Myšlienky, ktoré manifestujem v mojom krátkom Názore majú hrozivú aktuálnosť.
Aatentát na premiéra, nepodanie ruky hlave štátu, útok nožom.
Už som sa pýtal, prečo mlčia morálne autority. Žeby politika bola nad proklamovanou morálkou?
Človek je tvor hyperemocionálny. Podľa Ladislava Kováča je to jedna zo štyroch základných a formujúcich vlastností nášho druhu.
Ďalšie sú hypersociálnosť v zmysle hlbokej potreby patriť k skupine, stádu, ustráchanosť potrebná pre prežitie a mýtofília, naša túžba niečomu respektíve niekomu bezmedzne veriť.
Vo svete nášho hyperemotívneho druhu má jedno emotívne gesto oveľa väčšiu váhu, ako akýkoľvek dômyselný racionálny argument.
Preto aj v demokraciách občas vládnu sugestívni extroverti, kvalifikačne a osobnostne nespôsobilí ľudia a nie povedzme špičkoví matematici alebo analytici.
Voľby často nevyhráva strana s najlepším programom povedzme klimatickým či sociálno-ekonomickým), ale strana s najlepšou volebnou , teda marketingovou a vášne burcujúcou, kampaňou.
O to viac, že zložitejšie argumenty rýchlo narazia na limity stredného IQ v populácii , teda schopnosti chápať zložitejšie veci a procesy.
No a limity našej vzdelanosti pričom nejde o formálnu vzdelanosť počítajúcu sa počtom vysokoškolských titulov rozdaných univerzitami, ktoré sa s ich rozdeľovaním živia, ale o skutočnú vzdelanosť v zmysle schopnosti klásť otázky, analyzovať, hľadať objektívne odpovede a tak chápať zložitejšie veci.
Jednoducho povedané, získavanie moci a vládnutie cez manipuláciu emócií je tak staré, ako ľudstvo samo.
Ako mi napísal môj priateľ analytik globálnych trendov, akurát do hry vstúpil technologický faktor, ktorý umožňuje šíriť aj tie najextrémnejšie emócie ako napríklad hlbokú nenávisť k blížnym s iným, ako správnym názorom, rýchlosťou stepného požiaru alebo požiaru v Los Angeles, aby sme boli aktuálni.
Ja osobne si kladiem otázku , ako dlho dokáže naša civilizácia toto burcovanie emócií prežiť skôr než sa dopracuje k vnútornému rozpadu, alebo k rozpadu pod vonkajším úderom, ktorému nedokáže fragmentovaná rozoštvaná spoločnosť odolať.
Všetci máme rovnaký mozog, ktorý je hodnotovo neutrálny. Človek ho využíva tak na dobro, ako aj na zlo.
Závisí od konkrétnej kultúry a od našich emócií, ktorá z týchto potencií sa presadí.