Trump vo svete spustil colnú lavínu. Odvetné clá uvalil takmer na všetky štáty sveta. Až na pár výnimiek. A jednu významnú – Rusko. Ide skutočne len o nepotrebnosť ciel kvôli sankciám alebo o niečo oveľa hlbšie? Odlet šéfa Ruského fondu priamych investícií a Putinovho splnomocnenca Kirilla Dmitrieva do Washingtonu, zrušenie sankcií voči jeho osobe a jeho predošlé vyjadrenia naznačujú niečo iné. Pentagón prvýkrát v histórii ignoruje koaličné stretnutie o Ukrajine v Bruseli. Rusko odovzdalo zoznam porušení tzv. energetického prímeria zo strany Kyjeva Američanom, OSN aj OBSE. EÚ sa topí. Jej ekonomika, politika, priemysel, výroba, financie – všetko ide dole vodou. EÚ už nepomôžu ani nové typy zbraní, ani žiadne obranné koncepcie. A clá to zaklincujú.
Americký prezident Donald Trump, tak, ako sľúbil, 2. apríla vo svete spustil colnú lavínu. USA pod jeho vedením uvaľujú odvetné clá na takmer všetky štáty sveta. 10% clá boli uvalené na všetok tovar dovážaný do USA a 25% clá na všetky zahraničné automobily dovážané do USA (silno to, žiaľ, zasiahne práve Slovensko a jeho automobilky). Nasledovať budú aj 25% clá na dovážané súčiastky a náhradné diely. Trump zdôraznil, že iba polovica všetkých áut, ktoré sa predávajú v USA, sa vyrába v USA, čo ohrozuje bezpečnosť krajiny.
Hlavným cieľom tejto Trumpovej colnej politiky je znížiť deficit amerického štátneho rozpočtu (s ním následne aj dane, dlh atď) na úkor iných krajín a dosiahnuť návrat podnikov do Ameriky a rozbehnutie masívnej výroby v USA, čím chce v strednodobom horizonte oživiť a nakopnúť americkú ekonomiku a urobiť „Ameriku opäť veľkou“. Zoznam sa preto týka takmer všetkých štátov sveta. Aj maličkých ostrovov ako Heardove a McDonaldove ostrovy, čo mainstream už vyhlásil za absurdnosť. No nejde až o takú absurdnosť, pretože na daných ostrovoch je možné založiť si firmu a obchodovať s USA s výhodami.
Trump predstavil tabuľky, na ktorých boli uvedené konkrétne clá, ktoré budú platiť pre tú ktorú krajinu. Uviedol, že clá budú recipročné a budú predstavovať zhruba 50% z celkovej výšky ciel, ktoré sa uplatňujú voči USA. Jedná sa o desiatky štátov. USA napr. zavedú 34% clo na Čínu, 26% na Indiu, 20% na EÚ, 25% na Južnú Kóreu, 24% na Japonsko a dokonca 32% clo aj na Taiwan, od ktorého čipov sú USA závislé. Clo dostala napr. aj americká práčka peňazí – Ukrajina, a to vo výške 10% ako všetci ostatní. Zoznam sa teda týka desiatok krajín sveta. Až na pár výnimiek. Medzi nimi jedna významná – Rusko.
Rusko nie je na zozname krajín, voči ktorým USA zavádzajú clá. Ide skutočne len o nepotrebnosť ciel kvôli doposiaľ uvaleným protiruským sankciám a nemožnosti obchodu alebo o niečo oveľa hlbšie? Aj keď, reči o „nemožnosti“ obchodovať s Rusmi, ako to radi Američania navonok deklarujú, sú len fikciou. USA obchodujú s Ruskom na pravidelnej a dosť významnej báze. V niektorých prípadoch obchod prebieha oficiálne (napr. urán, titán…), v niektorých USA využívajú právne kľučky, niekedy tzv. „tieňové flotily“ a niekedy len „prebalia“ tovar a vyhlásia ho za tovar inej krajiny. Obchod však prebieha. Podobne ako aj obchod iných, voči RF nepriateľských západných štátov s Ruskom. Najmä tých európskych.
