Eduard Chmelár: ĎALŠIA HLÚPA INICIATÍVA POŠKODZUJÚCA ČESKO-SLOVENSKÉ VZŤAHY

Rozhodnutie Českého rozhlasu ukončiť spoluprácu so Slovenským rozhlasom, lebo si chce počkať, či bude STVR dodržiavať princípy objektívneho a nezávislého média, je také trápne, akoby som sa ja rozišiel s priateľkou, lebo si chcem počkať, či mi bude verná. Neviem, na čo sa to zasa českí bratia hrajú, cítiť z toho neprekonaný komplex mentorstva a potreby vo všetkom nás poúčať, ale aj závan protektorátneho myslenia s jeho selektívnym posudzovaním, s kým smú sluhovia ríše kolaborovať. Ľudia s protektorátnou mentalitou si totiž ako typickí srabi vždy trúfnu na Slovákov alebo na niekoho slabšieho a menšieho, no nikdy nie na Nemcov alebo Američanov. Ale chcel by som dôrazne pripomenúť, že české verejnoprávne médiá majú ďaleko od objektívnosti a nezávislosti a že nemajú ani to najmenšie právo kohokoľvek poúčať o tom, ako sa to má robiť. Človek by povedal, že za drobnú maškrtu z Bruselu budú už aj aportovať.

Čo mi je však ľúto, že takýto tupý a nezmyselný krok znova zhorší už aj tak dosť naštrbené vzťahy. Len pred pár dňami sme si vo výbornej atmosfére na tradičných Slávnostiach bratstva Čechov a Slovákov na Veľkej Javorine sľubovali to hurbanovské „tu bratia navždy stretať sa budú“ a že česko-slovenskú vzájomnosť nijaký politik nezničí. Už predtým som upozorňoval, že to nebude také jednoduché, že je oveľa ľahšie vzťahy poškodiť ako napraviť a že krok Fialovej vlády bude mať dlhotrvajúce následky. Je smutné, že si v Českom rozhlase nevšimli, ako sa potláčala sloboda prejavu a pluralita za bývalého vedenia RTVS, ale po nástupe novej garnitúry sa rozhodli zasiahnuť preventívne, hoci sa ešte nič nestalo. Správanie Českého rozhlasu je dôkazom nadčasovosti bonmotu z čias bývalého režimu, že iniciatívny blbec je horší ako triedny nepriateľ.

Zdroj: