Nastávajúci týždeň bude kritický. USA sa budú rozhodovať či chcú v mierovom úsilí ohľadom konfliktu na Ukrajine pokračovať alebo od neho odstúpia. Vyhlásil to americký minister zahraničia Marco Rubio. Vonku sú už aj návrhy Kyjeva a EÚ na ukončenie konfliktu. Takmer ničím sa nelíšia od Zelenského skorších „víťazoslávnych“ nápadov. Trump mal na pohrebe pápeža krátke stretnutie so Zelenským, z ktorého vyhodil Macrona. Druhé očakávané stretnutie sa už nekonalo, keďže Trump ihneď po obrade z Ríma odletel. Nemecký minister obrany Boris Pistorius vyhlásil, že Ukrajina by nemala akceptovať Trumpove návrhy, pretože sú v podstate kapituláciou Kyjeva. Rusko aj KĽDR oficiálne priznali účasť severokórejských vojakov na oslobodzovaní kurskej oblasti. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov predložil ruské podmienky na urovnanie ukrajinského konfliktu – sú to v podstate základné ciele ŠVO. Putin vyhlásil na počesť 80. výročia porážky nacistického Nemecka v 2. svetovej vojne prímerie.
„Tento týždeň bude naozaj kritický a budeme sa musieť rozhodnúť, či chceme v tomto úsilí pokračovať, alebo je čas zamerať sa na iné otázky, ktoré sú rovnako dôležité, ak nie dôležitejšie.“ Tieto slová vyslovil americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v rozhovore pre NBC News týkajúcom sa ukončenia konfliktu na Ukrajine. USA podľa neho v blízkej budúcnosti urobia dôležité rozhodnutie o Ukrajine. Ako Rusko, tak Ukrajina sa podľa jeho slov musia niečoho vzdať. Trumpova administratíva sa ale napriek všetkému domnieva, že RF a Ukrajina sú dnes bližšie k mieru ako za posledné tri roky.
Zelenský a celý kyjevský režim medzitým stále odmietajú Trumpove iniciatívy. Jednak odmietajú územné ústupky, aj keď Trump najnovšie tvrdí, že by už mohol súhlasiť s postúpením Krymu Rusku, jednak naťahujú čas pri podpísaní „dohody o vzácnych kovoch“ s USA. Podpísané bolo len nič neznamenajúce memorandum o zámere uzavrieť danú dohodu.
Agentúra Reuters medzitým zverejnila návrhy Kyjeva a EÚ na ukončenie konfliktu s RF, ktoré mali byť údajne odovzdané USA počas rokovaní v Londýne. Sú medzi nimi úplné a bezpodmienečné prímerie, povinný presun Záporožskej jadrovej elektrárne, kosy Kinburn Spit a priehrady Kachovka do rúk Kyjeva, bezpečnostné záruky USA a koalície spojencov, vrátane nasadenia cudzích jednotiek bez obmedzení, vstup do EÚ a samostatná „dohoda o vzácnych kovoch“ s USA, reparácie a kompletná rekonštrukcia Ukrajiny na úkor zmrazených ruských aktív, zachovanie sankcií proti RF až pokým nebude existovať „udržateľný mier“, návrat všetkých „vyvezených“ detí , výmena väzňov atď. Otázka území by údajne mohla kopírovať frontovú líniu.
Daný dokument, aj keď je stále pracovným návrhom, sa takmer ničím nelíši od Zelenského minulých – „víťazoslávnych“ od reality odrhnutých návrhov. Cieľom je najmä vytvoriť tlak na USA a pokúsiť sa revidovať podmienky Trupovej administratívy, ktoré nemecký minister obrany Boris Pistorius nazval kapituláciou Kyjeva. Ukrajina by podľa jeho slov nemala akceptovať návrh Trumpa, pretože takýto krok by predstavoval „kapituláciu“. A aj keď na dosiahnutie prímeria môže byť potrebné urobiť určité ústupky, nesmie sa ísť podľa neho až na úroveň Trumpovho návrhu.
