Jeden vyšetrovateľ Pavla Ďurku obvinil. Druhý tvrdí, že mal povinnosť, ďalší skutok „vyrobiť“.
Postupne prichádzajú rozhodnutia o manipuláciách trestných konaní z obdobia rokov 2020 až 2023. Môžu však spôsobiť problémy. Jedným z nich je rozhodnutie v prípade takzvanej „otočky“ v kauze takáčovci.
Patrik Vidašič, Marián Gaál a Juraj Almáši sú stíhaní v kauze takzvaných takáčovcov a počas prípravného konania boli vo väzbe. Prokurátor z už zaniknutej špeciálnej prokuratúry Michal Šúrek 6. júla 2021 podal obžalobu na Špecializovaný trestný súd, o dva dni na to, 8. júla 2021 špeciálny prokurátor Daniel Lipšic ju vzal späť. Následne ju Michal Šúrek 12. júla 2021 podal opäť, no bez akýchkoľvek zmien. V ten istý deň, sa na tlačovej konferencii svojim počinom pochválili.
KONTEXT: Patrikovi Vidašičovi a Mariánovi Gaálovi lehota väzby končila 28. júla 2021. Prokurátor Michal Šúrek 28. júna 2021 požiadal, aby im sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Ján Giertli väzbu predĺžil. Podľa Trestného poriadku však prokurátor musí o predĺženie požiadať najneskôr 20 pracovných dní pred uplynutím lehoty.
Súd síce aj určil termín výsluchu obvinených na 7. júla 2021, no Ján Giertli už rozhodovať nemohol, keďže, ako som už spomenula, prokurátor medzi tým podal obžalobu. Jeho jurisdikcia pre prípravné konanie sa tak skončila momentom podania obžaloby. Po jej podaní totiž rozhoduje o väzbe ten sudca/senát, komu napadla.
Advokátovi Jurajovi Almášimu končila lehota väzby 5. júla 2021. Do tohto dňa mu ju predĺžili ešte v novembri 2020. Naposledy sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu Jána Hrubala rozhodoval 26. júna 2021 a väzbu predĺžil do 15. septembra 2021, obvinený však podal sťažnosť a rozhodovať mal Najvyšší súd SR. Spis tam doručili 28. júna 2021. Senát 2 T Najvyššieho súdu SR v zložení z predsedu Martina Piovartsyho a členov Petra Kaňu a Dany Wänkeovej 4. júla 2021 Juraja Almašiho ponechal vo väzbe do 15. septembra 2021. Rozhodli však aj napriek tomu, že to už nebolo v ich jurisdikcii. A nebolo to ani v zmysle skorších nálezov Ústavného súdu SR. (Prečítať si ich môžete tu a tu.)
Príslušné ustanovenie Trestného poriadku hovorí, že ak bola podaná obžaloba bez predchádzajúceho prepustenia obvineného prokurátorom na slobodu a lehota dvadsať pracovných dní nebola dodržaná, predseda senátu bezodkladne prepustí obvineného z väzby na slobodu písomným príkazom, ktorý musí byť primerane odôvodnený, rovnako postupuje sudca pre prípravné konanie, ak bol podaný návrh na predĺženie lehoty väzby v prípravnom konaní a nebola dodržaná lehota dvadsať pracovných dní.
Prípad takáčovcov napadol na Špecializovanom trestnom súde do senátu zloženom z predsedu Jána Buvalu a členov senátu Mariána Mačuru a Pamely Záleskej.
Na prokuratúre aj na súde tak už 6. júla 2021 vedeli, že budú musieť troch obvinených z väzby prepustiť.
Pamela Záleská vydala príkaz na prepustenie Mariána Gáala, Patrika Vidašiča a advokáta Juraja Almášiho z väzby na slobodu až 22. júla 2021. Vo veci rozhodovala ako zastupujúca predsedníčka senátu (predseda Ján Buvala nebol prítomný, keďže bol práceneschopný – pozn. autorky). Zo spisu zistila už spomínané nedodržanie zákonnej lehoty. Všetci traja tak 22.júla opustili brány ústavov na výkon väzby, v ktorých čakali na súdne pojednávanie. Vo väzbe však boli 16 dní nezákonne.
