Náš svet dnes nie je žiadne idylické miesto. Je tu príliš veľa nenávisti, ktoré nie je nevyhnutné a spôsobujeme si ho sami medzi sebou.
Najväčšou silou, ktorá našu spoločnosť drží po hromade a ktorá vytvára priestor aj nádeji je láska.
Toto dnes vďaka agresívnej a drzej politike nemáme.
Naše politické víťazstvo nebude, keď v deň volieb zvolíme svojho kandidáta namiesto toho ich.
Víťazstvo by bolo, keby nás ani po voľbách politika nedokázala rozdeliť a keby sme precítili, že sme všetci svoji.
Nové voľby vždy prinesú výsledok.
Argumenty sa rodia v diskusii, debata generuje výsledky. To platí aj bežnom osobnom, rodinnom pracovnom živote.
Neznášanlivosť, nepočúvanie iných, platnosť len mojej pravdy, hrubosť, osobné útoky, zlosť, ba nenávisť to všetko nie je program pre pozitívnu zmenu.
A napokon zo strachu, hnevu, nenávisti, pocitov viny, mnohí už neprežívajú lásku.
Láska, súcit, dobroprajnosť a ochota pomôcť život zúrodňujú, obohacujú a skrášľujú. Šľachetné činy a láskyplné myšlienky sú v každom období najlepším a najúčinnejším liekom v polarizovanej spoločnosti.
Je to láska, ktorá pretvára chaos na poriadok, rieši hádanky a záhady života, je hnacou silou sveta.
Láska je najtransparentnejšia motivácia dobrých skutkov.
A nepotrebuje ani súhlas väčšiny, nepotrebuje na svoje presadenie politickú moc.
Pred desaťročiami by mi ani nenapadlo, že politika raz zvíťazí aj nad láskou. Zväčša ju pochová už v zárodku a pre odlišnosť názorov jej ani nedá šancu.
Nie som však naivný a uvedomujem si, že politika celkovo nie je priestorom pre lásku. Skôr naopak.
Kde vládne láska, tam nie je snaha o moc. A kde prevláda moc, tam chýba láska.
Človek je tvor hyperemocionálny a ustráchaný a z tohoto dôvodu je vždy ľahšie poštvať ľudí k strachu a nenávisti, ako ich viesť k premýšľaniu a láske, napríklad aj k láske k múdrosti.
Žiadna vláda nemôže zmeniť srdce, ale láska môže. Politici z vás nemôžu urobiť nového človeka, ale láska áno.
Zákony nemôžu dať vášmu životu zmysel, ale láska áno. Týmto samozrejme nechcem minimalizovať a znižovať potrebu legislatívy.
Je veľmi dôležitá pre chod spoločnosti. Ale vnútorná premena človeka sa nedá uzákoniť.
Tak veľmi si želám takých politických vodcov, ktorí by slúžili svojmu ľudu prácou zameranou na celostný ľudský rozvoj a spoločné dobro, aby dbali zvlášť aj o chorých a núdznych ľudí.
To ako sa staráme o chorých a slabých je predsa obrazom a meradlom našej ľudskosti.
Politika žiaľ priťahuje aj množstvo iných ľudí, ktorých túžbou je slúžiť svojmu egu a peňaženke.
Možno ich nie je väčšina, ale dokážu veľmi dobre spolupracovať na dosahovaní svojich osobných cieľov a občas sa úspešne dostávajú k moci.
Je potrebné sa venovať tomu, kde sa láska nivočí, stráca, potláča a ako ju pestovať a vzkriesiť.
Seligmanova kniha Vzkvétání sa snaží dať odpoveď.