V ostatnom čase vnímam u mnohých ľudí hlavne politikov silné ego, ktoré často nemá hranice. A ani sebakritiku.
Neviem, ako toto uchopia tí najpríjemnejší a dobrí ľudia. Aby dávali ešte viac dobra a láskavosti zo seba.
Seba obnovenie vnútornej energie tiež nejde samé od seba donekonečna.
Vráťme sa však k samotnému pojmu. Ja vnímam Ego ako vedomie, ktoré je pevnou časťou našej mysle. Dáva nám pevný tvar, a miesto v myšlienkovom svete.
Ak je však ego príliš silné, nové myšlienky sú odmietané, a človek sa stáva obeťou vlastných predsudkov. Svoje názory považuje za najvyššiu pravdu, a akúkoľvek diskusiu odmieta.
Naopak, ak je ego slabé, človek je prístupný každej novej myšlienke, a ostatní o ňom hovoria, že nemá vlastný názor.
Je dôležité si uvedomiť, že hnať sa za obrazom dokonalosti je nebezpečná cesta, ale lákadlá a materiálne výhody sú veľmi silné.
Tak strachu a úzkosti prichádza totiž nečakane a rýchlo sa vymkne spod racionálnej kontroly.
Ja mám aj osobné skúsenosti, že naša osobnosť nie je len z racionálneho rozumu a má zložky, ktoré akoby žijú svojim životom.
Racionálny rozum a vôľa ich sú schopné utlmiť a umlčať, ale nie je to pre našu celostnú osobnosť dobré.
Mali by sme vnímať signály z tých častí osobnosti, ktoré nevieme ovládať racionálnym rozumom.
Je to však téma na dlho.
V kontexte moje témy ma zaujalo stanovisko jedného Blogera, ktorého meno si už nepamätám.
Napísal toto. Ego je ako vaječná škrupina, ktorá chráni slepačí zárodok. Príde deň, kedy sa stane prebytočným a kuriatko ho samé rozbije.
Dovtedy je ale dobré a užitočné. Držte sa ho a opatrujte si ho, ak sa s ním cítite lepšie. Ale skúste aspoň občas pouvažovať o tom, aké by to bolo bez neho.
Toľko stanovisko.
Je potrebné si uvedomiť, že Ego však nie je iba inštancia zabezpečujúca vlastné uspokojovanie.
Normálne ego je schopné aj cítiť, rešpektovať a uznávať potreby druhých.
Ego vie byť dobrý pomocník, avšak zlý pán. Keď sa ním necháte ovládnuť, môže byť deštruktívne.
Čím väčšie ego, tým sa menej sústredím na ostatných a viac na seba. Zameraním na seba a úspechy mi ostáva menej na vnímanie potrieb milovaných.
V práci, v biznise, v politike napredovať za úspechom, ale podvečer sa zastaviť a nakŕmiť aj dušu.
Ak chcete zmeniť charakter nielen slovenskej politiky, kultivujte Ego, svoje vlastné Ego, aby sa postupne zmenili hodnoty a spolu s nimi aj kritériá na politika ako takého.
Samozrejme, neznamená to, že do politiky už potom nepôjdu egoisti, ale že sa zmení samotná povaha egoizmu. Lebo egoizmus a politika je jedno a to isté.