Pred bránou väznice v Leopoldove však Patrika Vidašiča opätovne zadržali a Pavol Ďurka ho obvinil v prípade, v ktorom bolo desať rokov prerušené stíhanie. O podpálení herne v Petržalke vypovedal svedok Mareka Zemana v lete 2020 a teda rok pred „otočkou“. Vo výpovedi spomenul, že pokyn na podpálenie dal Patrik Vidašič. V marci 2021 herňu spomenul ďalší svedok Richard Novák. Aj on vypovedal do vyšetrovacieho spisu o takzvaných takáčovcoch.
Zo zvukových záznamov z kancelárii Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) z leta 2021 získaných na základe príkazu súdu vyplýval, že hľadali skutky aj na ostatných dvoch obvinených, čo sa im však nepodarilo.
Z nahrávok
„No chlapci, vec je tá, že bol podaný návrh na predĺženie lehoty väzby, v rámci toho bola podaná obžaloba a nebolo rozhodnuté o predĺžení väzby a pán Buvala s pani Záleskou sú toho názoru, že oneskorene bola podaná obžaloba, preto púšťajú Gáala a Vidašiča. Čiže treba vyrobiť skutok a treba ich ísť zobrať,“ povedal Pavol Ďurka 7. júla 2021 svojim kolegom v odpočúvanej kancelárii. „Kedy ich budú púšťať?“ spýtal sa iná policajt. „To nevieme. Teraz, že idú, rieši Kysel (Peter Kysel, prokurátor vtedajšieho Úradu špeciálnej prokuratúry) s ďalšími, aby to nebolo, lebo včera ich chceli normálne príkazom od stola pustiť,“ odpovedal Pavol Ďurka.
„To je Šúrekov problém, nie tvoj,“ skonštatoval jeho kolega. Pavol Ďurka mu odpovedal:„Nie, že Šúrekov problém, je to môj problém.“ „…Lebo to sú (nerozumieť) tí dvaja. Po Kudličkovi sú to druhí. Tak hľadám skutky no, zatiaľ mám z 2012,“ vysvetľoval. V inej časti rozhovorov uviedol: „A som otvoril čarovné služobné, zväzok 28 a 29, a vyberám si skutky.“
Časti podstatných záznamov zverejnil novinár Adam Valček a a vypočuť si ich môžete tu. Téme som sa už venovala vo viacerých článkoch. Prečítať si ich môžete tu aj tu.
Dve trestné oznámenia
Ešte 7. februára sa advokát Juraj Almáši s trestným oznámením obrátil na Úrad inšpekčnej služby (ÚIS).
V podaní poukázal na to, že „v období od 6. dňa 22. júla 2021 sudcovia Ján Buvala a Pamela Záleská nekonali v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku po podaní obžaloby, čo malo za následok, že bol vo výkone väzby nezákonne 16 dní, pričom na tomto konaní sa podieľal prokurátor prokuratúry Michal Šúrek, vtedajší špeciálny prokurátor Daniel Lipšic a príslušník PZ v tom čase služobne zaradení na NAKA Pavol Ďurka. Odvolal sa na listenné dôkazy a aj nahrávky z kancelárii NAKA. Uviedol, že konanie jednotlivých podozrivých spolu súvisí a inšpekcia môže preverovať podozrenia a viesť vyšetrovanie tiež voči civilným osobám (prokurátori a sudcovia).
Vo vzťahu k prokurátorovi a sudcom poslali 26. marca trestné oznámenie na vybavenie na pezinskú okresnú prokuratúru a odtiaľ na pezinskú políciu. Doposiaľ o ňom nebolo rozhodnuté.
V časti, ktorá sa týkala policajta Pavla Ďurku vybavovali trestné oznámenie na ÚIS.
Trestné oznámenie podal aj Patrik Vidašič. Na základe jeho podania vyšetrovateľ inšpekcie zo špecializovaného tímu z odboru Stred ÚIS 6. marca začal trestné stíhanie vo veci.
