spot_img

2. februára si pripomíname 82. výročie víťazstva Červenej armády v bitke o Stalingrad

„Hroby vojakov sú najväčšími kazateľmi mieru“ – Albert Schweitzer, laureát Nobelovej ceny za mier.

2. februára nielen spomíname, ale máme aj povinnosť pripomenúť ľudstvu veľmi dôležitú udalosť víťazstva sovietskej Červenej armády, bitku o Stalingrad. Bitka sa skončila pred 82 rokmi v roku 1943 a zohrala katalytickú úlohu vo výsledku druhej svetovej vojny a vo Veľkom víťazstve nad fašizmom a nacizmom, ktoré v tom čase dominovali veľkej časti Európy.

2. február nie je len dňom piety padlým, ale aj povinnosťou poučiť mladú generáciu o skutočných udalostiach, ktoré sa vtedy odohrali, pretože falšovanie dejín, o ktoré sa Západ usiloval dlhé roky, malo za cieľ stotožňovať nacizmus/fašizmus s komunizmom, stotožňovať mimoriadne agresívne a dobyvateľské činy nacistického Nemecka s hrdinským bojom Sovietskeho zväzu za oslobodenie Európy od hnedého moru čižmy a nacistickej ideológie, stotožniť nemeckú armádu Wehrmacht so sovietskou Červenou armádou a majú jediný cieľ, ktorý spočíva v zmenšení obetí a maximálneho prínosu, ktorý mal vtedajší Sovietsky zväz pri odstránení nacizmu a fašizmu, pošpinení obrazu dnešného Ruska ako nástupníckej krajiny ZSSR v očiach celého sveta,ale predovšetkým znížiť hrdosť, ktorú pociťuje ruský ľud a najmä mládež, s konečným cieľom začať spochybňovať hrdinskú minulosť svojich predkov a tým uľahčiť oslabenie ruského vlastenectva a národnej jednoty. Každá sekunda tejto krvavej udalosti bola preniknutá utrpením, bolesťou a zúfalej odvahe ľudí, ktorí bránili svoje mesto a svoju vlasť.

Bohužiaľ, falšovanie dejín pokračuje, a to najmä dnes, keď sa v dnešnej Európe oživujú, šíria a posilňujú moderné neonacistické a neofašistické hnutia, v niektorých prípadoch dokonca dosahujú kontrolu nad mocou a vnucujú terorizmus tej časti obyvateľstva, ktorá netoleruje oživenie takýchto foriem ideológie.

BITKA O STALINGRAD

Najväčšia bitka v celej vojenskej histórii ľudstva, mimoriadne krvavá a hrdinská, sa začala 17. júla 1942, skončila 2. februára 1943 a trvala 200 dní. Dĺžka frontu sa pohybovala od 400 do 850 km.

V rôznych fázach sa bojov zúčastnilo viac ako 2 100 000 jednotlivcov z oboch strán vojny.

Z hľadiska cieľov, rozsahu a intenzity vojenských operácií bitka o Stalingrad prekonala všetky predchádzajúce bitky vo svetových dejinách.

– Bitka o Stalingrad bola jednou z najkrvavejších v dejinách ľudstva.

– Straty Sovietskeho zväzu predstavovali 1 130 000 jednotlivcov, vrátane 480 000 mŕtvych.

– Straty na osi predstavovali 1 500 000 jednotlivcov, vrátane 500 000 mŕtvych.

Vojenský význam stalingradského víťazstva:

– Zabránilo sa riziku obsadenia ropných zdrojov Kaukazu.

– Zabránilo sa pádu mesta a získaniu veľkých prevádzok ťažkého priemyslu.

– Znamenalo to začiatok protiofenzívy Červenej armády.

– Stala sa príčinou radikálnych a náhlych zmien nielen vo výsledkoch Veľkej vlasteneckej vojny, ale aj celej druhej svetovej vojny.

– Nacisticko-fašistická koalícia stratila 25% svojich síl, bojujúcich na sovietsko-nemeckom fronte.

Politický význam víťazstva pri Stalingrade:

– Japonsko nakoniec upustilo od projektu otvorenia druhého frontu.

– Turecko sa rozhodlo nenapadnúť ZSSR.

