Veľmi intenzívne rozmýšľam, či sa na pozadí nezadržateľne pokračujúcej klimatickej krízy, brutálnej vojny vo svete , v hladu v rozvojových krajinách alebo cválajúcich technologických zmien s úplne neznámymi dôsledkami môžeme cítiť komfortne.
Jednoduchá odpoveď by mohla znieť, že áno, musíme. Nič iné nám neostáva. Byť vďační za to čo máme.
Musím ísť ďalej. Miera orientácie je vždy individuálna. Dôležité je vedieť si vyberať a triediť informácie a veľmi citlivo a kriticky posudzovať a nenechať sa vmasírovať ani jedným spektrom do uličky, kde nás chcú mať.
Čím človek viac vníma, počúva alebo číta, tým sa mu viac rozširuje spektrum a množstvo materiálu, s ktorým mentálne pracuje , ak chce rozmýšľať a nie len pasívne nasávať.
Prichádzajú vlny sklamania aj z favoritov, vlny pobúrenia z nových hriechov protivníkov a niekedy aj fázy apatie z nemožnosti uspokojiť si vysnívaný obraz sveta.
V rámci dnešného pretlaku informácií, mainstrímových aj alternatívnych zdrojov ako aj radikalizácie a polarizácie spoločnosti je čoraz ťažšie uspokojovať širšie spektrum ľudí, do ktorých sa vkráda netolerancia a nervozita.
Bulváru to vyhovuje, ten sa napätím a senzáciami živí, seriózni poskytovatelia informácií sú v defenzíve.
Dúfam, že toto obdobie bude časom kvasu, sem tam búrlivým ako burčiak ale onedlho nastane vyčírenie a upokojenie, avšak bez predchádzajúcich explózií vášní a možno ešte niečoho horšieho.
Aby som sa však vrátil k základnej otázke komfortnosti v súčasnom svete.
Podľa môjho priateľa psychiatra sa človek nemôže cítiť komfortne. Ako mi napísal, množstvo osobného zla, ktorému individuality dávajú voľný priebeh, vytvára nestabilný, výbušný stav.
Všetok hnev, frustrácia a nenávisť zohrievajú spoločenskú klímu natoľko, že čochvíľa nás zahltia plamene.
Množstvo ľudí zhorí a tí čo prežijú budú doživotne niesť jazvy po popáleninách. Toľko jeho stanovisko.
Podľa môjho skromného názoru, ak má človek ozajstnú vieru v Prozreteľnosť, to je taká viera, ktorá sa posilňuje a ho posilňuje aj v beznádejnej situácii, beznádejných situáciách, môže aj v takýchto podmienkach, okolnostiach prežívať svoj život zmysluplne s dôstojnosťou a tiež s radosťou a vďačnosťou.
Za každú jeho chvíľu a čas, ktorý mu plynie na jeho osobnej ceste do Večnosti.
