za arcidiabla, ktorého treba odstaviť od prístupu do Bieleho domu. Vykričal, že Muskovi ide len o to, ako zarobiť ešte oveľa viac peňazí a stať sa prvým trilionárom (v americkej terminológii) v histórii.
A že mu vôbec nejde o očistenie USA napríklad od imigrantov, ktorých si on a jeho miliardárski priatelia, chcú ďalej importovať. Čo Musk ani nepopiera.
Je to už druhý veľký konflikt mezi blízkymi Trumpovými spojencami. Pred týždňom sa pochytil pre zmenu Musk s Farageom.
Zato Trump si medzitým dobre notoval s talianskou premiérkou Meloniovou. Čo je tiež trochu irónia:
Na jednej strane Musk podporuje nemeckú AfD, ktorá sa doteraz hlási k euroskepticizmu, hoci pred možným príchodom k moci začala z tejto pozície ustupovať, na druhej Trump hrdličkuje s Meloniovou, ktorá sa medzitým začala zasadzovať za európsky superštát.
Nie je to prekvapujúce, Meloniová zastupuje záujmy talianskej veľkoburžoázie, je doslova jej produktom. A keďže má po chaose vo francúzskej a nemeckej politike zrazu v európskom priestore veľký vplyv, zmenila tón a je teraz jedna ruka s von der Leyenovou. A presadzuje hospodárske zjednocovanie EÚ – samozrejme, pod čiastočným vedením talianskych technokratov.
Je to podobný pragmatizmus, ako v prípade vojny v Ukrajine, z ktorej pomerne dobre benefituje taliansky zbrojný priemysel a preto ju Giorgia veľmi silno podporuje. V prejavoch o tom, ako sa treba pripraviť na možný ruský postup do Európy (a teda vyzbrojiť) jej môžu v EÚ konkurovať len Poliaci a niektorí politici z Pobaltia.
Aj preto hovorím, že k politike treba pristupovať s určitým odstupom až humorom. Áno, to čo sa teraz bude diať, nebude nijako pekné, sme reálne v nebezpečných časoch.
Ale je to aj pekné, perverzne zábavné divadlo. A bude čoraz väčšie.
Ešte doteraz alter scéna buráca víťazným „ha, slniečkári, teraz sa bojíte, keď prichádza Trump“, prihlúplo vzývajúc amerického ultraimperialistu. Ten si na rozdiel od prvého obdobia vládnutia teraz privádza do vlády kopu ľudí, ktorých mu neodporučil niekto iný, ale s ktorými sa skamarátil priamo on. A tak je oveľa smelší v presadzovaní svojich plánov a vôbec štýlu vládnutia.
Trump je pritom hrdinom ľudí, ktorí túžia, ľudovo povedané, byť hovadami. Ale na rozdiel od neho si to nemôžu plne dovoliť (mimo sociálnych sietí) pretože ich v tomto sne obmedzuje okolie. A tak svoje túžby projektujú doňho – on môže povedať čo chce, len tak, ako sa mu zachce, byť hulvát, neobmedzovať sa faktami.
Navyše sa stal akýmsi prorokom más, ktoré nemajú kapacitu vnímať svet inak ako v jednoduchých binárnych vzťahoch. Ak sa im nepáči súčasný svet a Trump je s niektorými jeho črtami „v boji“ tak automaticky považujú Trumpa za možného spasiteľa.
Práve preto bude zaujímavé sledovať ten chaos, ktorý rozoženie realitu tak, ako pár ostrých ovčiackych psov ovce, ktoré sa nachvíľu vštetky natlačili na jednu stranu ohrady.
Opät raz opakujem čínsku kliatbu: bodaj si žil v zaujímavých časoch. A my ideme do veľmi zaujímavých časov, krížom-krážom.
Zdroj: Facebook
