Európska únia: Ursula von der Leyenová má pevnú pozíciu

V pondelok v Bruseli začala neformálna Európska rada rokovania s cieľom definovať politické a inštitucionálne usporiadanie Únie po júnových voľbách, na ktorej dvadsaťsedem hláv štátov a vlád členských krajín diskutovalo o pridelení najdôležitejších postov: Predsedníctva Komisie, Rady a Európskeho parlamentu a vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku. Vzhľadom na rozhodujúce oficiálne zasadnutie Európskej rady, ktoré sa bude konať 27. a 28. júna, to bola stále predbežná konfrontácia, ktorá však už poskytla prvé dôležité signály o spojenectvách a politickej rovnováhe, ktorými sa bude s najväčšou pravdepodobnosťou riadiť nové volebné obdobie.

Neformálna večera v Bruseli sa skončila bez dohody o menách. Predseda Európskej rady Charles Michel prišiel okolo polnoci do tlačovej miestnosti v Bruseli a oznámil, že sa nedosiahla dohoda a že lídri považujú za „povinnosť“ dosiahnuť dohodu do konca mesiaca, t. j. na zasadnutí Európskej rady budúci týždeň.

Výsledok prvej konfrontácie lídrov po voľbách do Európskeho parlamentu sa však nepáčil Manfredovi Weberovi, lídrovi EPP. „Teší ma výsledok stretnutia, pretože sa zhodneme na tom, že Ursula von der Leyenová  za posledných päť rokov vykonala skvelú prácu: naša kandidátka má podporu Rady. Som za to vďačný, je to niečo, čo už dáva stabilitu. Dosiahli sme tiež dohodu o ďalších menách,“ pokračoval, „socialisti navrhli Antonia Costu, liberáli KajuKallasovú.“ Je to dôležitý krok, pretože teraz máme jasno na oboch stranách. Je to dobrý základ pre ďalšie rokovania v nadchádzajúcich dňoch. Východiskovým bodom je posolstvo stability, že chceme dosiahnuť dohodu a že dosiahneme výsledky v záujme občanov.“ V tejto súvislosti je potrebné dodať, že  hlasy, ktoré Ursule von der Leyenmôže zaručiťGergiaMeloni, majú cenu zlata, takže von der Leyen zatiaľ nepredloží Taliansku pripravené výhrady voči rezervám „právneho štátu a slobode médií“.

Nominácia KajeKallasovej však vyvoláva nevôľu nielen v Taliansku. Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini o nej decentne povedal, že ktokoľvek reprezentuje EÚ na medzinárodnej úrovni – a teda vysoký predstaviteľ, musí byť človekom schopným „upokojiť napätie“ v už aj tak „veľmi napätej“ situácii. Z tohto výsostne diplomatického tónu skúseného a ostrieľaného politika sa v kuloároch objavil názor, že Peter Pellegrini by rád presadil do funkcie vysokého predstaviteľa zahraničnej politiky EÚ zástupcu Slovenska, ktorý by určite viedol vyváženejšiu a dôveryhodnejšiu politiku ako Estónka, o ktorej nezaujatosti existujú vážne pochybnosti.

Slovensko hraničí s Ukrajinou priamo a zažíva problémy, ktoré vojna projektuje v tejto oblasti. Kallas je Estónka, čo znamená prirodzene protiruská:V minulosti jej matka, ktorá mala v tom čase iba šesť mesiacov, jej babička a jej prababička boli koncom 40. rokov deportované na Sibír na príkaz Stalina.

