Eduard Chmelár: EURÓPA PÁCHA EKONOMICKÚ SAMOVRAŽDU

Neviem, či ste si všimli, ako dramaticky sa zmenili ambície politických elít stredoeurópskych štátov za posledných 35 rokov. Kým v novembri 1989 nám Milan Kňažko (ten istý, čo tvrdil, že máme nekvalitné školstvo, zdravotníctvo a potraviny) z revolučnej tribúny sľuboval, že do piatich rokov dobehneme Rakúsko (čomu už vtedy mohol veriť iba naivný blázon), dnes sa nás politici usilujú presvedčiť, že v porovnaní s viacerými časťami sveta sa nemáme až tak zle. Ibaže my sa nemáme porovnávať so Sudánom a Bangladéšom, ale s tými najlepšími.

V slabých chvíľkach si stále fandíme, že sme súčasťou Západu. No čím viac sa usilujeme prehlušiť realitu vybliakovaním nezmyslov a fráz, tým je zrejmejšie, že nie sme Západom, ale perifériou, že sme perifériou odchádzajúceho Západu. Na scénu sa vracajú veľmoci, ktoré svetu dominovali nie desiatky, nie stovky, ale tisíce rokov. My si v tomto svete môžeme nájsť nejakú štrbinu, v rámci ktorej dokážeme existovať, ale predstava, že môžeme poraziť vzmáhajúce sa mocnosti Ázie, je ekonomický a vojenský nezmysel. Otvorme konečne oči, poobzerajme sa okolo seba a pochopme, čo sa vlastne deje. Niečo ako „svetové spoločenstvo“ (čím nás dennodenne kŕmi mediálna propaganda) jednoducho neexistuje. Ak neveríte, pozrite sa, ako sa hlasuje vo Valnom zhromaždení OSN napríklad pri otázke Gazy, a pochopíte, čo je to globálny Juh.

Nikto (ani z koalície, ani z opozície) vás vo svojich novoročných príhovoroch nevaroval, že vstupujeme do mimoriadne zraniteľného a neistého sveta, ktorý (ak v ňom chceme prežiť) si vyžaduje nový prístup. V prvom rade potrebujeme funkčný štát. Funkčný štát v týchto podmienkach znamená taký, ktorý nie je ovládaný lobistickými skupinami, lebo tie sa neriadia štátnymi záujmami, dokonca ich ani nedefinujú. Ďalej si takáto politika vyžaduje kontinuálny prístup. Kontinuálny prístup nie je stratégia na rok, na jedno volebné obdobie, ani na desať rokov. Hovorím minimálne o jednej generácii – tak, ako to pochopili v Singapure alebo v Číne. A tu už vidíme, že problémom našej ekonomiky je veľká premenlivosť, kedy sa po jednotlivých volebných cykloch mení úplne všetko.

Ak túto filozofiu aplikujeme na celú Európu, vidíme, že súčasná Európska únia si nevyberá vlastnú cestu, ale je tlačená mocnejšími hráčmi do výberu, ktorý je pre ňu absolútne sebadeštruktívny. Ak má Nemecko na tento rok stanovenú prognózu rastu 0,2 % a Rusko okolo 3,5 %, tak si treba položiť otázku, „kdepak asi soudruzi z Bruselu udělali chybu“ (pokiaľ ide o účinnosť protiruských sankcií). Aj v tomto prípade platí, že buď budeme rozvíjať svoj vlastný potenciál, alebo budeme hľadať vnútorných nepriateľov a oživovať ducha mccarthizmu.

Najakútnejšou otázkou v tomto smere je problematika dodávok zemného plynu. Žasnem, že práve súčasná opozícia, ktorá svojou deštruktívnou politikou prispela k terajšiemu stavu, vytrvalo označuje vládnych politikov, ktorí sa usilujú túto krízu riešiť, za vlastizradcov, a spolu so zapredanými médiami odmieta stáť na strane slovenských štátnych záujmov. Namiesto toho s našimi protivníkmi v zaujímavej symbióze vykrikujú, že Slovensko sa vraj „vyhráža“ Ukrajine (akoby to nebol Kyjev, ktorý ako prvý začal vydierať Bratislavu). V ich prejavoch nenájdete ani stopu solidarity s vlastným štátom a slovenským obyvateľstvom, táto piata kolóna prvoplánovo tlmočí a obhajuje záujmy zahraničia. Opozičné argumenty, že Fico mal dosť času rokovať o alternatívach a že Ukrajina má morálne právo zastaviť tranzit plynu, z ktorého zisk Rusko zneužíva na financovanie vojny, totiž nielenže nevznikli na Slovensku, ale v Bruseli a v Kyjeve, no sú aj zámerne zavádzajúce.