O tom, že v tom môže byť niečo oveľa viac, svedčí aj odlet šéfa Ruského fondu priamych investícií a prezidentského splnomocnenca pre medzinárodnú spoluprácu Kirilla Dmitrieva do Washingtonu a zrušenie sankcií voči jeho osobe. Dmitriev odletel do USA rokovať s Trumpovým osobitným zástupcom Stevenom Witkoffom. Ide o prvú oficiálnu návštevu USA v podaní vysokého ruského predstaviteľa od začiatku ruskej špeciálnej vojenskej operácie.
No vôbec sa na stretnutí nemusí rokovať len o Ukrajine, ktorá je pri súčasných rokovaniach medzi veľmocami podružným problémom. Pred odletom sám Dmitriev v rozhovore pre Izvestija prezradil, o čom už Moskva a Washington naplno rokujú. Citujem: „Kovy vzácnych zemín sú dôležitou oblasťou spolupráce a, samozrejme, začali sme diskusie o rôznych kovoch vzácnych zemín a projektoch v Rusku, určite máme rádovo a to chcem zdôrazniť, rádovo viac zdrojov tohto druhu ako na Ukrajine. Ide o dôležitú oblasť spolupráce, pričom rokovania sa netýkajú len samotných kovov, ale aj ďalších projektov na území Ruska.“
A to je stále len jedna z oblastí, ktorú zastrešuje Dmitriev. Ide o komplexné dohody o bezpečnostných zárukách a rozdelení sfér vplyvu. Ale o tom som už písal viackrát. A najnovšie to potvrdil aj námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov, ktorý síce uviedol, že zvažované americké modely a schémy o Ukrajine zatiaľ neriešia korene nepriateľstva, pretože USA sa snažia urýchliť uzatvorenie prímeria, no Rusko má aj svoj vlastný dobre premyslený súbor priorít, ktoré musia byť zohľadnené. A aj budú. A preto nemožno mierové rokovania uponáhľať.
Popri rokovaniach medzi oboma veľmocami je teda aj „dohoda“ o vzácnych zeminách medzi USA a Ukrajinou len malým odvarom toho, aké dohody a obchody sa pripravujú medzi USA a RF. A od toho sa odvíja všetko. Trump si to veľmi dobre uvedomuje a podľa toho bude aj postupovať. A všetky jeho vyhlásenia na adresu Ruska o ďalších sankciách atď sú len klasickými siláckymi rečami. Trump si totiž dobre uvedomuje, že Rusko ako krajinu s najväčšou zdrojovou základňou nedokáže vojensky poraziť, nedokázal to doposiaľ urobiť nik v histórii, a USA môže zdrojovo zabezpečiť len spoluprácou s Ruskou federáciou.
Dokonca už aj americký senátor od Demokratov Adam Schiff sa domnieva, že Trump obdivuje ruského prezidenta Vladimira Putina a bojí sa ho. Schiff v rozhovore pre magazín Foreign Policy vyjadril názor, že Trump len predstiera rozhorčenie voči Rusku a aj keby sa rozhodol „potrestať“ Ruskú federáciu, Putin by ho dokázal odradiť. Aj keď je Trump veľmi nevyspytateľný, nie je idiot a veľmi dobre vie, čo robí. Aj keď to tak nemusí vždy vyzerať.
Pentagon po prvýkrát v histórii ignoruje koaličné stretnutie o Ukrajine v Bruseli. Šéf rezortu obrany Pete Hegseth sa nezúčastní na stretnutí naplánovanom na 11. apríla v Bruseli, informuje Defense News s odvolaním sa na zdroje v americkej vláde. Bude to po prvýkrát, čo sa stretnutie viac ako 50 krajín nepriateľských voči Rusku uskutoční bez amerického ministra obrany, ktorý doteraz takýmto stretnutiam vždy predsedal. Hegseth sa stretnutia nielenže nezúčastní osobne, ale ani sa k nemu nepripojí na diaľku. A je taktiež nepravdepodobné, že USA naň vyšlú nejakých ďalších vysokých predstaviteľov ministerstva obrany. Výstižne to okomentovala hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová, citujem: „Posádka sa lúči a želá šťastný let“.