Stalingrad prvýkrát demonštroval odpor sovietskych vojakov. Žiadne nemecké mesto nebojovalo tak ako Stalingrad. Hrdinské heslo vtedajších obrancov Stalingradu, ktoré ukazovalo ich odhodlanie obetovať sa, ale neustupovať, znelo: „Za Volgou niet viac Ruska“ a je vyryté na stenách, umiestnených pred pamätným komplexom postaveným v dnešnom Volgograde.

Nešlo iba o Sovietsky zväz. V podstate to bol boj o prežitie európskej civilizácie, pretože nacizmus ohrozoval nielen jednotlivé národy. Existoval totiž plán nielen likvidácie jednotlivých národov, obsadenia území, ale aj diktátu ideológie nenávisti. Stalingradská bitka bola bojom humanistických síl s tými, čo presadzovali opačný kurz, ktorého hlavnou hybnou silou bola genocída menejcenných národov, národností a etnických skupín ako hlavná doktrína štátnej politiky Hitlera.

V tejto súvislosti si treba pripomenúť slová vtedajšieho britského premiéra Winstona Churchilla: „Stalingrad sa stal symbolom odvahy a sily ruského ľudu, ale zároveň aj symbolom najväčšieho ľudského mučeníctva“ – odrážajúce bezkonkurenčné vlastenectvo a hrdinstvo sovietskej armády, odhodlanej dosiahnuť víťazstvo nad nacistami za každú cenu.

Na príkaz kráľa Spojeného kráľovstva Juraja VI. ako znak pocty britského ľudu sovietskym obrancom mesta počas bitky o Stalingrad 29. novembra 1943 britský premiér Winston Churchill odovzdal maršalovi Josifovi Stalinovi na slávnostnom ceremoniáli počas Teheránskej konferencie, na ktorej sa riešili konečné plány operácie Overlord, za prítomnosti Franklina D. Roosevelta dvojsečný obojručný dlhý meč, na ktorom bolo v angličtine a ruštine vyryté „OBYVATEĽOM STALINGRADU S OCEĽOVÝM SRDCOM. DAR KRÁĽA JURAJA VI. NA ZNAK POCTY OD BRITSKÉHO ĽUDU.

Originál je vystavený v Múzeu bitky o Stalingrad vo Volgograde. Počas studenej vojny sa vrátil do Veľkej Británie na dočasné výstavy najmenej trikrát.

Takisto Roosevelt v liste, adresovanom hrdinskému mestu zdôraznil, že „duchovná sila a obetavosť statočných obrancov Stalingradu budú večne napĺňať oduševnením srdcia všetkých slobodných ľudí.“

Mesto Stalingrad bolo z veľkej časti zrovnané so zemou a po skončení bojov muselo byť prakticky postavené odznovu.

Na Mamajovej mohyle nad mestom bol vystavaný výnimočný a majestátny pamätník bitky o Stalingrad. Rozsiahlemu komplexu dominuje najväčšia socha ženy na svete, MATKA VLASŤ VOLÁ, vysoká 85 m s mečom 112 m, ktorá v tichom výkriku volá synov svojej krajiny, aby ju nasledovali, išli do boja a bojovali s nepriateľom na smrť, aby vydržali až do konca. Pamätník Matky vlasti predstavuje obyvateľku Volgogradu, ktorá prežila všetky útrapy svojho rodného mesta, Valentinu Izotovu.

Tisíce Rusov a cudzincov prichádza ročne do Mamajev Kurgan, aby sa poklonili, vyjadrili svoju vďaku a uctili si pamiatku tých, ktorí padli v bitke pri Stalingrade.

„ Nejde len o vlastenectvo a hrdinstvo“, hovorí riaditeľ Wassinovho múzea vo Volgograde, ktoré ročne navštívi viac ako dva milióny ľudí a je jedným z najnavštevovanejších v Rusku.  „Dedovia a matky už nežijú. Všetci súčasní svedkovia bitky zomrú a čoskoro nám nebudú vedieť hovoriť o osude nášho mesta, ktoré navždy zostane spojené s vojnou.