Po prvé, myslieť si, že tým oslabíme schopnosť Ruska viesť vojnu alebo zlepšíme situáciu Ukrajiny na fronte, je galakticky hlúpe. Ako vyplynulo z výpočtov britskej spoločnosti Capital Economics (ktorú v nedeľu citovala tlačová agentúra Bloomberg), na ukončenie prepravy ruského zemného plynu cez Ukrajinu najviac doplatí samotná Ukrajina. Kyjev príde o 0,5 % HDP, kým Rusko stratí len 0,25 % HDP a Slovensko 0,3 % (teda stále viac, než Moskva, ale menej než Kyjev). Výsledok bude teda skľučujúci najmä pre Ukrajinu. Do Európy bude totiž ruský plyn putovať aj naďalej, ale Kyjev už z toho nebude mať tranzitné poplatky. Bude do nej prúdiť dokonca ešte vo väčšom rozsahu, ale bude podstatne drahší – v skvapalnenom stave ho po námorných cestách budú prepravovať (a zarábať na tom) nemeckí a francúzski priekupníci. Francúzsko bolo už vlani najväčším odberateľom ruských fosílnych energií v Európskej únii, oveľa väčším než Maďarsko alebo Slovensko, a časť ruského zemného plynu potom predávalo do krajín strednej Európy, vrátane Česka, ktorého premiér Fiala sa nedávno blamoval, že sa jeho krajina zbavila závislosti od plynu z Ruska. A prečo je strata Moskvy taká malá? Pretože Rusko bude ešte viac (rekordne!) dodávať skvapalnený plyn cez nemeckú štátnu spoločnosť SEFE do Francúzska, Belgicka či Španielska a okrem toho navýši prepravnú kapacitu potrubia na vývoz plynu do Číny. Kyjev si svoju chybu uvedomil príliš neskoro a na Silvestra rozhodol, že sadzby za prepravu zemného plynu pre domácich zákazníkov sa od 1. januára zvýšia štvornásobne. Lenže tých domácich zákazníkov je len 15 percent (oproti strate 85 % príjmov pochádzajúcich z Ruskej federácie) a Federácia zamestnávateľov Ukrajiny tvrdí, že toto rozhodnutie bude mať katastrofálne následky tak pre ukrajinskú ekonomiku, ako aj pre konečného spotrebiteľa a upozornila, že štátny regulátor neposkytol nijaké výpočty, či sa takéto opatrenia dajú vôbec zrealizovať.

A z tejto reality vyplýva aj demagógia kritiky, že Fico mal konať už dávno a že mal „diverzifikovať zdroje“. Naposledy takto argumentovala vo včerajšej diskusnej relácii TA3 poslankyňa Progresívneho Slovenska Beáta Jurík. Táto zástupkyňa „strany odborníkov“ tárala také neuveriteľné nezmysly a neprirodzené frázy ako nejaký robot citujúci príručku (fascinuje ma, ako sa niekto s takými fundamentálnymi medzerami v poznaní základných faktov dokáže suverénne postaviť pred televízne kamery), že som ju hneď povýšil na jednotku hlúposti: 1 jurík. Tak v prvom rade. „Diverzifikovať zdroje“ v tomto prípade znamená, akoby ste nepili pitnú vodu z vodovodu, ale kupovali si ju v plastových fľašiach z Tesca, Kauflandu, Billy alebo Jednoty. Je to tá istá slovenská voda, tá istá kvalita, akurát niekoľkonásobne drahšia, niekoľkokrát prebalená a sprostredkovaná konkrétnym supermarketom.

Zodpovedná vláda nemôže prehliadať cenu plynu, a to tak pre rodiny, ako aj pre podniky, ktoré by mohli byť postihnuté z hľadiska konkurencieschopnosti a ekonomickej udržateľnosti. Prioritným záujmom nemôže byť pustiť si zo solidarity žilou, aby Ukrajina nekrvácala sama, ale zostať silným štátom, aby sme si zachovali schopnosti pomáhať iným. Preto premiér Fico nemal čo riešiť drahý plyn z USA, keď bola stále otvorená možnosť dovozu lacného z plynu z Ruska. Nehovoriac o tom, že čo sú to za „spojenci“, keď nám ponúkajú niekoľkonásobne drahší plyn ako naši „nepriatelia“. Ani moralizovanie o zlom Putinovom režime tu neobstojí a je obzvlášť odporne pokrytecké. Čo je dôvodom, že progresívcom vadí viac autoritatívne Rusko ako oveľa horšia katarská diktatúra a saudskoarabská tyrania? A kde je vaše vydieranie Green Dealom, keď odrazu ponúkate slovenskej vláde ekologicky najdevastujúcejší skvapalnený plyn z USA? Nečudoval by som sa, keby po takejto fraške niekto položil na stôl legitímnu otázku, či spaľovanie kvalitného domáceho uhlia nie je lepšou, lacnejšou a bezpečnejšou alternatívou, ako toto falošné hranie sa na ekologické riešenia s LNG.