Trestné oznámenie Juraja Almášiho vo vzťahu k policajtovi Pavlovi Ďurkovi vyšetrovateľ inšpekcie z odboru Stred 15. mája odmietol. No a iný vyšetrovateľ zo špecializovaného tímu, pripomínam, že tiež z odboru Stred. z tej istej inšpekcie 4. júla Pavla Ďurku obvinil za základe trestného oznámenia Patrika Vidašiča.
Inak povedané, v čase, keď začal vyšetrovateľ trestné stíhanie vo veci na základe trestného oznámenia Patrika Vidašiča, na inšpekcii bolo už mesiac trestné oznámenie Juraja Almášiho. A v čase, keď vyšetrovateľ Pavla Ďurku obvinil na základe trestného oznámenia Patrika Vidašiča, na svete už bolo rozhodnutie iného vyšetrovateľa o odmietnutí trestného oznámenia Juraja Almášiho.
Podanie Juraja Almášiho
„… z podania vyplýva, že oznamovateľ namieta najmä postupy prokurátorov a sudcov, s ktorých konaním je zjavne nespokojný. Na tomto konaní mal podľa oznamovateľa participovať aj pplk. Mgr. Pavol Ďurka, čo majú dokazovať údajné prepisy komunikácie v kancelárskych priestoroch príslušníkov NAKA,“ napísal v odôvodnení odmietnutia trestného oznámenia vyšetrovateľ inšpekcie.
Údajne prepisy komunikácie podľa jeho názoru „neobsahujú žiadne skutočnosti, ktoré by zakladali podozrenia z akéhokoľvek trestného činu vo vzťahu k pplk. Mgr. Pavla Ďurku, alebo iného príslušníka PZ,“ uviedol v uznesení.
Podľa jeho názoru, argument, že Pavol Ďurka začal doslova hon na obvinených, ktorí museli byť pre pochybenie prokurátora prepustení z výkonu väzby, vyšetrovateľ inšpekcie konštatoval, že „je v poriadku ak príslušník PZ vyhľadáva páchateľa konkrétneho trestného činu, hodnotí dôkazy, dôvody väzby, nezakladá trestnú zodpovednosť policajta.“
„Je samozrejmé, že páchateľom trestných činov, by vyhovovala nefunkčná, pomalá a polícia, ktorá prejavuje minimálnu iniciatívu, čo by však bolo v rozpore s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku,“ napísal vyšetrovateľ inšpekcie do uznesenia.
Tvrdenie oznamovateľa, že Pavol Ďurka mal participovať na konaní prokurátora a sudcov nie je podľa jeho názoru podložené žiadnymi dôkazmi a Pavol Ďurka s nesprávnym výpočtom lehoty väzby nemal nič spoločné. Myslí si vyšetrovateľ ÚIS Martin Donoval.
O Patrikovi Vidašičovi
No a iný vyšetrovateľ tej istej inšpekcie, Juraj Lukáč zastáva názor, že Pavol Ďurka mal úmyselne zabrániť osobe Patrika Vidašiča v užívaní práva na osobnú slobodu garantovanú Ústavou SR. Tento postup podľa jeho názoru zvolil účelovo, aby ho dostal opäť do väzby. V uznesení o obvinení sa odvoláva práve aj na nahrávky z kancelárii NAKA a na listinné dôkazy.
Juraj Almáši podal sťažnosť a žiadal prokurátora, aby uznesenie zrušil a aby vyšetrovateľ opätovne rozhodol a bral do úvahy jeho argumenty. Sťažnosť podal aj Pavol Ďurka, ktorý žiada obvinenie zrušiť.
Pred pár dňami prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava podal na Mestský súd Bratislava 1 obžalobu na vyšetrovateľa Jána Čurillu a jeho šiestich kolegov, medzi nimi aj Pavla Ďurku, ktorý je obvinený zo zločinu zneužívania právomocí verejného činiteľa a aj z marenia úlohy verejným činiteľom. Ide o prípad, ktorý inšpekcia začala vyšetrovať ešte v roku 2021.
Nesúvisiace veci spojili
V inej veci organizačný odbor ÚIS pod vedením Andrei Dobiášovej spojil do jedného konania dve úplne odlišné a nesúvisiace trestné oznámenia.
