Dušan Piršel: Pre spoločnosť sú dôležitejšie vzťahy ako -izmy

Verejná debata na témy z rôznych oblastí spoločenského života je dlhodobo poznamenaná emocionálnosťou, iracionálnosťou, útočnosťou, až agresivitou.

Tieto charakteristiky zvyknú strany sporu prisudzovať oponentom, pričom seba považujú za racionálnych, argumentačne vybavených a jazykovo umiernených.

Napríklad  konzervativizmus a progresivizmus sú slová, ktoré sú často v slovníku mienkotvorcov.  

Už som raz napísal,  že odvaha zlacnela a rozum zdražel. Poznanie, hlboké vedomosti a spôsobilosť ísť hlbšie do sledovaného fenoménu je  práca bez pláce.  

Preto stačí používať skratky, nálepky, urážky, hodnotenia. Taký je súčasný mediálny svet a zhoršuje sa to.

Konzervativizmus možno pôsobí vznešene, ale kľudne stačí si len zachovať  svedomie a zdravý rozum a už je človek konzervatívcom.

Stačí  si myslieť, že pohlavia sú dve, že pokojne sa dá fungovať, keď muž prednostne robí to, na čo je stavaný a vybavený a naopak, žena robí to, na čo má prednosti.

Že hlučná menšina nemá mať väčšie  práva ako väčšina.

A  že mnohí aktivisti sa často aktivujú pre svoju osobnú potrebu a nie pre blaho ľudí a že niektoré médiá sú propagandistické plátky.

Je potrebné vnímať a zdôrazňovať to, čo nás v spoločnosti spája, v čom je naša spoločná človečina.

Neuvažujme o liberáloch a konzervatívcoch ako o proti sebe stojacich ideologických zoskupeniach, ale  skôr ako o dopĺňajúcich sa a pre progres nevyhnutných silách s občasným odovzdávaním štafetového kolíka v rámci jednej fungujúcej demokratickej spoločnosti.

Liberalizmus ani konzervativizmus si nezaslúžia, aby sa z nich stali nálepky na znevažovanie či dokonca démonizovanie názorových oponentov.

Je dôležité, aby sa ľudia počúvali a nezosmiešňovali. Kde ľudsky vzájomne chápeme svoje radosti aj frustrácie a jeden druhému doprajeme pocit prijatia.

Nedopusťme, aby názorový rozdiel zničil naše vzťahy. Preto je treba sústrediť sa na počúvanie.

Lenže  silám v pozadí ani nejde o to, aby sme si osvojili nezmyselné postoje aj tak sú dlhodobo neživotaschopné, ale hlavne o to, aby sme si zničili vzájomné vzťahy.

Bohužiaľ, koľko už bolo zdvihnutých prstov ako upozornenie na Quo vadis ľudstvo?

A nič sa  nezmenilo, konzumná spoločnosť má prím a to je sebazničujúce.

Najdôležitejšie je podľa môjho názoru žiť svoj život v pravde a to ostatné sa nakoniec už ukáže.