Súčasťou komplexu je rozľahlý vojenský cintorín Rossoška, ktorý sa nachádza asi 40 kilometrov od Volgogradu. Pochovaní sú tu nielen vojaci nemeckého Wehrmachtu, ale aj príslušníci Červenej armády. Súperov z minulosti delí iba hrboľatá cesta. Stovky prilieb na náhrobkoch sú zoradené, čo pripomína mŕtvych sovietskych vojakov. Na nemeckej strane sa nachádzajú meter vysoké žulové bloky, do ktorých sú vytesané mená a dátumy úmrtia padlých vojakov. Je tu pochovaných viac ako 61 000 mŕtvych, ktorí zahynuli pri bojových operáciách alebo boli umrznutí na smrť v chlade, hovorí Peter Lindau z nemeckej komisie pre vojnové hroby. Už asi 25 rokov organizácia pátra po pozostatkoch padlých v oblasti bývalej frontovej línie  v spolupráci s ruskými orgánmi.

Toto bojové miesto sem privádza turistov z celého sveta, ktorí ho poznajú z každej historickej knihy v Rusku a Nemecku. „Zomreli tu mladí ľudia, niektorí z nich majú iba 20 rokov,“ hovorí 51-ročný Austrálčan pri pohľade na náhrobné kamene. Na kamenný múr na cintoríne kladie jednotlivé červené karafiáty, okvetné lístky v mraze zamrznú už po pár minútach. „Teraz to nie je ľadový vzduch, ktorý ma nechá bez slov.“

Odkaz udalostí spred 82 rokov platí aj v súčasnosti, pretože realitou sú  v súčasnosti  aktívne snahy o rehabilitáciu nacizmu. „Dnes sme svedkami snáh o falzifikáciu dejín, očiernenie príslušníkov osloboditeľskej armády, uplatňovanie zhovievavejšieho prístupu k nacistom a ich prisluhovačom. V mnohých európskych krajinách sa rozhorel boj proti pamätníkom vojakov, ktorí padli za mier a slobodu na našom kontinente, ktorí svojím hrdinstvom zachránili mnohé národy pred zánikom pod nacistickým jarmom,“ povedal Sergej Lavrov.

Dana Bystrická

Visited 110 times, 1 visit(s) today
spot_img

2 Komentáre

  1. Áno , tam nastal zvrat vo vojne a od vtedy Červéná armáda ničila Nemecký, hnusných fašistov, až do Berlína. A na tom ich slávnom Riechstagu konečne zaviala červená zástava Sovietskeho zväzu. Za to Červenej armáde patrí ústa, česť a večná sláva. A je potrebné si toto víťazstvo pripomínať a treba to mať na pamäti na veky.

  2. Valentina Saveljeva (85) mala päť rokov, keď na mesto zaútočili hitlerovské vojská. Na detstvo má preto len hrôzostrašné spomienky. Ich dom bol zničený. S mamou hľadali v novembri 1942 útočisko v rokline, ktorá viedla k Volge. „Vykopali sme si diery v zemi ako zvieracie nory. O roklinu sa tuho bojovalo. Všetko horelo a počuli sme len rachot,“ spomínala pani Valentina pre BBC. „Keď zavriem oči, stále vidím Volgu v plameňoch. Na hladine horel benzín,“ dodáva. Nemali čo jesť, iba blato, v ktorom žili.
    Valentina si spomína, že chutilo sladko. Mama im ho cedila cez látku. Jej mladší brat hlad a zimu neprežil.
    https://youtu.be/L3QnuDo8URE

ZANECHAJ KOMENTÁR

Zdaj komentár
Zadajte svoje meno

Podporte spravodajský portál Denník VV

  • Nezamykáme články
  • Necenzurujeme komentáre
  • Nezverejňujeme platené články

Viac info o podpore nájdete tu: PODPORTE VV

Pravidelná mesačná podpora

Jednorázová podpora

Newsletter - Denník VV

Prihláste sa na odber článkov. Dva krát do týždňa Vám zašleme zhrnutie najpodstatnejších komentárov a názorov, ktoré vyšli na našom webe :)

*Po vyplnení formuláru Vám zašleme potvrdzujúci email, ktorý je potrebné potvrdiť.

Mohlo by Vás zaujímaťČLÁNKY
Odporúčane pre Vás