Všetkých posledných päť prezidentov, či už to boli republikánski alebo demokrati, nás priviedli na pokraj krachu. Zúfalo potrebujeme vodcov s oddanosťou mieru, ktorí môžu viesť národ a svet k bezpečnejšej a menej nebezpečnej budúcnosti.
Hlavnou úlohou každého amerického prezidenta je udržiavať národ v bezpečí. V nukleárnom veku to znamená predovšetkým vyhnúť sa atómovému armagedonu. Bezohľadná a nekompetentná zahraničná politika Joea Bidena nás približuje k zničeniu a pripája sa k dlhému zoznamu prezidentov, ktorí hazardovali s Armagedonom, vrátane jeho bezprostredného predchodcu a rivala Donalda Trumpa.
V súčasnosti sa všade hovorí o jadrovej vojne.
Lídri krajín NATO vyzývajú na porážku a dokonca na rozdelenie Ruska, pričom nám hovoria, aby sme sa neobávali ruských 6000 jadrových hlavíc. Ukrajina používa rakety dodané NATO na vyradenie častí ruského systému včasného varovania pred jadrovými útokmi vo vnútri krajiny. Rusko sa medzitým zapája do jadrových cvičení v blízkosti hraníc s Ukrajinou. Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg dali Ukrajine zelenú na použitie zbraní NATO na útok na ruské územie podľa vôle čoraz zúfalejšieho a extrémistickejšieho ukrajinského režimu.
Títo vodcovia prehliadajú, na naše nebezpečenstvo, najzákladnejšiu lekciu „jadrovej konfrontácie“ medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom v kubánskej raketovej kríze, ako povedal prezident John F. Kennedy, jeden z mála amerických prezidentov v nukleárnom veku, ktorý bral naše prežitie vážne. Po kríze povedal Kennedy svojim súčasníkom, ale najmä potomkom:
Pri obrane svojich životne dôležitých záujmov sa jadrové mocnosti musia predovšetkým vyhnúť konfrontáciám, ktoré by viedli protivníka k tomu, aby si musel vybrať medzi ponižujúcim ústupom alebo jadrovou vojnou. Prijatie takéhoto postupu v nukleárnom veku by bolo len dôkazom zlyhania našej politiky alebo kolektívneho želania smrti pre svet.“
Napriek tomu je to presne to, čo dnes robí Biden, ktorý presadzuje neúspešnú a bezohľadnú politiku.
Jadrová vojna môže ľahko vzniknúť z eskalácie nejadrovej vojny alebo od horúceho vodcu s prístupom k jadrovým zbraniam, ktorý sa rozhodne pre prekvapivý prvý úder alebo z hrubého nesprávneho odhadu. Posledný z týchto prípadov sa takmer vyskytol aj po tom, čo Kennedy a jeho sovietsky náprotivok Nikita Chruščov rokovali o ukončení kubánskej raketovej krízy, keď sa deaktivovaná sovietska ponorka dostala do fúzov spustenia torpéda s jadrovým hrotom.
Väčšina prezidentov a väčšina Američanov netuší, ako blízko sme k priepasti. Bulletin atómových vedcov, založený v roku 1947 čiastočne s cieľom pomôcť svetu vyhnúť sa jadrovému vyhladeniu, vytvoril Hodiny súdneho dňa, aby pomohol verejnosti pochopiť závažnosť rizík, ktorým čelíme. Národní bezpečnostní experti prispôsobujú hodiny v závislosti od toho, ako ďaleko alebo blízko sme k „polnoci“, t.j. zániku.
Dnes sú hodiny len 90 sekúnd do polnoci, čo je najbližší čas, aký bol kedy dosiahnutý v jadrovom veku.
Hodiny sú užitočným meradlom, ktorému prezidenti „porozumeli“ alebo nie. Smutným faktom je, že väčšina prezidentov bezohľadne hazardovala s naším prežitím v mene národnej cti, aby demonštrovali svoju osobnú „húževnatosť“, aby sa vyhli politickým útokom vojnových štváčov alebo z čírej nekompetentnosti. Z jednoduchého a priameho sčítania päť prezidentov napravilo situáciu, odvrátilo čas od polnoci, zatiaľ čo deväť nás priblížilo k Armagedonu, vrátane piatich najnovších.
Truman bol prezidentom, keď boli v roku 1947 zavedené hodiny súdneho dňa, 7 minút do polnoci. Truman podnietil preteky v jadrovom zbrojení a opustil úrad s hodinkami len 3 minúty do polnoci. Eisenhower pokračoval v pretekoch v jadrovom zbrojení, ale tiež inicioval prvé rokovania so Sovietskym zväzom o jadrovom odzbrojení. V čase, keď odišiel z úradu, sa hodiny vrátili na 7 minút do polnoci.
