Nie som kompetentný hodnotiť jednotlivých prezidentov a pani prezidentku. A taktiež sa nepridám k vulgárnostiam.
Totiž veľa múdrych slov bolo popísaných z oveľa študovanejších hláv na tému odchádzajúcej aj prichádzajúceho prezidenta, všetky z vlastného uhla pohľadu.
Ak sa opýtate veriaceho, ako si predstavuje Boha, dostanete tisíce rôznych odpovedí. Tak isto ak sa na ulici opýtame hocikoho, čo si napríklad myslí o doslúživšej prezidentke, tak závisí od toho, nakoľko bol ponorený do politiky a nakoľko splnila jeho očakávania.
Očakávania však vždy predbiehajú realitu, čo nie je rovnako dobré ako keď sedlo predbieha koňa.
Čo mňa osobne mrzí je skutočnosť, že nový prezident ešte ani nezačal pracovať, no už z každej strany sa sypú samé otázky a samozrejme obrovská snaha spochybniť všetko čo sa dá.
Emocionalita vo voľbách a v politike nie je náhodná. Je želaná. Lebo emócie tak dobre zakrývajú mnohé neželané fakty.
Hlavným kritériom na zvolenie prezidenta by nemal byť len vek, dostatok peňazí a podpora médií.
Vždy je treba brať do úvahy aj životné skúsenosti, výsledky práce a všeobecný prehľad kandidáta, na tak vysokú a reprezentatívnu funkciu.
Nastupujúci prezident však nie je nepopísaný list, ľudia ho zažili v rôznych funkciách a situáciách.
Potrebujeme pomoc v oblasti rozpadnutého školstva a zdravotníctva. Potrebujeme sa vrátiť ku konzervatívnym kresťanským hodnotám.
Slovensko ako každý štát potrebuje hlavne v ťažkých časoch štátnikov a nie úradníkov.
V spoločnosti, ktorá si ctí slobodu a demokraciu by mal byť názor, ktorý reprezentuje napríklad nový prezident Peter Pellegrini, rešpektovaný.
Ak je namiesto toho v inom tábore odsudzovaný ako zradný, nebezpečný a neprijateľný, v slovenskej politike čosi nie je v poriadku.
Myslím, že Peter Pellegrini je motivovaný a pripravený byť dobrým prezidentom . Mám z postojov pána prezidenta, ktoré tlmočil v RTVS úprimnú radosť.
Ale ako to dopadne budeme vedieť o päť rokov.
