Eduard Chmelár: POSLANEC VALÁŠEK OPÄŤ PERLIL

V 5. storočí pred n. l. pôsobila v antickom Grécku skupina učiteľov, ktorá si privyrábala tým, že na objednávku obhajovala a vyvracala akékoľvek názory, a to najmä pomocou rečníckych úskokov a logických klamstiev. Dnes ich poznáme pod názvom sofisti, no v danej dobe ich volali aj „učitelia podvodu“. Sofisti hovorili náročky veľmi rýchlo, a to najmä z toho dôvodu, aby ich oponenti v diskusii nestíhali sledovať, a preto im ani nedokázali výraznejšie protirečiť. Túto rečnícku metódu často využíva v politických debatách profesionálny propagandista Tomáš Valášek, toho času poslanec NR SR za Progresívne Slovensko.

Sledoval som diskusiu Tomáša Valáška s jeho kolegom Karolom Farkašovským z SNS na TA3 o pripravovanej legislatíve týkajúcej sa mimovládnych organizácií a nestačil som sa čudovať. Nemyslím si, že by bol poslanec Farkašovský nekompetentný, ale na takú nálož demagógie jednoducho nebol pripravený. Tomáš Valášek totiž chrlil také nezmysly, že bolo naozaj náročné stíhať všetky registrovať, a tak som sa zameral najmä na tie nezodpovedané. Podpredseda PS celkom vážne tvrdil, že predkladaný návrh zákona je protiústavný, pretože čl. 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky hovorí, že „Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.“ A teraz, čuduj sa svete, „priamo“ podľa poslanca Valáška znamená, že – cez mimovládne organizácie! Až som zabudol zatvoriť ústa. Sú len dve možnosti. Buď má poslanec Valášek svojich voličov za debilov, ktorí nepoznajú obsah učiva občianskej náuky pre základné školy alebo sám nepozná základný zákon štátu. Každému priemerne vzdelanému občanovi je totiž jasné, že pod priamym výkonom štátnej moci sa myslí priama demokracia, teda plebiscit a referendum, nie činnosť v občianskom združení. Len prostredníctvom ľudového hlasovania sa občan ako suverén štátu sám stáva činným a sám (bez sprostredkovania) pôsobí na tvorbu štátnej vôle. Napokon, mimovládne organizácie sa preto volajú mimo-vládne, lebo sa nezúčastňujú na výkone štátnej moci.

Z celej tejto demagogickej verejnej diskusie o mimovládkach priam kričí, ako je opozícia spotená od strachu, že sa jej štát pozrie na prsty. Preto podpredseda Progresívneho Slovenska jačí, že štát nemá právo kontrolovať mimovládky, ale to nie je pravda. Je v najvyššom verejnom záujme, aby občania vedeli, kto financuje činnosť politických think-tankov, a to zvlášť v takom prípade, keď prostredníctvom rôznych nastrčených nadácií dostávajú peniaze od iných štátov, to znamená – sledujú a plnia štátne záujmy iných krajín. Táto potreba zvlášť vyvstáva, keď si uvedomíme, že politické strany nesmú prijímať peniaze zo zahraničia, ale mimovládne organizácie áno. A tak sa treba pozrieť na to, kto financuje nákladné permanentné demonštrácie a s akým cieľom. Len naivný človek si totiž môže myslieť, že sú to nízkonákladové spontánne akcie a že ten, kto do nich investuje, nebude chcieť svoje náklady mnohonásobne vrátiť. Takže, opakujem, je v najvyššom verejnom záujme, aby boli tieto procesy maximálne transparentné a aby neboli zneužívané na riadenie politických zmien jednak nevolenými orgánmi a jednak zahraničnými mocnosťami. Ako viete, stojím na čele malého občianskeho združenia Zjednotení za mier. Na rozdiel od iniciatívy Mier Ukrajine nemáme problém vydokladovať, od koho dostávame finančné príspevky, takže z takejto legislatívy nemáme strach.

Žiaľ, ani vládna koalícia nie je bez chyby. Budem otvorený a poviem, že občas som znechutený až šokovaný, akým spôsobom sa prijímajú dôležité rozhodnutia v tomto štáte. Som rozčarovaný, že takú dôležitú legislatívu zveril premiér do rúk „mladým puškám“ na Úrade vlády SR, ktoré nie sú ani dostatočne skúsené, ani dostatočne kompetentné osobnosti na to, aby zvládli takúto náročnú úlohu (až mám pocit, že Robert Fico im to dal ako hračku na zabávanie). Od začiatku (ešte vo funkcii poradcu premiéra SR) som upozorňoval na to, nech neblbnú s tými „zahraničnými agentmi“, nech nehádžu všetky mimovládky do jedného vreca, že pôvodná filozofia legislatívy bola postavená úplne zle – nie, majstri sveta vedia všetko najlepšie, a tak museli doteraz opravovať návrh zákona trikrát a ešte ho korigovať budú musieť. Pretože je nielen kontraproduktívne, ale v niektorých prípadoch vyslovene politicky hlúpe dávať na rovnakú úroveň napríklad Ligu proti rakovine a Naďov Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku, tisíce charitatívnych organizácií a tých niekoľko desiatok politických think-tankov, ktoré nám robia problémy, lebo sa snažia ovplyvňovať politiku štátu, vykonávajú nátlak na štátne štruktúry a ťahajú z nich verejné financie. V tomto má najtriezvejší postoj k celému problému strana Hlas-SD a väčšinu jej výhrad považujem za racionálnu a oprávnenú. Potrebujeme stransparentniť toky financií, nie znepriateliť si celý občiansky sektor.

Zdroj: Facebook