S Estónskou premiérkou je však spojený aj škandál: Estónsky prezident vydal dňa 28. augusta 2023 vyhlásenie v súvislosti so škandálom, týkajúceho sa obchodných operácií manžela KajeKallasovej, súvisiacich s Ruskom, pričom uviedol, že členovia vlády sú povinní udržiavať vnútornú stabilitu Estónska a integritu krajiny v domácej a zahraničnej politike s dôrazom na to, že vládni politici musia dať odpovedať na otázky, ktoré sa objavia, a to pred výbormi estónskeho parlamentu bez ohľadu na to, či výbor vedie zástupca opozície alebo koalície. Prezident uviedol: „Uvalenie ekonomických sankcií na Rusko je spoločnou politikou Európskej únie. Estónsko je jednou z hnacích síl politiky sankcií. Mnoho podnikateľských subjektov, ktoré obchodujú s Ruskom z tohto podnikania po 24. februári 2022 odstúpilo. Vieme však, že nie každý v Európe to urobil. Aj v Estónsku. Pokiaľ ide o určité spoločnosti, spochybňuje to dôveryhodnosť estónskeho štátu v jeho interakcii s našimi spojencami. Obchodné aktivity rodinného príslušníka – manžela premiérky KajeKallas s Ruskom vyvolali mnoho otázok v médiách a v spoločnosti a upriamili pozornosť na predsedníčku vlády a hodnoty, ktoré musí Estónsko nasledovať,“ povedal Karis. Prezident vyzval Kaju Kallas na odstúpenie z funkcie a nakoľko to odmietla, prezident reagoval: „Estónsko je parlamentný štát, ktorý od nás všetkých vyžaduje, aby sme rešpektovali zastupiteľský orgán volený ľuďmi. Premiérka oznámila verejnosti, že neplánuje odstúpiť. Ďalšie kroky premiérky ukážu, aký vážny je problém a čo považuje za správne riešenie pre estónsky štát. Ako prezident však považujem za potrebné zdôrazniť, že Estónsko potrebuje vládu schopnú pracovať a spoliehať sa na vnútornú dôveru,“ povedal prezident.

Talianska vláda na základe svojej úlohy zakladajúcej krajiny a tretieho najväčšieho hospodárstva na kontinente chce získať prestížny post, napríklad funkciu komisára s dôležitými zodpovednosťami a možno aj podpredsedu Komisie.

Poľský premiér Donald Tusk však pred novinármi, ktorí sa ho pýtali, či sa mu podarilo presvedčiť líderkuFratelli d´ Italia, aby vstúpila do väčšiny, odpovedal takto:

„Mojou úlohou nie je presvedčiť Meloniovú. Už máme väčšinu v poslaneckom klube PPE, liberáloch, socialistoch a ďalších malých skupinách. Mám pocit, že je to už viac než dosť.

Tuskove slová poukázali na skutočnosť, že tri strany, ktoré sú historicky spojencami v Európe – stredopravicová Ľudová strana, liberálni centristi, ktorých referenčným číslom je francúzsky prezident Emmanuel Macron a socialisti – zvolili dostatočný počet poslancov EP, aby zaručili autonómnu väčšinu v Európskom parlamente, ktorá bude musieť potvrdiť kandidáta na predsedu Komisie, ktorého určili hlavy štátov a predsedovia vlád. Takmer určite to bude samotná von der Leyenová.

Tieto tri skupiny majú 406 zo 720 kresiel v parlamente, čo je o 45 viac ako prah väčšiny 361 poslancov EP.

Okrem čísel, na ktorých samozrejme záleží, sú Tuskove slová relevantné, pretože naznačujú prevládajúcu orientáciu v EĽS, strane, ktorá vyhrala voľby do Európskeho parlamentu (so 190 poslancami EP, o 14 viac ako v roku 2019) a ktorá je najrozhodujúcejšia pri definovaní politickej budúcnosti Únie.

Novinári však zároveň informovali aj o komentári Meloniovej proti akejkoľvek hypotéze o „vopred pripravenej dohode“. Dohoda medzi poslaneckým klubom PPE, socialistami a liberálmi je v skutočnosti už pripravená a celkom pevná: umožňuje Ľudovej strane získať opätovné potvrdenie von der Leyenovej a Roberty Metsolovej ako predsedov Komisie a Parlamentu, socialistom predsedať Európskej rade spolu s bývalým portugalským premiérom Antoniom Costom, zatiaľ čo liberáli získajú funkciu vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku, teda šéfa európskej diplomacie s estónskou premiérkou Kajou Kallasovou.

