Eduard Chmelár: ANI CENT NAVYŠE NA ZBROJENIE (bez reálneho vyčíslenia zmyslu konkrétnych výdavkov)

Do absolútne izolovanej krajiny, kam nikto nechodí, ktorá je úplne bezvýznamná a ktorú vláda vedie svojou zahraničnou politikou do katastrofy, zavítal po predsedovi Európskej rady aj generálny tajomník NATO Mark Rutte… Začal som sarkazmom, pretože za viac mi tie táraniny, ktoré pravidelne produkujú Korčok, Valášek a Šimečka naozaj nestoja. Snáď by mohli naši politicky angažovaní psychiatri prejaviť väčšiu starostlivosť o duševné zdravie práve týchto pánov, lebo mám odôvodnené obavy, že naozaj nie sú v poriadku a potrebujú odbornú pomoc.

Ale ďalej už vážne. Možno ste zachytili, že Mark Rutte sa po celý čas vyjadroval o slovenskom premiérovi Robertovi Ficovi s najvyššou úctou. V rozhovore pre TA3 ho nazval „drahým kolegom“ a vyslovil sa, že nemá „žiadny problém“ s jeho cestou do USA, dokonca zdôraznil „absolútne pochopenie“ pre jeho rozhodnutie. Takže problém s tým má len deštruktívna opozícia, ktorá nám chce nahovoriť, že nestačí, aby sa s hosťom stretol vrchný veliteľ ozbrojených síl (lebo to je skutočný politický partner šéfa medzinárodnej vojenskej organizácie, nie premiér) a minister obrany, že oni by dali prednosť rokovaniu s úradníkom (hoci najvyšším) Severoatlantickej aliancie bez reálnych právomocí pred stretnutím s najmocnejším mužom NATO. Už by ste ich videli. Nohy by si išli polámať, keby im niekto umožnil čo i len podanie rúk s americkým prezidentom.

Na druhej strane, ani slová Marka Rutteho netreba preceňovať, keďže je to typický „gumový“ politik, ktorý vám účelovo odkýva úplne všetko (preto sa dostal do toho kresla, v ktorom je a preto má v Holandsku prezývku „Teflon Mark“). A tak minulý rok povedal, že Ukrajina bude v NATO a tvrdil, že o tom rozhodli na summite vo Washingtone, a nedávno (už po nástupe Donalda Trumpa) sa dušoval, že Ukrajine nikdy nebol daný sľub, že vstúpi do NATO… Je to skrátka veľmi prispôsobivý pán. Momentálne dostal za úlohu donútiť členské štáty Severoatlantickej aliancie radikálne zvýšiť vojenské výdavky a ako snaživý služobníček zavítal s týmto cieľom aj do Bratislavy.

Najviac si porozumel s prezidentom Petrom Pellegrinim. Neprekvapujúco. Kto pozornejšie sledoval dlhodobý vzťah Petra Pellegriniho k vojenským témam, toho nemôže prekvapiť, že má väčšie pochopenie pre extrémne zbrojenie ako pre lacnejšie potraviny. Preto generálnemu tajomníkovi NATO „s radosťou“ odraportoval, že Slovensko dáva namiesto požadovaných 20 percent z nákladov na armádu až 35 percent na nákup zbraní (v aliančnom newspeaku sa tomu hovorí „modernizácia ozbrojených síl“). Prezident sa úplne stotožnil s filozofiou generálneho tajomníka NATO, že musíme dávať na zbrane „viac, viac a viac“ a prisľúbil, že v tomto smere bude potrebné občanom tieto úlohy vysvetliť. Ja to však musím otočiť.

Nastal čas, aby sme konečne my, občania, vysvetlili politikom, že takto sa s našimi peniazmi hospodáriť nebude. Ľudia nie sú hlúpi, aby si nevedeli spočítať dva a dva. Keď gazdinej do stodoly zateká, chýba jej drevo na kúrenie a nemá z čoho deti nakŕmiť, asi jej nebude stačiť vysvetlenie gazdu, že od nej potrebuje polovicu svojich úspor na ich väčšiu bezpečnosť. Iste sa ho v prvom rade spýta, na kieho paroma potrebuje toľko peňazí. A keď jej gazda povie, že namiesto toho, aby opravil plot a vymenil zámok na chalupe, nakúpi tri kanóny, desať pušiek, tucet šablí a tridsať debničiek granátov, asi si poklepe po čele alebo vyženie starého s metlou z domu, lebo načisto rozum potratil. Nuž a takto je to aj so štátnymi výdavkami na obranu.

Všetci sa tvária ohromne dôležito a zainteresovane, ale nikto z tých nadutých tvárí nevie kompetentne, zrozumiteľne a hlavne logicky vysvetliť, na čo nám bude toľko zbraní, prečo sa rozhodlo, že musíme míňať na vojenské účely práve dve, tri alebo dokonca päť percent HDP. Len sa ich spýtajte, je to až komické, ako v tom tápu. Oni to totiž nevedia, je to samoúčelná suma, ktorou sa nezvyšuje naša bezpečnosť, ale kŕmi sa ňou nenažraný zbrojársky priemysel. Toto šialenstvo zachádza až tak ďaleko, že Európska komisia je ochotná nezaratávať výdavky na zbrojenie do rastu dlhu. Pritom sú to na rozdiel od investícií do vedy, výskumu alebo školstva absolútne neproduktívne výdavky a vy viete, prečo vznikla dlhová brzda: lebo Európa stála pred bankrotom. Čiže máme míňať na zbrane a absolútne nevieme, na čo, absolútne sa nevyčíslilo, na čo konkrétne tie peniaze potrebujeme. Šéf NATO Rutte si pochvaľoval, ako sa mu dobre spolupracuje s Donaldom Trumpom, že vďaka jeho tlaku v prvom funkčnom období sme uvoľnili na zbrane o viac ako 700 miliárd dolárov navyše. Ale opäť nepovedal, na čo sme tie prostriedky minuli, keď stále nemáme dosť. Na ukrajinskú vojnu?

Tak ako v iných rezortoch, ani na obranu by sa nemali vynakladať peniaze samoúčelne. Pozrite si tento obrázok, ktorý vám názorne vysvetľuje, akú obrovskú až šialenú prevahu má celé NATO vo vojenských výdavkoch oproti Rusku alebo Číne. A aj tak sa militaristom máli, aj tak požadujú viac a viac a viac… A aj tak drží s nami Moskva či Peking krok. Niekde je teda chyba. A tá chyba je v efektivite. Preto už nepotrebujeme propagandistické „vysvetlenia“ politických vyjednávačov zbrojárskeho priemyslu. Potrebujeme vyvinúť občiansky protitlak na politikov s heslom ANI CENT NAVYŠE NA ZBROJENIE bez konkrétneho vysvetlenia každej položky výdavkov. Inak to budú peniaze vyhodené hore komínom, ktoré budú ruinovať programy verejných výdavkov do zdravotníctva, školstva a na iné sociálne účely… My v tom máme jasno: nechceme platiť vaše súkromné kšefty, z ktorých vy máte tučné provízie, ale ľudia z nich nemajú absolútne nič.

Zdroj: Facebook