Musím sa priznať, že veľmi negatívne vnímam obraz ducha doby. Doby rozháranej, rozhnevanej, protirečivej, dramatickej.
Doby, keď si už mnohí hovoríme, že žijeme na hrane katastrofy. Katastrofy civilizačnej, kultúrnej, geopolitickej, klimatickej, vnútropolitickej, vzťahovej a osobnej.
Dovoľujem si manifestovať rozumný pohľad, ktorý je ovplyvnený materiálom, s akým sa môj priateľ psychiater každodenne stretáva v práci. Veľmi fundovaný postoj.
Pripomína mi to myšlienky Machiavelliho, ktorý bol hlboký znalec ľudskej psychiky a spoločenských vzťahov .
Existuje jeden pozoruhodný klam mlčiacej väčšiny. Čaká sa až sa mlčiaca väčšina ozve.
Akosi sa a celkom bezdôvodne predpokladá, že v komunite existuje väčšina slušných, vzdelaných, múdrych a najmä dobrých ľudí, ktorí sa len z akéhosi tajomného dôvodu zatiaľ neozvali.
Tento klam nie je len neodôvodnenou nádejou, ale najmä čisto narcisticko obranným pohľadom na vlastnú skupinu.
Je totiž mimoriadne ubíjajúce pripustiť, že som obklopený zlými a chrapúnskymi spoluobčanmi. Ono to totiž naznačuje, že ja sám som potom zrejme s väčšou štatistickou pravdepodobnosťou slušne povedané neveľmi dobrý človek.
A obranné mechanizmy nás chránia v istej miere pred realitou a zružovievajú naše ja. Idea, že skupine počtom dominujú osoby, kde osobné zlo prevažuje nad osobným dobrom, je teda uspokojivý a načisto klamlivý postoj.
Ak sa dejú zlé veci, tak ja nemusím konať, je to rizikové a nebezpečné a prikryjem sa zbožným pocitom, že s neprávom určite nesúhlasí aj množstvo iných ľudí a teda ja nemusím konať a vystavovať sa riziku, lebo však niekto určite niečo spraví.
A kým sa tak udeje, tak ja môžem pokojne so zlom robiť kompromisy Ale až sa ozve tá mlčiaca väčšina, tak sa s vervou a nadšením pridám a budem mávať vlajkou.
V realite väčšina ľudí robí rada kompromisy so zlom, niektorí celkom nepokryto prospechársky nadšene a potom všetky tie drobné osobné zlobičky vytvoria jedno veľké zlo.
To sa vyčerpá a potom radi poukazujeme ako sme celý čas neochvejne stáli na strane pravdy, teda víťaznej strane, nie nutne na strane Pravdy.
Preto očakávanie, že kdesi akosi existuje veľká skupina dobrých ľudí je nepravdivé.
Nie taká skupina nie je. Sú len málopočetné pochabé osoby, ktoré uveria v transcendalitu nejakej idey občas dokonca aj civilizačne správnej a tí sú vystavení perzekúcii za tichého súhlasu mlčiacej väčšiny.
Tá sa ozve až keď sa udalosti vyvŕbia do extrému natoľko, že byť ticho je osobne nevýhodné.
Nanešťastie je to vždy až po dlhom čase utrpenia.
Ja osobne som presvedčený, že veriť v ľudské dobro je potrebné a povinnosťou každého človeka by malo byť zlo eliminovať, či odstraňovať .
Sila zla a sila dobra bola, je a bude. Problém je ich ovládania a kontroly. Vymysleli sme demokraciu, ale zdá sa, že to nestačí. Vymysleli sme výchovu no zdá sa, že to nerobíme dobre.
Myslím, že väčšina z nás sa snaží čo najlepšie žiť svoj život v duchu prístupu ži a nechaj žiť, ale niektorí z nás hľadajú spôsoby, ako si zľahčiť život a parazitovať na druhých.
Problém je pomer. Kým je parazitov málo, tak nie je problémom ani ovládanie, kontrola a demokracia. Keď je parazitov priveľa, demokracia nemôže fungovať.