Meloniová povedala, že je proti tejto dohode, ktorá sa včera v skutočnosti neuzavrela aj preto, že Ľudová strana predložila ďalšiu požiadavku a požadovala predsedníctvo Európskej rady pre jedného zo svojich predstaviteľov o dva a pol roka. Táto požiadavka skomplikovala rokovania.

Premiér Viktor Orbán sa k bruselským rokovaniam vyjadril, že „namiesto počúvania voličov EPP spojila sily so socialistami a liberálmi: dnes uzavreli dohodu a rozdelili si najvyššie pozície EÚ medzi sebou – všetci ignorovali nielen výsledky volieb do EP, ale aj vôľu európskeho ľudu.“

„Nezáleží im na realite, nezáleží im na výsledku volieb do Európskeho parlamentu a nezáleží im na vôli európskych občanov. Nebuďme naivní: budú naďalej podporovať migráciu a posielať viac peňazí a zbraní do rusko-ukrajinskej vojny,“ dodal.

Holandský dočasný premiér Mark Rutte počas rokovaní v Bruseli uviedol, že s maďarským premiérom viedol bilaterálne rozhovory. Zdôraznil, že je „opatrne optimistický“, že nakoniec získa podporu Maďarska pre svoju kandidatúru na post generálneho tajomníka NATO. Rutte má ambície stať sa generálnym tajomníkom NATO a v čiastočne ručne písanom, nevýraznom liste „oslovil“ Orbána za jeho tvrdenia z júna 2021, že  „dlhodobým cieľom by malo byť zraziť Maďarsko na kolená“ a že Maďari by mali „uznať, že buď sú členmi Európskej únie a tým s nami zdieľajú hodnoty, alebo musia opustiť EÚ“ (pričom Orbána zároveň nazval diktátorom). Takmer presne o tri roky neskôr, keď sa teraz jedná o jeho osobné záujmy, píše Orbánovi: „Pochopil som, že niektoré vyhlásenia, ktoré som urobil ako predseda vlády Holandska v roku 2021, vyvolali v Maďarsku nespokojnosť. Mojou prioritou v mojej potenciálnej budúcej úlohe generálneho tajomníka NATO bude: Zachovať jednotu a zaobchádzať so všetkými spojencami s rovnakým porozumením a rešpektom.“

Vo svetle tohto prísľubu je Maďarsko pripravené podporiť premiéra Rutteho na post generálneho tajomníka NATO, povedal maďarský premiér.

„Maďarsko je pripravené podporiť kandidatúru odchádzajúceho holandského premiéra Marka Rutteho na post generálneho tajomníka NATO vo svetle jeho prísľubu plne podporiť Dohodu, podľa ktorej sa maďarskí občania nebudú podieľať na aktivitách NATO na Ukrajine a maďarské fondy nebudú použité na ich podporu, napísal premiér Viktor Orbán na Portáli X.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron pri svojom odchode povedal, že rozhodnutie o pozíciách EÚ „ešte nedozrelo.“ Dodal, že hoci nechce byť príliš optimistický, verí, že dohoda je blízko.

Zdôraznil však, že konečná dohoda nemusí byť dosiahnutá pred francúzskymi voľbami 30. júna a 7. júla.

Zrejme vychádza z bývalých precedensov predčasných volieb vo Francúzsku, kedy v štyroch z piatich prípadov viedlo rozpustenie Národného zhromaždenia a predčasné voľby k opätovnému potvrdeniu prezidentskej väčšiny.

Teraz ide v poradí  o piate    rozpustenie  francúzskeho Národného zhromaždenia od povojnového obdobia. Toto je situácia, ktorá s oznámením Emmanuela Macrona o vyhlásení predčasných volieb po porážke v európskych voľbách a víťazstve krajnej pravice znamená novú kapitolu v politickej histórii krajiny. Rozpustenie dolnej komory parlamentu zakotvené v článku 12 francúzskej ústavy znamená predčasné parlamentné voľby stanovené na 30. júna a 7. júla 2024 namiesto roku 2027, v ktorom by sa skončil zákonodarný zbor.

Charles de Gaulle: 1962 a 1968

Prvé rozpustenie Národného zhromaždenia vo Francúzsku sa datuje do roku 1962 za predsedníctva Charlesa de Gaulla. Táto historická udalosť nastala po tom, čo návrh na vyslovenie nedôvery zvrhol vládu premiéra Georgesa Pompidoua. De Gaulle, presvedčený, že krajina potrebuje politickú stabilitu a silný ľudový mandát na uskutočnenie svojich reforiem, sa rozhodol odvolať na článok 12 ústavy. Voľby, ktoré nasledovali, zaznamenali jasné víťazstvo jeho strany a posilnili pozíciu De Gaulla ako nesporného vodcu Francúzska.

V roku 1968 vyvrcholilo obdobie intenzívnych sociálnych a politických nepokojov vo francúzskom májovom hnutí, charakterizované študentskými protestmi a štrajkmi pracujúcich, ktoré paralyzovali krajinu. V reakcii na túto krízu De Gaulle opäť rozpustil Národné zhromaždenie. Nasledujúce voľby sa konali v napätej atmosfére, ale De Gaulle opäť zvíťazil, získal 46% hlasov a potvrdil svoje vedenie.

FrançoisMitterrand: 1981 a 1988

Rok 1981 predstavuje ďalší kľúčový moment vo francúzskych politických dejinách. François Mitterrand, prvý socialistický prezident piatej republiky, sa rozhodol rozpustiť Národné zhromaždenie ihneď po svojom zvolení, aby využil politickú dynamiku a konsolidoval svoj reformný program. Predčasné voľby viedli k drvivému víťazstvu Socialistickej strany, ktorá získala 54, 37% hlasov. Tento úspech umožnil Mitterandovi implementovať sériu sociálnych a ekonomických reforiem, ktoré zásadne zmenili tvár Francúzska.

O sedem rokov neskôr, v roku 1988, Mitterrand opäť čelil potrebe rozpustiť zhromaždenie. Tentoraz bol kontext iný: prezident sa snažil získať jasný mandát na riešenie ťažkej ekonomickej situácie a rastúcej nespokojnosti verejnosti. Napriek tesnejšiemu víťazstvu so 46,6% hlasov sa Mitterandovi stále podarilo udržať si kontrolu, aj keď s menej pevnou väčšinou ako v roku 1981.

Jacques Chirac: 1997

Posledné rozpustenie Národného zhromaždenia pred tým, ktoré oznámil Macron, sa uskutočnilo v roku 1997. JacquesChirac, ktorý bol zvolený za prezidenta pred dvoma rokmi, sa rozhodol riskovať predčasné rozpustenie v snahe posilniť svoju parlamentnú väčšinu. Tento politický výpočet sa však ukázal ako nesprávny. Voľby viedli k víťazstvu ľavicovej koalície vedenej LionelomJospinom, ktorá získala 38% hlasov. Tento neočakávaný výsledok prinútil Chiraca žiť s vládou spolužitia, v situácii, v ktorej prezident a premiér patria do opačných politických táborov.

Emmanuel Macron: 2024

Oznámenie Emmanuela Macrona o vyhlásení predčasných volieb v roku 2024 zapadá do tohto zložitého historického obrazu. Po výraznej porážke v európskych voľbách a rastúcom tlaku krajnej pravice sa Macronr ozhodol rozpustiť Národné zhromaždenie, čo predstavuje politické riziko aj hazard s oživením svojho programu a získaním nového ľudového mandátu. Predčasné voľby predstavujú pre Francúzsko kľúčový moment, keď budú občania vyzvaní, aby rozhodli o politickej budúcnosti krajiny v kontexte neistoty a rastúcich rozdielov.

História rozpustenia Národného zhromaždenia vo Francúzsku ukazuje, ako sa tento ústavný nástroj používal v čase krízy a politických zmien, čo odráža komplexnú dynamiku francúzskej politiky a dôležitosť ľudového mandátu v demokratickom systéme krajiny. S blížiacimi sa voľbami v roku 2024 sa uvidí, ako Francúzsko zareaguje na túto novú výzvu k volebným urnám a aký vplyv bude mať toto rozhodnutie na budúcu politickú a sociálnu stabilitu krajiny, a teda aj na Európu.

Z rôznych zdrojov:

Dana Bystrická