Pamätáte sa možno mnohí na knihu Francisa Fukuyamu, ktorá hlásala „koniec dejín“.
Ten text bol v skutočnosti sofistikovanejší, ako by si človek myslel podľa ústrednej tézy, a dosť skreslene medializovaný.
Ale každopádne ten základný príbeh mal silnú odozvu: po páde Železnej opony už nadlho bude svetu vládnuť model liberálnej demokracie. Aj krajiny, ktoré ju nemajú, sa k nej budú postupne približovať.
A dejiny v zmysle veľkých sociálnych pohybov a vojnových udalostí ustanú.
Dnes, práve dnes, sa stačí pozrieť na titulky globálnych denníkov. Napríklad The Guardian: Južná Európa hynie v horúčavách nad 40 stupňov, Trump nariadil prevzatie federálnej kontroly nad hlavným mestom, Trump a Putin idú diskutovať o výmene ukrajinských území, niečo o masívnom vyhladzovaní vyvolenými, plus Nero sa zase pos..l a znovu predĺžil moratórium na masívne čínske clá. Síce sa ešte pár mesiacov dozadu sebavedomo vyhrážal, ako Čínu zničí vysokými clami až ho budú prosiť o obchodnú dohodu, ale Číňania si založili ruky a odvtedy, naopak, sa klania on im.
Žijeme vo svete návratu cisárskej moci (USA a Rusko), vo svete, kam sa opätovne vrátili mimoriadne krvavé vojnové konflikty aj snaha nepohodlné obyvateľstvo vykynožiť, vo svete tvrdej cenzúry (stačí pozrieť USA).
Stále sme, na Západe, väčšinou slobodnejší a blahobytnejší ako ktokoľvek v histórii.
Ale dejiny sa vrátili aj v tomto, v hrozbe: už neplatí, ako platilo po niekoľko desaťročí po 2. svetovej vojne, že každá ďalšia generácia očakávala automaticky, že sa bude mať lepšie ako tá predchodzia, ale tiež, že určite nezažije vojny či tvrdé autoritárstvo.
Nuž, tento predpoklad už skončil. Dejiny sú tu a udierajú v plnej sile.
Kto prežije? Často tie skupiny ľudí a tie regióny či krajiny, ktoré sú civilizačne vyspelejšie: kde si veria, lebo sa opierajú o nejaké dlhodobé hodnoty a kde sú chytrí a kreatívni (aj v politike a organizácii štátu).
To, či do takejto skupiny bude v nasledujúce neľahké roky patriť aj Slovensko, je ešte otázne, veľmi otázne.
Zdroj: Facebook Juraj Draxler
