Agresivita, útok, hrozba sú slová, s ktorými sa ľudia stretávajú takmer každý deň.
Sme svedkami agresivity a vojen na úrovni národov, ale aj nerešpektovania zákonov na úrovni jednotlivcov.
Agresia väčšinou zasiahne nevinných. Lebo vinní sú často silní a byť sa so silným, to by musel byť človek nekompletný.
V tomto prípade sa agresia v ostatnom čase orientuje na lekárov, sestry, sanitárov a ostatných zdravotníkov .
Radosť takto pracovať. Ako sa môžu sústrediť na prácu, keď mysľou sú pri sebaobrane.
Týmto pomäteným agresívnym pacientom treba dávať exemplárne tresty . Ich správanie vnímam ako praktickú realizáciu narcizmu, sebe strednosti, egocentrizmu. Skrátka chrapúnstva.
Akýkoľvek útok zdravotníka v danej chvíli hendikepuje a častokrát mu vytvorí nejakú prekážku v práci. Nehovoriac o tom, že mu môže zanechať rany na tele aj na duši.
Lekárov a zdravotnícky personám si musíme chrániť. Na tom by sa mohla zjednotiť koalícia a aj opozícia.
K tejto téme sa mi vyjadril aj môj priateľ, odborník v oblasti rádiológie .
My sme pravidelne školení na situácie, ak sú pacienti agresívni, avšak kedysi nás nebolo treba preškoľovať, asi bolo menej agresivity.
Na jednom z našich pracovísk dokonca došlo ku fyzickému útoku pacienta na personál, musel byť spacifikovaný na zem.
Naozaj neviem, odkiaľ pramení zvýšená agresivita, ale z viacerých zdrojov to máme potvrdené, že stúpa medzi pacientmi.
Či to bude frustráciou, zhoršením kvality poskytovanej starostlivosti alebo nahromadením hnevu, preneseného z obrazoviek televízorov, neviem.
Napriek propacientskému chovaniu a ovládaniu sa sú ozaj niektorí pacienti osobne ale aj do telefónu veľmi nepríjemní, čo nám berie energiu k práci a sústredený výkon máme len vďaka dlhoročnému otužovaniu v praxi.
Toľko stanovisko.
Bohužiaľ správanie, bez logiky a súdnosti nechýba len agresívnemu pacientovi z urgentného príjmu ale je hlboko zakorenené v hlavách mnohých ľudí, vrátene niektorých politikov.
Rozumiem strachu, nervozite aj neistote pacientov, respektíve ich sprievodcov. Rozumieme strachu o dieťa a jeho zdravie.
Prihováram sa v tomto prípade jednoznačne za vzájomnú toleranciu a ústretovosť. Odsudzujem takéto správanie voči niekomu, kto ti pomáha.
Čítal som, že Univerzitná nemocnica Bratislava plánuje zrušiť niektoré lôžka a zlúčiť oddelenia, lebo jej chýba personál.
Zároveň chce šetriť, preto okresáva pohotovostné služby lekárov cez víkendy, sviatky a v noci.
To zjavne neprispeje k zlepšeniu situácie. Čakajú nás príjemné časy.
Ak stúpne čakacia doba na urgentnom príme z 5 na 8 hodín, tak určite to bude náročné.
Znova nastane zlatý vek bylinkárov, mastičkárov a felčiarov. Ľudia sa odklonia od klasickej medicíny a získať späť dôveru pacientov v prípade chronických chorôb nie akútnych stavov bude ťažké.