Ja sa na OH dívam očami športovca. Olympijské zlato je pre neho vrchol kariérneho snaženia. Stačí vidieť úžasnú radosť až dojatie v tvári športovca, keď sa mu to podarí.
A taktiež som roky vnímal aj prastarú myšlienku mieru a prezentáciu svojej vlasti. Veď každý športovec prezentuje aj konkrétnu vlajku.
Šport a olympijské hry Paríž 2024 by mohli zohrať jedinečnú a silnú úlohu pri zjednocovaní sveta v mierovej súťaži .
V každom prípade ide o profesionálnych športovcov, ktorí tvrdo trénujú, ale že ide o veľký biznis a žiaľ i o politiku, je nepochybne pravda.
Nevkusné sú podľa mnohých vstupné ceremoniály. Osobitne tento.
Stretol som sa s názorom, že ak by kulisu nerobili kultúrne pamiatky Paríža, posledná pieseň od Edith Piaf a ten balónový olympijsky oheň, tak by to bolo ako cirkusové varieté a nie ako otvorenie OH.
Zdá sa mi však, že posolstvo OH sa už dávno vytratilo. Už to nie je len o peniazoch. Je to o mnohých zvrátenostiach a dobyvačnej politike. A toto dovedie ľudstvo do záhuby.
Svet je chorý už od vzniku civilizácie, ľudstvo sa likvidovalo a ničilo samo nezmyselnými vojnami pod rôznymi akože mierovými dôvodmi, ale vždy to bolo úplne o inom, vždy boli vyvolení a vyvolení.
Som za mier na celom svete, ale zdá sa mi , že demokracia a čestnosť už dávno na svete neexistujú sú tu len politické záujmy a hlavne boj o ovládnutie sveta pod rúškom demokracie.
Šport by mohol urobiť veľa pre mier. Pri športe sa môžu ventilovať vášne a lokálpatriotizmy a napokon aj tak tlieskame tomu najlepšiemu a považujeme ho za svojho.
Mier by mal byť najvyššou prioritou pre všetkých hlavne kvôli našim deťom, ktoré si zaslúžia šťastné detstvo.
Mnohé teórie a ideológie sa míňajú cieľa . Treba žiť realitu tu a teraz tak, aby sme sa mohli pozrieť do zrkadla a povedať svojim deťom že sme spravili maximum pre to aby mali lepší život.
Osobne si myslím, že svet už dnes nebude krajší po tejto olympiáde. Myšlienka vyprchala, prerazí ideológia a seba prezentácia.
Podľa priateľa publicistu všetko sa dá opraviť, no museli by sme opraviť náš západný svet a olympiáda by sa potom opravila ako čerešnička na torte, za odmenu.
V antických časoch pri periodickom stretnutí gréckych mestských štátov v Olympii nešlo len o šport.
Bol to veľký sviatok náboženský aj kultúrny, so spevom, tancom a hraním divadelných hier, s filozofickými debatami.
Olympia antické Grécko stmeľovala kultúrne. Politika vtedy bola hlavne umením zbližovania a hľadania spoločných tém a postojov.
Dnes politika robí presný opak, hľadá spôsoby, ako ľudí rozdeliť a vniesť medzi nich sváry. Dokonca aj cez šport.
Osobne som presvedčený, že každý slušný športovec a komentátor by mal olympijské politické hry ignorovať.
To nebolo nič iné, ako najväčší hnus a špinavosť a la de France fuj. Výstižné zrkadlo celého západu.