Po období váhania tlak krajín EÚ na podporu Kyjeva opäť nabral na sile. Európska komisia oficiálne oznámila, že Ukrajina, ktorá je zapojená do konfliktu s Moskvou, splnila potrebné kritériá na začatie formálnych rokovaní o vstupe do bloku.
To isté platí pre Moldavsko, ďalšiu krajinu postihnutú napätím s Ruskom a oficiálne kandidátsku krajinu na vstup do EÚ.
Podľa hovorkyne Európskej komisie pre rozšírenie Any Pisonerovej Ukrajina v skutočnosti dosiahla všetky funkčné požiadavky na aktiváciu procesu vrátane ochrany právneho štátu, prispôsobenia súdneho systému, boja proti korupcii a rešpektovania ľudských práv a menšín.
Voľba, ktorá má príchuť politického kroku, pretože korupcia sa na Ukrajine naďalej šíri – početné škandály postihli aj niekoľko významných osobností štátneho aparátu, ktoré museli byť nahradené vo vládnej štruktúre, všetky médiá boli spojené pod jeden štátny orgán a jedenásť opozičných strán bolo postavených mimo zákon. Teraz je lopta v rukách členských štátov, ktoré sa budú musieť jednomyseľne vyjadriť k pristúpeniu Ukrajiny a Moldavska.
Mnohé štáty vrátane Turecka, Severného Macedónska, Čiernej Hory, Srbska a Albánska sú už roky (niektoré dokonca desaťročia) kandidátmi na vstup do Európskej únie, ale situácia pre ne stagnuje. Na druhej strane snahy dostať Ukrajinu medzi členské krajiny dostali maximálnu zrýchlenie, ktoré prichádza, keď sa ruský postup javí ako nezastaviteľný.
Vstup Ukrajiny do EÚ je v skutočnosti jedným z kľúčových prvkov, prostredníctvom ktorých sa obnovuje impulz západných krajín podporovať Kyjev, ktorý dlhé mesiace kríval, o čom svedčia zablokované finančné prostriedky v USA a niekoľko zvratov v Európe, ktorý zrazu opäť našiel životodarnú miazgu. Teraz to budú priamo členské štáty, ktoré budú rozhodovať o Ukrajine a budú jej budú musieť dať zelenú. Zdá sa, že takmer všetky s pristúpením Kyjeva súhlasia, zatiaľ čo Orbánovo Maďarsko vyjadruje najväčšie pochybnosti o tom, čo Európska komisia potvrdila a ktoré je ochotná vyhodnotiť v prospech Ukrajiny v sérii prvkov v rokovacích rámcoch, ktoré budú dohodnuté na zasadnutí Európskej rady.
Práve preto Belgicko, ktoré v súčasnosti zastáva rotujúce predsedníctvo Rady, dúfa, že prvé kolo rozhovorov sa uskutoční 25. júna ešte predtým, ako Maďarsko 1. júla prevezme rotujúce predsedníctvo.
Medzi najaktívnejších patrí francúzsky prezident EmmanuelMacron, ktorý v Paríži na spoločnej tlačovej konferencii so Zelenským prisľúbil, že do konca mesiaca začne rokovania o vstupe Kyjeva do Európskej únie. Macron zároveň oznámil vytvorenie fondu vo výške 200 miliónov eur na rekonštrukciu ukrajinskej infraštruktúry a zároveň vyhlásil, že chce v najbližších dňoch zostaviť koalíciu na vyslanie vojenských inštruktorov do Kyjeva.
Trajektórie pomoci sú však aj také, ktoré sú vyslovene bojovné. Minulý týždeň nemecká vláda oznámila, že povolila kyjevskej armáde používať zbrane, dodané Nemeckom na útoky na vojenské ciele na ruskom území. Žiadosť dať Ukrajine možnosť zasiahnuť ciele v Rusku prišla niekoľko dní predtým priamo od generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga. V rovnakej fáze americký prezident JoeBiden tiež povolil Kyjevu zasiahnuť ciele v Rusku americkými zbraňami, ale iba v zadnej časti charkovskej ofenzívy: to sa skutočne stalo medzi 1. a 2. júnom, keď ukrajinské ozbrojené sily použili americké zbrane – v tomto prípade rakety HIMARS – na zasiahnutie systému protivzdušnej obrany v ruskej oblasti Belgorod.
Prezident Biden sa v Paríži stretol so svojím ukrajinským náprotivkom Zelenským, ktorému sa prvýkrát verejne ospravedlnil za mesiace patovej situácie, ktorá predchádzala zelenej amerického Kongresu pre vojenskú pomoc Kyjevu a oznámil ďalšiu vojenskú pomoc vo výške 225 miliónov dolárov.
Ako uviedla agentúra Reuters, vysoký predstaviteľ Bieleho domu povedal, že hypotéza o zvýšení rozmiestnenia amerických strategických jadrových zbraní v krajinách NATO je čoraz konkrétnejšia.
USA v súčasnosti dodržiavajú limit 1 550 hlavíc, stanovený v novej zmluve START z roku 2010 s Ruskom, hoci Moskva sa vlani rozhodla pozastaviť svoju účasť kvôli podpore Washingtonu Ukrajine umiestnením strategických jadrových zbraní v Bielorusku. Situácia by sa preto mohla opäť zmeniť.
L ´Indipendente
Preklad: Dana Bystrická
UA splnila podmienky? Až keď mi vŕba na … Vyrastie
Štandard
Constant Méheut
30.1. o 06:02
Navrhovaný zákon o mobilizácii sa stal predmetom búrlivej diskusie, pretože čoraz viac mužov sa vyhýba odvodu a množia sa výzvy na demobilizáciu vyčerpaných vojakov. Ukrajinský nábor do armády je plný korupcie a čoraz agresívnejší. Nový zákon by nielen umožnil masové odvody, ale tiež by porušoval ľudské práva.
Na obrázku chýba Čaputová.
https://www.mojevideo.sk/video/3784c/hail_ukrajina_blbeckovia.html
Kým máme túto národno právnu vládu. Teda zostávajúcu národné ciele a právny štát (čo znamená že sa dodržiavajú zákony) tak sa nie je čoho báť. Nemám pravdu?
Treba si pozrieť na tomto webe, vyššie, čo sa dialo za Matoviča:
VIDEO: Ján Káľavský: Cieľom čurillovcov bolo „ujeať skurených smerákov a Fica“