Trump mal nakoniec na pohrebe pápeža Františka vo Vatikáne neočakávané krátke stretnutie so Zelenským. Trvalo „až“ 15 minút. Bolo „zbúchané“ narýchlo, pravdepodobne po prehováraní Macronom, čo dosvedčujú aj zábery stoličiek, ktoré kardináli priniesli do Baziliky sv. Petra. Rozhovorov sa chcel zúčastniť aj samotný Macron, ktorému bola na začiatku taktiež pripravená stolička, no Trump ho uzemnil a povedal mu: „Potrebujem, aby si mi urobil láskavosť, nemal by si tu byť.“ Aspoň to tvrdí odborníčka na odčítanie z pier Nicola Hicklingová. Následne Macron opustil miesto konanie rozhovoru.
Stretnutie Zelenského s Trumpom malo pokračovať aj po skončení pápežovho pohrebu. Trump však ihneď po obrade nastúpil do lietadla a odletel domov. Konanie Trumpa hovorí samo za seba a dobre ilustruje jeho prístup nielen k Zelenskému, ale aj k západným „lídrom“. Kyjevský režim, nabudený Trumpovou prítomnosťou, dokonca navrhol usporiadať v deň pápežovho pohrebu v Ríme summit o Ukrajine, mysliac si, že keď sa tam budú nachádzať mnohí svetoví lídri, dokážu zatlačiť na Trumpa. Nakoniec dostal, po čo si prišiel.
Náčelník generálneho štábu OS RF Valerij Gerasimov v sobotu Putinovi hlásil úplne oslobodenie ruskej Kurskej oblasti. Kurská avantúra stála oficiálne životy takmer 80 000 ukrajinských vojakov a žoldnierov. A spálené boli tisícky tankov a obrnených vozidiel. To však nie je všetko. Rusko oficiálne priznalo účasť severokórejských vojakov na oslobodzovaní kurskej oblasti. Podľa vyhlásenia Putina, „jednotky kórejskej ľudovej armády sa aktívne podieľali na porážke neonacistických formácií kyjevského režimu, ktoré vtrhli na naše územie – v plnom súlade s medzinárodným právom, v súlade s literou a duchom Zmluvy o komplexnom strategickom partnerstve medzi RF a KĽDR z 19. júna 2024, najmä v súlade s článkom 4 Zmluvy, ktorý ustanovuje okamžité poskytnutie vojenskej pomoci v prípade ozbrojeného útoku na jednu zo zmluvných strán“. Zapojenie severokórejských vojakov v bojoch o Kursk priznali aj orgány KĽDR s tým, že o tom rozhodol sám Kim Čong-un a na uctenie si pamiatky padlých bude v Pchjongjangu postavený pomník vojenskej slávy.
Putin ďalej vyhlásil, že „úplné porazenie nepriateľa v hraničnej oblasti Kursk vytvára podmienky pre ďalšie úspešné operácie ruských jednotiek v iných hlavných frontových oblastiach a približuje porážku neonacistického režimu.“ A dodal, že nepriateľ utrpel obrovské straty, najmä medzi najlepšie pripravenými a vybavenými jednotkami ukrajinskej armády, ktoré budú mať nepochybne vplyv na celú líniu boja.
Oslobodenie Kursku je významným míľnikom, ktorý ovplyvní aj medzinárodné procesy. Po prvé, skončili Zelenského pokusy vyrokovať niečo výmenou za kurské územie, čo oslabuje jeho pozíciu. Po druhé, dôjde k presunu ruských vojsk na už aj tak kolabujúcu líniu dotyku na Donbase, čo bude znamenať nové úspechy RF. Po tretie to potvrdzuje, že Kyjev ani s podporou a vojenským vybavením celého Západu nedokáže poraziť Rusko. A po štvrté, priznanie, že v Kursku bojovali aj vojaci KĽDR, má tiež silný psychologický efekt. Nielen na kyjevský režim, ale aj na európskych vojnových jastrabov, ktorí týmto dostali jasný signál – pri prvom náznaku eskalácie zo strany Západu môže KĽDR na pomoc poslať stovky tisíc ozbrojených, perfektne vycvičených a silno motivovaných vojakov. A je jedno kam.
Okrem toho, Putinove slová o porážke neonacistov tiež hovoria samé za seba. Ako tvrdí plukovník americkej armády vo výslužbe Daniel Davis – Putin v poslednej vete svojho prejavu naozaj presvedčivo signalizuje porážku nacistického režimu. Podľa Davisovych slov, „pre Putina by rokovania s Ukrajinou boli ohromujúcim zvratom udalostí. Myslím si, že k tomu niet žiadnej šance…Tieto veci sú nezlučiteľné. Sú úplne na opačných stranách. Takže Trump má pred sebou veľmi, veľmi dôležité rozhodnutie.“ Ak aj bude Kyjev a Európa súhlasiť s rokovaniami s Ruskom (Kremeľ uviedol, že je na ne pripravený), bude musieť brať do úvahy ruské podmienky.
