Ak má stále ešte niekto chuť kopnúť si do premiéra za jeho návštevu v Moskve, tak si bude musieť chvíľku počkať. Pomyselný poradovník sa stále dopĺňa a hoc od zmienenej návštevy premiéra Róberta Fica v Moskve uplynulo už viac ako týždeň, vášne a emócie opozičného politického spektra umocnené nevraživosťou proti ruského naratívnu sú stále viac než horúce. Veď ,, rozkaz zněl jasne,,! Kým je železo horúce treba z neho vytĺkať toľko politických bodov, koľko sa len bude dať.
Jeden predstaviteľ opozície za druhým sa striedajú vo svojich dramatických vyhláseniach ako jelene v čase neväčšej ruje a prekonávajú sa vo svojich vyjadreniach, ktorými sa snažia očierniť, zosmiešniť, kompromitovať a politicky diskvalifikovať osobu premiéra za jeho návštevu u prezidenta Ruskej federácie Vladimíra Putina. Zoznam mien ľudí v slovenskej spoločnosti hrdo sa hlásajúcich k ,,demokratickým,, hodnotám, ktorí si už stihli do premiéra za jeho návštevu Moskvy kopnúť je široký ako Zemplínska Šírava a rozhodne si nikto z opozície nenechal ujsť túto príležitosť vychytať čo najviac rybičiek, ktoré sympatizujú s ich politickými názormi. Boj o voliča sa rozbehol na plné obrátky a metódy na prilákanie čo najviac ovečiek do svojho košiaru už dávno nepoznajú slušnosť. Z celej tejto plejády opozičného spektra z môjho uhľa pohľadu ale predsa vytŕča jedno vyjadrenie. Jedno ktoré je prezentované nikým iným ako nepísaným vodcom opozície a tieňovým premiérom Slovenskej Republiky. Samozrejme reč je o Ivanovi Korčokovi.
Hoc jeho prejav ako skúseného diplomata nenásilnou kultivou slušnosti bol rozhodne diplomatickým slovníkom na ,, jednotku,, však pozornému oku nezaujatého sledovateľa nemohol uniknúť skrytý rozmer absolútneho fanatizmu západného sveta, na ktorý je pán Korčok pripnutý ako okrasná zlatá spona na luxusnej viazanke. Pán Korčok o tomto západnom svete hovorí len v superlatívoch ale brutalitu akou si západný svet presadzuje svoje záujmy nevidí a nepočuje. Nevidí nevídanú genocídu v Palestíne, nepočuje o vraždení civilistov západom podporovaným Izraelom v Libanone a pod. ale vidí len agresívne Rusko. Ba čo viac, každého kto si dovolí mať opačný názor než je názor aký predstavuje jeho západný, demokratický a slobodný svet, neváha v sekunde označiť za kolaboranta tyranie a nepriateľa demokracie. Tej demokracie, ktorej má plné ústa ale pritom mozaika celej jeho kritiky bola viac než nedemokratická lebo sa dala kľudne opísať tak známym heslom, ,,kto nejde s nami ide proti nám,,.
Ale najsilnejší aspekt jeho kritického prejavu spomínanej návštevy Moskvy bola v skutočnosti nenávisť, ktorú bolo možné cítiť v každom jeho slove, v každom geste a v každom pohľade. Bola to nenávisť, ktorá z jeho úst dôkladné zamaskovaná frázami diplomacie vnikala do priestoru ako voda z pretrhnutej hrádze snažiaca sa pohltiť všetko na čo narazí. Bola to presne tá forma nenávisti, ktorá dnes Slovensko rozdelila na dva nezmieriteľné tábory. Ak sa tento líder opozície raz stane premiérom, tak isté je len jedno, že priepasť medzi ľuďmi, ktorí majú rozdielne názory bude už len väčšia hlavne preto, že bude poctivo kopaná a starostlivo živená najsilnejšou emóciou ľudského zla.
Autor: Milan Náhlik
Milý Milane, vysvetlím vám dve veci ktoré vám zjavne unikli.
Prvá je: Volebná kampaň začína deň po voľbách.
Druhá je: Musíte sa ozva a ozývať. Mňa ako kritika systému a tvorca nového systému neustále atakujú otázkou: „A čo si nekričal(nepísal) proti Matovičovi.“ A ja im musím pracne vysvetľovať, že Fico a Matovič sú rovnakí, a kritizujem oboch rovnako za priestupky voči občanom. A pre toto stádovité myslenie musí každý politik kritizovať svojho oponenta maximálne ako môže, inak mu budú jeho kamaráti vytýkať, že on bol “ Vtedy“ ticho.