Teraz už konečne vidíte, ako vyzerá najbohatší človek na Slovensku. Aspoň podľa ministerstva financií. Cítim sa ako oligarcha ducha. Konečne nastal čas, aby som vymenil svoju knižnicu za vilu pod Slavínom alebo jachtu v Karibiku… Sklamem vás. Ani za tryskáč.
A teraz vážne. Mňa ani tak nevykoľajilo drastické zvýšenie DPH na knihy ako jeho zdôvodnenie. Lebo ruku na srdce, my, čo dáme za knihy vždy radšej ako za šaty alebo topánky, potravu ducha neprestaneme kupovať. Práve som si síce spomenul na Raya Bradburyho, ktorý povedal, že ak chcete zničiť kultúru, nemusíte páliť knihy ako nacisti: stačí, aby ľudia prestali čítať… Ale na takéto následky pre spoločnosť teraz radšej nechcem myslieť.
Znepokojilo ma niečo iné. Málo sa pripomína, že tú rekordnú sekeru, ktorú nám tu zanechal Matovič s Naďom, niekto musí zaplatiť. A považujem za nesmierne cynické vyjadrenia rôznych pravicových ekonómov, že keby sme zrušili trinásty dôchodok a rodičovský dôchodok, tak by to naše dlhy zaplatilo. To chcú vari povedať, že sa máme vykašľať na seniorov, lebo oni už nemajú žiadnu budúcnosť a môžu aj skapať? Drsné, ale aspoň vidíte, ako uvažuje pravica, keď na to dostane príležitosť…
Každá vláda má nejaké legitímne priority, jedna sa zameriava na dôchodcov, iná na živnostníkov, politika vždy bola súbojom skupinových záujmov a potiaľto je to v poriadku. To, čo mi robí najväčšie starosti, sú dve veci. Po prvé to, že jediný rezort, ktorý pri týchto nevyhnutných konsolidačných opatreniach nemusí šetriť, je opäť ministerstvo obrany. A po druhé to, že pri tomto druhu šetrenia sa utlmil akýkoľvek rozvoj. Nejde len o školstvo, vedu, výskum a inovácie. Mladí ľudia môžu zabudnúť na dostupnosť bývania.
Kým v Česku sa tento rok znížila DPH na výstavbu bytov z 15 na 12 percent a v Maďarsku v rámci podpory mladých rodín klesla dokonca na 5 percent, u nás sa zvyšuje z 20 na 23 percent, čo bude mať za následok suverénne najdrahšie byty v rámci V4, úpadok stavebníctva a presun kapitálu do okolitých krajín. Ja som vo svojom skromnom byte spokojný, viac nepotrebujem. Ale tých mladých ľudí mi je ľúto. Lebo pri tých vzájomných revanšistických šarvátkach politikov na nich a na budúcnosť Slovenska v skutočnosti nikto nemyslí…
Zdroj: Eduard Chmelár – Facebook
debilko.
Pre dostupnosť bytov je akákoľvek hranie sa s výškou DPH irelevantné. Riešenie netreba hľadať, realizovali ho už komunisti za socíku. Volá sa to družstevná bytová výstavba, čiže:
Jedna tretina ceny bytu – hradí občan ako členský vklad.
Druhá tretina – úver na bytovku za nízky úrok.
Tretia tretina – nenávratný príspevok od štátu.
Výstavbu by realizovali štátne podniky neziskovo a lacný úver poskytla štátna banka (dokonca existuje: Slovenská záručná a rozvojová banka).
Môj členský príspevok na 3-izbový družstevný byt (okamžitá platba) bol 30.000 korún, čo bolo 10 priemerných platov. Úver náš panelák splácal cca 10-12 rokov a mesačná splátka nikoho zvlášť nezaťažila.
Čo bránilo všetkým ponovembrovým vládam v tom pokračovať a pomôcť mladý rodinám???
„Práve som si síce spomenul na Raya Bradburyho, ktorý povedal, že ak chcete zničiť kultúru, nemusíte páliť knihy ako nacisti: stačí, aby ľudia prestali čítať…“
Realita je bohužiaľ taká, že ľudia už prestali čítať, radšej počítajú; systém ich to naučil. To je tá „duchovná“ obnova“? Počítať, počítať, počítať…čistý konzum, morálka na kolenách.
A mladých ľudí Vám je ľúto? Tých, ktorým nie je starých ľudíˇľúto? Tých, ktorí prekročia bezdomovca? Tých, ktorí sú schopní aj vlastného brata okradnúť…a len počítajú a počítajú. Všetko je biznis, ešte aj biznis! Knihy dnes zaujímajú najmä tých, ktorí ich predávajú.