Nedávno sa ma jeden z mojich priateľov opýtal. Spomenul som si na Vás pán Piršel, keď som pozrel na titulky bleskových správ na titulnej strane jedného denníka.
Čo myslíte, ktorú správu si otvorí 100 krát viac ľudí. Tú o najteplejšom lete v dejinách, alebo tú transgenderizme?
Chlieb a hry, to je aj zásada modernej žurnalistiky. Správa ako správa. Ľudu treba dať čo ho zaujíma. Toľko dotaz, ktorý ma inšpiroval napísať krátky komentár.
Hneď na začiatku by som rád upozornil, že mám úctu ku každému človeku, jeho inakosti a viere. Len viera a svetonázor by sa nemali nosiť ako vývesný štít.
A prečo ten exhibicionizmus, alebo aj akúkoľvek patológiu podporujú niektoré médiá?
Myslím, že tu vidíme v hre najmenej tri faktory.
Médiá žijú z reklamy, cena za ňu sa odvíja od sledovanosti, aby čo najviac zarobili, potrebujú teda maximálne zvyšovať čítanosť, pozeranosť, počty kliknutí na sociálnych sieťach.
Ľudia sú, už od svojich opičích predkov, zvedavé tvory.
Cesta k tomu, všetko čo súvisí so sexom, klebetami, celebritami je zaručená na upútanie pozornosti. Novinári, respektíve pracovníci masmédií, sú zamestnanci ako všetci ostatní. Ide o plnenie plánu, teda zisky, a tým pádom sledovanosť.
To znamená, že treba vyberať témy, ktoré zvedavcov upútajú a nasadzovať bombastické titulky. Nielenže je to oveľa výnosnejšie ako objektívne a pravdivo informovať, ale je to aj oveľa ľahšie.
Načo sa trápiť s pochopením a vysvetľovaním niečoho intelektuálne náročného, čo si aj tak otvorí len ekonomicky nezaujímavá hŕstka verejnosti.
Tretím faktorom je samotná ľudská povaha. Človek je tvor hyperemocionálny a prevažne iracionálny. Apel na emócie je okamžite oveľa účinnejší, ako apel na racionalitu.
Z dlhodobého hľadiska sú samozrejme úspešnejšie spoločnosti s vyššou mierou racionality, ale tá sa prejavuje veľmi pomaly a postupne.
Vo svete, kde jedinou dlhodobou stratégiou sú krátkodobé zisky, apel na racionalitu prehráva. Keď to zosumarizujem, vychádza mi to tak, že je to celé o morálke, nefalšovanom prístupe a hlavne, o človeku. Vzdelanom a vychovanom. Ale predovšetkým múdrom.
Čím viac a kvalitného a hodnotného obsahu dostane do klasických médií a na internet, o to väčšia je nádej, že sa ľudia, čitatelia vrátia k zdravému rozumu.
Máme teda na výber medzi dvomi alternatívami. Medzi tým, či budeme nositeľmi hodnôt, alebo pseudo hodnôt.
Medzi tým, či budeme duševne povznášať, alebo duševne degradovať. Medzi tým, či sa staneme strojcami vzostupu národa, alebo naopak, strojcami jeho úpadku.
Uvidíme, k čomu to celé povedie. Potrebujeme niekoho, kto zosobňuje naše nádeje, koho vlastný príklad sa oplatí nasledovať. Mnohých politikov zjavne nie.
Svet dychtí po strhujúcich príbehoch.