Prvé podal v tom čase poslanec parlamentu, ktorý k veci nemá žiaden vzťah a nijako sa ho prípad netýka. Na základe medializovaných informácii v týždenníku Plus 7DNÍ vyjadril podozrenia z protiprávneho konania vtedajšieho policajného funkcionára.
Druhé oznámenie som podala ja a smerovalo voči neznámym príslušníkom PZ a ten istý vtedajší funkcionár polície bol v podaní označený ako svedok možného protiprávneho konania iných príslušníkov polície. (Podrobnosti neuvádzam z dôvodu, že ešte neboli vypočuté všetky osoby a nebolo o podaní rozhodnuté ani neprávoplatne.)
Informácie o spojení podaní som získala ako oznamovateľa pri nahliadnutí do spisu. Paradoxne moje trestné oznámenie pridelil Pavol Ďurka (ešte ako funkcionár inšpekcie )na vybavenie vyšetrovateľovi na vysunuté pracovisko v Humennom, práve po tom, ako som požiadala o nahliadnutie do spisu, operatívne preverovanie pred tým robili predtým policajti z odboru Západ v Bratislave.
Trestné oznámenie exposlanca a moje trestné oznámenie do jedného konania spojili až po nástupe Branislava Zuriana na čelo ÚIS a Andrei Dobiášovej do funkcie riaditeľky organizačného odboru. O oboch trestných oznámeniach spojených do jedného rozhodujú už viac ako rok.
Všetko je v poriadku
- Ako vie inšpekcia vysvetliť dve odlišné rozhodnutia v identickej veci takáčovcov?
- Kto je presne (funkcia) na ÚIS zodpovedný za situáciu, že dve identické a spolusúvisiace veci (trestné oznámenia) sa vedú v dvoch odlišných konaniach a každú má pridelenú iný vyšetrovateľ?
- Z akého dôvodu bolo trestné oznámenie Juraja Almášiho rozdelené na viacero častí, keď už z opisu podozrení vyplýva, že podozrivé osoby konali v spolupáchateľstve a teda, že sudcovia a prokurátori vytvorili podmienky vyšetrovateľovi NAKA „hľadať“ počas 16 dní „nový“ skutok na takzvanú „otočku“, pričom sa to však „podarilo“ iba u jednej osoby, to však nič nemení na tom, že aj ďalšie dve osoby boli 16 dní rovnako vo väzbe nezákonne?
- Ako viete vysvetliť dva odlišné prístupy a postupy inšpekcie, raz viete spojiť dve trestné oznámenia (nesúvisiace) do jedného konania a druhýkrát (súvisiace) nie?
Stanovisko hovorkyne ÚIS, ktorá je zároveň aj riaditeľkou organizačného odboru a teda zodpovedná za organizačný chod úradu a nedávno bola povýšená do hodnosti podplukovníčky, uvádzam v plnom znení:
„Vo vami uvádzaných trestných veciach evidovaných na Úrade inšpekčnej služby, ako aj vo všetkých iných trestných veciach vedených na Úrade inšpekčnej služby bolo postupované v súlade so zákonom, pričom vec realizujúci vyšetrovatelia zhodnotili zabezpečené dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomnej súvislosti a rozhodli na základe zabezpečenej dôkaznej situácie. Za dodržania zásad trestného konania napokon samostatne vydali rozhodnutia, na ktoré sa vo vašich otázkach odvolávate. Rovnako je potrebné uviesť, že dozor nad dodržiavaním zákonnosti v trestných konaniach vykonáva prokurátor, pričom prípravné konanie je neverejné.
Podotýkame, že predmetné trestné veci boli pridelené príslušnými nadriadenými štandardným spôsobom v súlade so zákonom a príslušnými internými predpismi, tak ako aj iné trestné veci vedené na Úrade inšpekčnej služby. K otázkam prečo v každej vami uvádzanej trestnej veci bolo rozhodnuté rozdielne, je potrebné opätovne uviesť, že prípravné konanie je neverejné, dozor nad dodržiavaním zákonnosti v trestnom konaní vykonáva prokurátor. Trestný poriadok v zmysle ustanovenia § 210, umožňuje oprávneným osobám požiadať prokurátora aby preskúmal postup policajta.“
Autor: Júlia Piraňa Mikolášiková
Prevzaté od:
