Ak zlyhá politika, prídu na rad päste a zbrane. To je veta, ktorú som písal už dávnejšie – hneď po atentáte na Roberta Fica.
Vidím to tak, že temer všetky krajiny tzv. politického západu (čo je iba iné slovo pre satelity Spojených štátov amerických) smerujú k občianskej vojne (niektoré akútne ako SŠA, iné skôr v strednodobej perspektíve – ako Francúzsko, či Nemecko).
U nás na Slovensku je tomu tak zatiaľ ,,iba” z fanatických politicko-ideologických dôvodov. Na západ od našich hraníc sa tak deje popri ekonomicko-politicko-nekultúrnom ideologickom fanatizme aj z dôvodov kultúrnej neprispôsobilosti miliónov imigrantov, ktorí spomínané konflikty ešte viac vyhrocujú svojou tzv. neprispôsobivosťou – čo je iba iné slovo pre ich vôľu neopustiť svoje historické tradície, kultúrne vzorce a náboženské presvedčenie v nových podmienkach krajín, do ktorých sa presunuli.
Bez ohľadu na to, aké tieto tradície a kultúrne vzorce imigrantov sú (a často sú naozaj veľmi odlišné od našich)… je mi sympatické, ak sú si ľudia ochotní brániť svoje názory, tradície a kultúrne vzorce v akomkoľvek prostredí. Práve preto som však presvedčený, že by pre dobro všetkých mali žiť tam, kde dané tradično-kultúrne vzorce majú väčšinovú podporu.
Svet, v ktorom by sa všetci stali iba akýmisi vše-tolerantnými multi-kulti jedincami… by sa celá ľudská spoločnosť stala iba jednoliatou masou bez hodnôt. Spoločnosť bez hodnôt je z logiky veci spoločnosťou kultúrnej anarchie – a taká spoločnosť nemá možnosť zmysluplne spoločensky s tým ani politicky existovať. Takémuto osudu sa treba jednoznačne postaviť (a v tom má aj Robert Fico pravdu).
Vrátim sa však k atentátu na Trumpa. Z môjho pohľadu bol očakávateľný (podobne ako ten na Fica). Nevydalo. Určite aj v Spojených štátoch amerických budú ľudia, ktorým príde ľúto, že ,,nevydalo”. A títo ľudia spolu s väčšinou tzv. Demokratickej strany a jej mediálneho krytia pôjdu presne v tej línii, akú u nás praktizuje Agresívne Slovensko, prípadne naša najodpornejšia politická úderka (orwellovsky samo-seba nazvaná) Demokrati. Výsledkom bude ešte väčší propagandistický tlak a ešte väčšie spoločenské napätie ako predtým.
Obhajcovia americkej celosvetovej dominancie hrajú o všetko. Každý, kto nie je s nimi, je proti nim. Každý, kto nechce ich ,,liberalizmus a poriadok založený na pravidle, že pravidlom je to, čo určia oni” je nepriateľom. Ich mediálne úderky takýchto ľudí okamžite nazvú extrémistami, pro-rusko/čínskymi prisluhovačmi, antidemokratmi (ak ich zástupcovia vyhrali voľby, takno to horšie), lúzou, spodinou, či zmanipulovanými ovcami. Že takýto popis sedí najmä na nich samotných nehrá rolu! Oni sú predsa tí dobrí, múdri, spravodliví a vzdelaní… oni majú pravdu – a tú musia presadiť! Aj keby to malo viesť k diktatúre, ktorú by im aj Stalin závidel!
Karel Kryl svojho času vyslovil veľmi trefnú vetu: ,,Horší od nepriateľa je už iba sebeklam”.
Povedzme si pravdu. Dobré časy pre globalistov (a tých, ktorí žijú z virtuálneho dolára nekrytého skutočnými hodnotami) skončili. Svet sa zmenil. To, čo sa však ešte nezmenilo sú politické a ekonomické štruktúry dnešného sveta. OSN, Rada Bezpečnosti, Svetová banka, Medzinárodný menový fond, Svetová obchodná organizácia, bankové zúčtovavie centrá… štruktúry všetkých týchto organizácií sa budú musieť zmeniť – ak si Spojené štáty americké a ich satelity neudržia svoje dnešné neprimerané postavenie. A to je to, o čo sa práve hrá.
Donald Trump nie je niekto, kto by mohol hegemóniu Spojených št. amerických zachrániť. Je to však prejav odporu bojovať v prvej línii za záujmy tých, ktorí sa zo záujmami globalistov stotožňujú. A tí nie sú podľa mňa riadení z jedného konkrétneho centra dákou malou skupinkou spiklencov. Je to skôr systémové rozhranie, v ktorom množstvo konkrétnych vplyvných ľudí a najmä korporácií vytvára tlak smerujúci jedným konkrétnym smerom – k likvidácii suverenity národných štátov a spolu s nimi aj ich kultúr, ktoré do doby, kým existujú… môžu predstavovať riziko pre protitlak a tým ohrozenie ich záujmov.
Ale späť k Donaldovi Trumpovi. On z môjho pohľadu reprezentuje záujmy domáceho amerického kapitálu. On chce viac moci pre vládu Spojených štátov am. miesto nadnárodných organizácií, resp. chce ju od nich späť. Chce, aby sa aj výroba premiestnená do zahraničia z dôvodu lacnejších výrobných nákladov (najmä do Ázie) vrátila späť do SŠA. Odmieta všetko, čo oslabuje moc a záujmy Spojených štátov amerických. Domnievam sa, že v tomto svojom boji proti nadnárodným korporáciám a organizáciám je mu jasné, že potrebuje aj dákych spojencov. V rámci krajín Európskej únie je jeho hovorcom Viktor Orbán, v latinskej Amerike ním bol brazílsky prezident Jair Bolsonaro a na euro-ázijskom kontinente je ním v určitom zmysle a rozsahu Vladimír Putin (dôvody prečo si to myslím a podobnosti medzi nimi dvoma by vystačili na samostatnú úvahu).
Skutočnosť, že Donald Trump dnes prežil pokus o atentát je dobrou správou najmä pre Spojené štáty americké. Ak by neprežil, jeho podporovatelia by to sotva nechali len tak bez odozvy. Jedná sa zväčša o dobre vyzbrojených, dlhodobo veľmi iritovaných belochov, ktorí sa nedefinujú ako mačky, korytnačky alebo nebinárne… ale ako americkí patrioti ochotní brániť svoju republiku aj so zbraňou v ruke. Všetko smeruje k tomu, že už čoskoro sa takýto scenár môže dostaviť. Čo to Donald kričal hneď potom, ako mu došlo, že mu guľka prestrelila ucho? Žeby to bolo ,,Boj! Boj! Boj!”?
Bude ešte veselo! Držte si klobúky. Pôjde sa z kopca!
Prevzaté od:
