„Vojny sú slabým dlátom na vytesávanie mierových zajtrajškov“
Martin Luther King
27. novembra pápež František prijal na audiencii pred koncom svojho mandátu ministra zahraničných vecí USA Antonyho Blinkena, aby okrem iných geopolitických otázok diskutoval o Blízkom východe a Ukrajine. Blinken daroval pápežovi keramický tanier s holubicou mieru. Pápež jemne zdvihol tanier a povedal „peace“ mier. Nikdy nemôžete stratiť nádej. Nádej nesklame.“ Po súkromnom rozhovore v pápežovej pracovni sa k nim pripojili členovia Blinkenovej rodiny vrátane jeho manželky a dvoch detí.
Dva dni na to 29. novembra Anthony Blinken po stretnutí ministrov zahraničných vecí NATO v rozhovore pre tlačovú agentúru Reuters vyzval na rozšírenie mobilizácie na ukrajinských občanov vo veku od 18 do 25 rokov. Ako povedal, je potrebné zabezpečiť, aby boli ľudia, ktorí bojujú, pretože „na úspech sú potrebné nielen zbrane, nielen munícia, nielen peniaze, ale aj odvedené sily.“ Už odchádzajúci šéf americkej diplomacie označil zníženie mobilizačného veku za „veľmi ťažké, ale nevyhnutné rozhodnutie“ pre Ukrajinu. Minister vysvetlil, že na podporu cesty Ukrajiny k členstvu NATO, sú potrebné praktické kroky a v NATO existuje „široko zdieľaný názor, že Ukrajina musí urobiť viac – poslať viac ľudí na front. Ukrajina potrebuje dostať mladších ľudí do armády, aby uspela vo vojne.“
Toto vyjadrenie, podporené aj generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem, bolo ako žiadosť USA n o č n o u m o r o u pre Kyjev: „Teraz musíme poslať deti, aby zomreli na fronte?“ Kyjev zatiaľ odolával rozšíreniu mobilizačnej kampane na ich deti s tým, že nemá dostatok zbraní na vybavenie vojakov.
Obchodníčkou so smrťou na Ukrajine je aj žena – m a t k a siedmich detí – predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen. Najstarší syn študoval na Kalifornskej univerzite v Berkeley, potom sa zamestnal v spoločnosti McKinsey, ktorej jeho matka v pozícii ministerka obrany zaplatila niekoľko miliónov zo štátneho rozpočtu za „konzultačné služby.“ Momentálne pracuje v spoločnosti Google. Jedna z dcér študovala na London School of Economics a Columbia Univerzity v New Yorku, dvojčatá a ďalšia dcéra študovali na elitných amerických renomovaných univerzitách na Stanfordskej univerzite, Univerzite of Cambridge a Univerzite of Cambridge, atď. Jedna matka bohato zarába na svojom Olympe v Bruseli a druhá matka – Ukrajinka kľačí pri hrobe svojho syna.
Druhou obchodníčkou so smrťou na Ukrajine je predsedníčka Európskeho parlamentu – m a t k a štyroch synov Roberta Metzola, ktorá na sociálnych sieťach často zverejňuje svoje ničím nerušené rodinné šťastie, ako trávi svoj voľný čas so svojimi deťmi, ktorým rada varí. Šťastná to žena. Jej synom nehrozí mobilizácia na font. Ona tiež bojuje „iba“ do posledného Ukrajinca.
Treťou obchodníčkou so smrťou na Ukrajine je Kaja Kallas – m a t k a troch detí – vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorá v sebe stelesňuje všetko, čo predstavuje vojnový štváč bez uzdy a bez hraníc. Odmietla výzvu estónskeho prezidenta na svoju rezignáciu a bola v čele štátu, ktorý aj v tomto roku odhalil pamätník nacistickým vojakom. Takisto bojuje do posledného Ukrajinca, svoje deti si chová doma v bezpečí a bavlnke.
Ďalšou smutne známou obchodníčkou so smrťou na Ukrajine je Victoria Nulandová – m a t k a dvoch detí, ktorej starí rodičia žili v Besarábii v dedinke Novoselisja neďaleko Odesy. Všetci si dobre pamätáme jej nesmrteľné slová počas „revolúcie“ na Majdane v roku 2014: „Do tejto revolúcie sme naliali päť miliárd dolárov. Myslí si niekto, že tieto peniaze necháme vyjsť nazmar ?“ Žiaľ, skutočne nevyšli nazmar. Je za nimi milión mŕtvych ukrajinských vojakov, osirelé deti, osamelé ukrajinské matky a manželky, černozem Ukrajiny vo vlastníctve BlackRocku a spol. posiata cintorínami, fyzicky a psychicky doráňaní Ukrajinci, ktorým sa akýmsi zázrakom podarilo prežiť a miesto svojich domovov nachádzajú ruiny.
Obchodníkom so smrťou na Ukrajine je aj Boris Johnson, ktorý v marci 2022 zabránil podpísanému a uzavretému mieru medzi Ruskom a Ukrajinou v Istanbule. Je biologickým o t c o m ôsmich detí. Najstaršia vyštudovala prestížnu školu Bedales, kde jeden rok štúdia stojí 33 tisíc libier. (Na odľahčenie: S otcom má zlý vzťah. Keď sa zistilo, že podvádza jej matku, nazvala ho sebeckým bastardom a dodala: Maminka s ním skončila. Späť ho už nikdy nevezme). Syn študoval na Westminsteri za milión ročne a potom sa zapísal na London School. Na treťom potomkovi Boris Johnson „šetril“, pretože jeho štúdium na Highgate School v severnom Londýne stál ročne „iba“ 18 tisíc libier. Johnson takisto bojuje do posledného Ukrajinca a ako najväčší vojnový štváč rovnako bojuje aj proti začatiu akýchkoľvek mierových rokovaní a ukončeniu vojny.
Alex Soros, miliardársky dedič a nástupca sponzorovania mimovládnych organizácií, organizujúcich farebné revolúcie, prevraty a pády legitímne zvolených vlád, na rôznych fórach často opakuje, že „Ukrajina bude bojovať do posledného Ukrajinca.“ V Maďarsku, kde sa narodil jeho otec, platia atribúty cti, takže čo takto pridať sa k jednej z vojenských jednotiek v prvej línii, aby na vlastné oči videl, ako zomierajú možno skutočne poslední, a to už aj 18 roční Ukrajinci. Bolo by predsa čestné spolu s nimi v jednom šíku padnúť za ideály, ktoré vštepuje a nanucuje iným z rohu svojej hojnosti, z ktorého platí domácich zradcov štátov záujmovej sféry tzv. „filantropickej“ blahosklonnosti.
Myslím si, že pre týchto vojnových štváčov nadišiel čas zmeniť heslo: Nie bojovať do posledného Ukrajinca, ale bojovať do posledného zo svojich detí. Možno iba to by ich prinútilo ukončiť vojnu. A možno aj zo dňa na deň, keby zomrel prvý synáčik maznáčik a nie len ten bezcenný, zrodený z ukrajinskej matky.
Všetci tí, ktorí z pozície svojej moci rozosievajú smrť a prelievanie krvi, by mali dostať pod svoje bohaté vianočné stromčeky od Ježiška ako povinné čítanie knihu Ericha Maria Remarqua, ktorý bol jedným z tých, ktorí hneď po vychodení školy išli na vojnu a dva roky prežil v zákopoch. Spisovateľ o svojej knihe povedal: „Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním. Chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú poznačila vojna, i keď unikla jej granátom.“
Nech si všetci títo, ktorí vyzývajú k ďalšej eskalácii, končiacej možno globálnou vojnou, prečítali slová mladého odvedeného vojaka: „Som mladý, mám dvadsať rokov, zo života však nepoznám nič, iba zúfalstvo, smrť, strach a najnezmyselnejšie povrchnosti s priepasťou utrpenia. Vidím, ako sa proti sebe ženú národy, ktoré sa mlčky, nevedome, pochabo, poslušne, nevinne zabíjajú. Vidím, že najmúdrejšie mozgy sveta vynachádzajú zbrane a slová, aby sa to všetko robilo ešte rafinovanejšie a trvalo ešte dlhšie. A tak to vidia všetci v mojich rokoch, tu aj na druhej strane, na celom svete, prežíva to so mnou celá moja generácia. Čo urobia naši otcovia, keď raz povstaneme, predstúpime pred nich a budeme žiadať vyúčtovanie? Čo očakávajú od nás, keď skončí vojna? Roky bolo naším zamestnaním zabíjanie – bolo to naše prvé zamestnanie. Naše vedomosti o živote sa obmedzujú na smrť. Čo sa potom má ešte stať? Čo z nás má byť?“
„Vojna nás pokazila pre všetko. „Nie sme viac mládež. Nechceme už dobyť svet. Sme utečenci. Utekáme pred sebou. Pred vlastným životom. Mali sme osemnásť rokov a začínali sme milovať svet a bytie, museli sme však na to strieľať. Prvý granát, čo vybuchol, trafil naše srdce. Sme odrezaní od aktivity, od úsilia, od pokroku. V ten už neveríme. Veríme vo vojnu.“
„Sme opustení ako deti a skúsení ako starí ľudia, sme suroví a smutní a povrchní – myslím, že sme stratení. Ale keď sa z toho dostanem, kamarát, budem bojovať proti tomu, čo nás oboch zničilo: tebe život a mne? Aj mne život. Sľubujem ti to, kamarát. Nikdy viac sa to nesmie opakovať.“
Ani jeden z nás nemá viac ako dvadsať. Sme ešte mladí? Mladosť? Tá už dávno pominula. Sme starci.“
Podarí sa im vojnu prežiť a vracajú sa domov, lenže strácajú ilúzie o ďalšom živote, nevedia sa zaradiť do spoločnosti. Mier pre nich nie je vyslobodením, nevedia sa pozerať na život ako obyčajní ľudia, sú poznačení vojnou. „Vy všetci ste stratená generácia.“ – Gertrúda Steinová.
Dana Bystrická
Hnať týchto vojnových zločincov pred medzinárodný súd!!!
Čo robí OSN???
Čo robia členské štáty OSN ???
Organizácia Spojených národov je medzinárodná organizácia, ktorá vznikla v roku 1945 po II. svetovej vojne. Zakladajúcich 51 krajín sa zaviazalo zachovávať medzinárodný mier a bezpečnosť, rozvíjať priateľské vzťahy medzi národmi a podporovať sociálny pokrok, lepšie životné podmienky a ľudské práva.
OSN je už celá podriadená USA a KOZA, to treba len rozpustiť a vutvoriť novú organizáciu mimo územia USA.
Presne tak, nerobí nič!