Pri LNG ešte zostaňme, lebo orientácia na tento druh a hlavne spôsob prepravy zemného plynu prekresľuje celý energetický trh od základov za oveľa vyššie ceny ako doposiaľ. Jeho celosvetový podiel vzrástol len za posledný rok o vyše 60 percent, no iba samotný dovoz LNG zo Spojených štátov do Európy sa v porovnaní s rokom 2021 strojnásobil. Väčší dôraz na LNG znamená nevyhnutnosť investovať do tankerov, výstavby prístavov schopných prijímať LNG a púšťať ho v plynnom skupenstve späť do potrubia. Hoci sa Donald Trump bude usilovať, aby Európska únia brala všetok skvapalnený plyn z USA, samotné Spojené štáty nemôžu nahradiť spotrebu EÚ. Pritom na svete nie je veľa krajín, ktoré skvapalňujú plyn a už vôbec nie v objemoch, ktoré Európa potrebuje a bude potrebovať. Ak zoberieme do úvahy, že ceny zemného plynu sú na vzostupe, spotreba energie má tendenciu rásť a Trumpove Spojené štáty budú za týchto okolností myslieť ešte viac na seba a ešte menej na „spojencov“, musíme rozhodne varovať:

Ak bude Európska únia naďalej prehlbovať svoju závislosť na americkom LNG a nezmení svoju energetickú politiku, smeruje bez akéhokoľvek preháňania k ekonomickému kolapsu. Bez dostupnosti a primeraných cien energií nie je možné ani udržať, ani dosiahnuť prosperujúcu ekonomiku. Silná pozícia Spojených štátov na trhu so skvapalneným plynom nie je prirodzená. Bola zámerne vybudovaná deštrukciou trás zemného plynu z Ruska. Celá táto vojna, vrátane zničenia plynovodu Nord Stream – najväčšej priemyselnej sabotáže v dejinách ľudstva – mala od počiatku tento úmysel. Poviem to, ak chcete, aj tvrdšie: Európa sa nedokáže postaviť na nohy, ak bude platiť zničujúce a nezmyselné výpalné americkému biznisu: tým prvým druhom výpalného je skvapalnený plyn zo Spojených štátov, tým druhým astronomické výdavky na zbrojenie, do ktorých nás rovnako tlačí Washington. My jednoducho potrebujeme lacný ruský plyn. Plynovod Jamal cez Poľsko nie je využívaný, ukrajinský tranzit bol zastavený, LNG je z dlhodobého hľadiska ekonomicky neúnosný a ekologicky zničujúci, takže ostáva len využiť na absolútne maximum kapacitu Turkstreamu – jedinej trasy, po ktorej ešte Rusko dodáva zemný plyn konvenčnou cestou do EÚ. Ak si Európska únia vyberie cestu prehlbovania závislosti na USA a Ukrajina sa rozhodla byť vzorovou obeťou vlastnej hlúposti, niet divu, že sa premiér Fico rozhodol konať veľmi razantne. Chápe to Maďarsko, chápe to Rakúsko, začína to chápať Taliansko, ktoré nalieha na EÚ, aby stanovila trikrát nižší strop pre ceny zemného plynu.

Európska únia však nemá vedenie, ktoré by toto všetko pochopilo. Veď aj samotná predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová už na Trumpovo vyhrážanie sa clami zareagovala, že zvýšený dovoz LNG považuje za nástroj, ako staronového amerického prezidenta „upokojiť“. Bohužiaľ, následky pocítime všetci. Preto treba prestať politikárčiť a postaviť sa v tejto veci ako jeden muž za premiéra Fica, za životné štátne záujmy Slovenskej republiky. Pretože až ten, kto v tejto situácii uprednostní politické poškodzovanie a ekonomické oslabovanie Slovenska, až ten si v celom rozsahu zaslúži označenie vlastizradca.

Zdroj: Facebook