Aj keď amerických minister zahraničia Marco Rubio nakoniec pricestoval na štvrtkové stretnutie ministrov zahraničných vecí NATO do Bruselu a vyhlásil na ňom, že USA zostanú súčasťou NATO, na zasadnutie zamieril najmä preto, aby si od členských štátov aliancie vypýtal 5% na obranu, čo je pre mnohé štáty, vrátane Slovenska, likvidačné. Ďalší vývoj je preto predikovateľný. A ak sa nič závažné neudeje, bude podľa daného scenára aj prebiehať.
Rusko medzitým odovzdalo zoznam porušení tzv. energetického prímeria zo strany Kyjeva Američanom, OSN aj OBSE. Ako uviedol ruský minister zahraničia Sergej Lavrov, „zoznam porušení sme odovzdali Bezpečnostnej rade, pridelenému asistentovi amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Mikeovi Waltzovi. Tento zoznam som poslal ministrovi zahraničných vecí USA Marcovi Rubiovi, poslali sme ho našim predstaviteľom v OSN a OBSE, aby vo všeobecnosti vo svojej práci konkrétnymi faktami ukázali, akú hodnotu má slovo súčasnej ukrajinskej vlády, ak ju môžeme nazvať vládou.“ RF podľa jeho slov dohodu s prezidentom Trumpom na 100% dodržiava.
A na záver ešte pár slov k Európe. V Európe nič nové – vojnové besnenie a zbrojenie pokračujú. Nemecko oficiálne začína rozmiestňovať svoje jednotky v Litve – prvýkrát od 2. svetovej vojny. A ohlasuje Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc vo výške 11,25 miliardy eur. Paríž a Londýn stále plánujú rozmiestniť na Ukrajine „zabezpečovacie sily“, od pozemných jednotiek až po letecké hliadky a námorníctvo v Čiernom mori. Aj keď zatiaľ len na papieri. Európa sa podľa vyjadrení lídrov oboch štátov nebude len prizerať ako USA a RF rokujú. Podľa Zelenského sa tiež pripravuje stretnutie vojenských predstaviteľov s cieľom pripraviť dané kontingenty.
Medzitým francúzsky súd na dva roky domáceho väzenia s elektronickým náramkom a dva roky podmienečne odsúdil Marine Le Penovú. A zakázal jej kandidovať vo voľbách najbližších päť rokov, čo definitívne likviduje demokraciu vo Francúzsku. Boj globalistov z Bruselu proti národným štátom a konzervatívnym politikov Európy sa teda zoficializoval a spustil naplno. Začalo to Rumunskom a pokračuje to Nemeckom, Rakúskom, Francúzskom atď. Všetko pre zachovanie doterajšieho neomarxistami ovládaného svetového poriadku a pre zabránenie transformácii EÚ na vojenskú alianciu paralelnú k NATO.
Výstižne toto dianie nedávno pomenovala opäť Mária Zacharovová, „EÚ sa topí. Jej ekonomika, politika, priemysel, výroba, financie – všetko ide dole vodou, to je zrejmé… EÚ teraz už nepomôžu ani nové typy zbraní, ani žiadne obranné koncepcie“. A ja len doplním – clá to celé zaklincujú. Taká je, žiaľ, realita…
Zdroje:
https://www.defensenews.com/pentagon/2025/04/02/in-first-hegseth-to-skip-multinational-meeting-on-ukraine-support/
https://edition.cnn.com/2025/04/01/politics/senior-russian-official-washington-visit/index.html
https://en.iz.ru/en/1862462/kirill-fenin-alena-nefedova/mining-russia-and-united-states-have-begun-negotiations-rare-earth-metals
https://interaffairs.ru/news/show/50973
Autor: Ing. Martin Bago