Najnovšie to opäť potvrdil ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. „Vychádzame zo skutočnosti, že nevstúpenie Kyjeva do NATO a potvrdenie jeho neutrálneho a nezúčastneného štatútu v súlade s Deklaráciou o štátnej zvrchovanosti Ukrajiny z roku 1990 je jedným z dvoch základov konečného urovnania ukrajinskej krízy v súlade s bezpečnostnými záujmami Ruska. Druhým je prekonanie dôsledkov vlády neonacistického režimu v Kyjeve, ktorý sa sformoval v dôsledku prevratu vo februári 2014, vrátane jeho krokov na legislatívne a fyzické vyhladenie všetkého ruského – jazyka, médií, kultúry, tradícií, kanonického pravoslávia.
Je nevyhnutné, aby Krym, Sevastopoľ, DĽR, LĽR, Chersonský región a Záporožie boli medzinárodne uznané ako ruské územia. Všetky záväzky Kyjeva musia byť právne zabezpečené, musia mať donucovacie mechanizmy a musia mať neurčitý charakter. Na programe sú úlohy demilitarizácie a denacifikácie Ukrajiny, zrušenie sankcií, žalôb a zatykačov a vrátenie ruského majetku zmrazeného na Západe. Budeme tiež hľadať spoľahlivé záruky bezpečnosti RF pred hrozbami vytváranými nepriateľskými aktivitami NATO, EÚ a ich jednotlivých členských štátov na našich západných hraniciach.“
Po tomto je, myslím, jasné, prečo Pistorius hovorí o kapitulácii Kyjeva. Sú to v podstate základné ciele ŠVO, ktorých sa Rusi nevzdali a ktorých realizáciu sa v tichosti snažia dohodnúť aj s Trumpovcami. Trumpovo bu-bu-bu slúži najmä pre mediálny priestor. Dôležité veci sa odohrávajú v pozadí. A ak sa nedosiahne dohoda s Kyjevom a progresívnym Západom, dajú pravdepodobne USA od daného procestu ruky preč a prenechajú riešenie konfliktu Rusom. Samozrejme, je možný akýkoľvek zvrat udalostí. No jedno je isté – Trump čaká len na začatie a realizáciu gigantických obchodov a projektov s Ruskom. A bránia mu v tom v súčasnosti najmä kyjevský režim a európski „spojenci“…
Ešte jedna správa na záver, ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil v pondelok na počesť 80. výročia porážky nacistického Nemecka v 2. svetovej vojne prímerie, ktoré bude trvať od 8. mája do 10. mája. Moskva očakáva, že sa k nemu pripojí aj Kyjev. Kyjevský režim však podľa informácií práve na tieto dni pripravuje veľké provokácie. Hrozia masívne dronové a iné teroristické útoky na Moskvu. Nech to nakoniec dopadne akokoľvek, Putin týmto celému svetu demonštruje, že sa chce dohodnúť a ísť cestou rokovaní a mieru. Zároveň odhaľuje pravú tvár protivníka. To, aká bude, sa ukáže už čoskoro. No už tzv. veľkonočné prímerie pekne ilustrovalo ako vážne tieto iniciatívy berie kyjevský režim a jeho niektorí západní donori…
Zdroje:
https://www.reuters.com/world/documents-show-differences-over-us-peace-drive-ukraine-2025-04-25
http://kremlin.ru/events/president/news/76805
https://mid.ru/ru/foreign_policy/news/2011929
Autor: Ing. Martin Bago
Nakoniec dospejeme k záveru, že táto vojna má vojenské riešenie. Rusko dobyje to čo malo v pláne a potom bude rokovať o obojstrannej bezpečnosti. O tento fakt Rusko podniklo túto agresiu. US-army z Európy neodíde. V Poľsku a Kosove ich základne ostanú a v Rumunsku to ešte posilnia. V súčasnom svete žiadne záruky a dohody neplatia. Platí len a len vojenská rovnováha.
o akej agresii to hovorite? nazvať takto oslobodzovaciu akciu moze len slabo informovany jedinec