Svet prechádza takými zmenami a do vedenia mnohých štátov sa dostávajú ľudia s chuťou rozbiť existujúci systém, že predpovedať s istotou čokoľvek je prakticky len hra v kasíne.
Jednoducho to ide s našou civilizáciou dole kopcom, pričom sa rýchlosť zvyšuje. Súčasťou procesu úpadku je aj upínanie sa veľkej časti ľudí na nových mesiášov a populistov.
Uvedomujem si, že každá kríza plodí svojich a to náboženských, ekonomických aj politických mesiášov.
Demokracia dáva ľuďom možnosť vyberať si spomedzi ponuky rôznych viac, menej racionálnych aj často psychopatických, ale keďže človek je tvor hyperemotívny a nie racionálny, väčšina volí sugestívnych a nespôsobilých bez ohľadu na ich reálne kompetencie, alebo racionalitu toho čo navrhujú.
Populisti dokážu cielene oklamať mentálne slabších jedincov vyvolaním strachu, ohrozenia a šírením nenávisti.
Ani Slovenská perspektíva zatiaľ nevyzerá ružovo. Nechcem byť zlým prorokom, ale zdá sa mi, že krajina bude chudobnieť a vnútorne sa ničiť , ako to v takých dobách vždy býva.
Náš osud bude hlavne závisieť od vývoja sveta okolo nás, od vojny na Ukrajine a od toho, či sa dokážeme udržať vnútri EÚ a Európskej civilizácie.
Od toho bude závisieť aj ekonomická situácia, aj kultúra a rešpekt k ľudským právam.
To samozrejme abstrahujem od vývoja univerzálnej umelej inteligencie, ktorá môže procesy ešte radikálne zrýchliť a zintenzívniť.
Avšak najväčším problémom ľudstva je asi človek a jeho egoizmus. Egoizmus vnímam ako kvalitu charakteru a túžbu človeka po zjavnej alebo skrytej nadradenosti nad ostatnými a osobnej moci, a to výlučne na realizáciu svojich sebeckých túžob alebo osobného zisku. Neochota dať kúsok seba.
Egoista sa bráni pochopiť iných. Ma patent na pravdu. Pravdu si ale nemožno patentovať, lebo pravda sa tvorí v čase.
Byť egoistom, je možno slasť, kým si tú slasť vieme užívať. Budeme si ju užívať dovtedy kým sa neobráti na utrpenie a my sa potom zameriame na iný level, vyššie hodnoty, ktoré súvisia s celkom. Človek by mal ísť smerom rodina, národ, ľudstvo, existencia.
Pamätajte, že seba-láska by mala byť v každom človeku, ale v rovnakom pomere so skromnosťou, sebaobetovaním a láskou. V opačnom prípade nebude šťastie našim hosťom.
Je dôležité nestratiť človečenstvo v sebe a neprijať pseudohodnoty, pseudocharaktery a iné nešváry tejto doby.