Kennedy zachránil svet tým, že chladne premýšľal o kubánskej raketovej kríze namiesto toho, aby sa riadil radami poradcov s horúcimi hlavami, ktorí vyzývali na vojnu (podrobný popis nájdete v majstrovskom Gamblingwith Armageddon, 2020 od Martina Sherwina). V roku 1963 rokoval s Chruščovom o Zmluve o čiastočnom zákaze jadrových skúšok. V čase jeho smrti, ktorá mohla byť spôsobená prevratom, vyplývajúcim z Kennedyho mierovej iniciatívy, JFK posunul hodiny späť na 12 minút do polnoci, čo je veľkolepý a historický úspech. Ale netrvalo to dlho. Lyndon Johnson sa okamžite zapojil do eskalácie vo Vietname a vrátil hodiny späť na iba 7 minút do polnoci. Richard Nixon zmiernil napätie so Sovietskym zväzom a Čínou, uzavrel Zmluvu o obmedzení strategických zbraní (SALT I) a zvýšil čas na 12 minút do polnoci. Gerald Ford a Jimmy Carter však nedokázali uzavrieť SALT II a Carter, fatálne a bezohľadne, dal v roku 1979 CIA zelenú na destabilizáciu Afganistanu. Keď Ronald Reagan nastúpil do úradu, hodiny boli len 4 minúty do polnoci.
Nasledujúcich 12 rokov znamenalo koniec studenej vojny. Veľkú zásluhu na tom má Michail Gorbačov, ktorý sa snažil politicky a ekonomicky reformovať Sovietsky zväz a ukončiť konfrontáciu so Západom. Zásluhu na tom má však aj Reagan a jeho nástupca George Bush starší, ktorí úspešne spolupracovali s Gorbačovom na ukončení studenej vojny, po ktorej nasledoval koniec samotného Sovietskeho zväzu v decembri 1991. Keď Bush opustil úrad, hodiny súdneho dňa boli 17 minút do polnoci, najbezpečnejšie od začiatku jadrového veku.
Nanešťastie, americký bezpečnostný establišment nemohol prijať „áno“ ako odpoveď, keď Rusko povedalo dôrazné áno mierovým a kooperatívnym vzťahom. USA museli studenú vojnu „vyhrať“, nielen ukončiť. Museli vyhlásiť a dokázať, že sú jedinou superveľmocou na svete, ktorá jednostranne napíše pravidlá nového „poriadku, založeného na pravidlách“ vedeného Spojenými štátmi. Po roku 1992 potom USA začali vojny a rozšírili svoju rozsiahlu sieť vojenských základní ako uznali za vhodné, vytrvalo a ostentatívne ignorovali červené čiary iných národov s cieľom tlačiť svojich jadrových protivníkov k ponižujúcemu stiahnutiu.
Od roku 1992 každý prezident zanechal Spojené štáty a svet bližšie k jadrovému zničeniu svojho predchodcu. „Hodiny súdneho dňa“ ukazovali 17 minút do polnoci, keď Clinton nastúpil do úradu, ale iba 9 minút, keď odišiel. Bush posunul hodiny len na 5 minút, Obama na 3 minúty a Trump len na 100 sekúnd. Teraz Biden znížil čas na 90 sekúnd.
Biden priviedol Spojené štáty do troch búrlivých kríz, z ktorých každá by mohla viesť k Armagedonu. Tým, že Biden trval na rozšírení NATO na Ukrajinu, proti ruskej červenej línii, opakovane tlačil na Rusko, aby v ponížení ustúpilo. Tým, že sa postavil na stranu Izraela, podnietil nové preteky v zbrojení na Blízkom východe a nebezpečne sa rozširujúci konflikt na Blízkom východe. Zosmiešňovaním Číny kvôli Taiwanu, ktorý USA zjavne uznávajú ako súčasť jednej Číny, vyzýva na vojnu s Čínou. Podobne Trump otriasol jadrovým hrncom na niekoľkých frontoch, najmä s Čínou a Iránom.
Zdá sa, že Washington má v týchto dňoch len jednu myšlienku: viac finančných prostriedkov na vojny na Ukrajine a v Gaze, viac zbrojenia pre Taiwan. K Armagedonu sa približujeme čoraz viac. Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že americký ľud v drvivej väčšine neschvaľuje americkú zahraničnú politiku, ale na ich názore veľmi málo záleží.
Musíme volať po pokoji z každého kopca. Závisí od toho prežitie našich detí a vnúčat.
L ´Antidiplomatico
Preklad: Dana Bystrická
Svetové mocnosti riadia čoraz väčši grázli, ktorí by nemali riadiť ani kravín nieto ešte štát. Svojou nezodvednosťou a nediplomatickosťou vťahujú naivne svet do ďalšej celosvetovej vojny, ktorej vznik nie je vzhľadom k už dvom doterajším svetovým vojnám, ziadnou utópiou. Je chybou, že väčšina z nás ľudí sa stále /žiaĺ tiež naivne/ domnieva, že vojna nevznikne, a preto ani nevyvoláva občiansky tlak na predstaviteĺov štátov k podniknutiu krokov, ktoré majú situáciu upokojiť a zaistiť ľuďom pokoj a mier.
Nechať to opätovne iba v rukách krvilačných ľudí, ktorí nad hrobom posledného z mŕtvych chcú rátať iba svoje peniaze, je od nás veľmi nezodpovedné. Kto z nás je presvedčený, že dnes sú ĺudia lepší a žeby už napr.nedokázali hádzať iných ľudi do plynových komôr a len tak pre radosť iných zabiť, nech zdvihne ruku a nekoná, ale následne nech sa potom ani nečuduje .