V ostatnom čase si kladiem otázku, že čo sa to deje v parlamente a napokon v celej spoločnosti.
V dnešnom parlamente je totiž už tak vyhrotená situácia, že mi to pripomína rozvádzajúcich sa manželov, kedy si už pomaly nevedia prísť na meno a vyťahujú na seba zbrane toho najväčšieho kalibru.
Aj laik bez poučenia odborníka na pôde parlamentu musí vidieť to, s čím nemôže súhlasiť, ak má rozum a zmysly v poriadku, ak má elementárne schopnosti vnímať realitu i z hľadiska etiky a etikety.
Občas sa mi zdá, že vo verejnom živote, česť výnimkám nezostal skoro nikto seriózny. Politiku akoby uniesli v lepšom prípade šarlatáni, v horšom prípade extrémisti.
Sotva niekto vzbudzuje dojem, že cíti ťarchu zodpovednosti za republiku a jej občanov. Vecná a racionálna argumentácia je často nedostupná.
Prečo je tomu tak?
Vnímam to ako nedostatok akceptovania spoločných hodnôt, zodpovednosti, znášanlivosti, empatie.
Ďalej ako dôsledok absencie politických elít, vzdelaných politických elít.
Dnešná doba je špecifická aj v tom, že internet ako mocný nástroj šírenia informácií, ale aj dezinformácií, prispel k ústupu kultúrnosti, ľudskosti, dôstojnosti a dobra.
Dnes zásluhou mnohých politikov a rôznych aktivistov ide často len o vykrikovanie, urážanie, útočenie bez ambície a spôsobilosti počúvať a premýšľať.
Keď si raz naši potomkovia budú prezerať archívne čísla novín a rôznych médií, čo si len o nás pomyslia. Ako sme to tu žili.
Opakovane zdôrazňujem, že občanom treba ponúknuť slušný prístup, príťažlivý a hlavne reálny program a pozitívne emócie.
Pritom úspech môžu ponúknuť len silné osobnosti, lídri s prirodzenou autoritou.
Určite nie influenzeri, celebrity, nekompetentní vševedkovia a nepočúvajúci zlí ľudia.
Platí ale, že každý z nás môže zlepšiť situáciu, chce to odhodlanie a trvalé presvedčenie o možnosti pozitívnej zmeny.
Trošku sa však obávam tých príťažlivých snov a vlastne akýchkoľvek snov od niektorých politikov, pretože politici z pochopiteľných dôvodov sledujú predovšetkým svoje záujmy, potom záujmy svojich blízkych a ešte záujmy svojej politickej strany.
A ja si preto často kladiem otázku, či je to vôbec reálne zmeniť k lepšiemu. Jedine keby sa v budúcnosti objavili talenty, čo boli zatiaľ prekryté.
