Svet (aj ten slovenský) si začal robiť z demokracie prostitútku

„Nerozumiem, to keď nemám niekoho rada, tak ho zastrelím? Čo to je za novú demokraciu? Čo sú to za noví ľudia? Pubertiaci a dementní starci majú nové hračky – strelné zbrane?“ Pýta sa ma pri ranných správach moja 93 ročná mama. Zas niekto naprával svet na svoj obraz a vykladal si demokraciu po svojom – guľkami. Tentoraz aj zabíjal, cieľ však minul.

„Encyclopaedia Beliana, 2003: „Demokracia je forma politického zriadenia alebo politický systém, v ktorom zdrojom štátnej moci a jej vykonávateľom je ľud. V podmienkach demokracie vykonáva štátnu moc ľud priamo alebo nepriamo prostredníctvom svojich zástupcov.“ Teda, voľbami, nie cez vyslúžilé herečky, hercov, mentálne narušených psychopatov a vo voľbách neúspešných politikov. (Čo je vlastne v konečnom dôsledku to isté)

Slovensko je štát s legalizovanou prostitúciou

Ešte v roku 2018 sme sa stali súčasťou nelichotivej mapy denníka the Independent. V rámci nej je Slovensko označené za „krajinu s legálnou prostitúciu spolu s ďalšími susednými štátmi. Otázka prostitúcie na Slovensku je ale v skutočnosti v takzvanej sivej zóne.“ Píše independent. Lenže, na mysli má sexuálny biznis. U nás prostitútky obsadzujú čoraz väčšiu časť politického spektra. Donedávna dokonca aj vládnuceho. Nech sa nehnevajú, ale ak niekto vykonáva činnosť na želanie niekoho iného a má z toho osobný, či už mocenský alebo ekonomický benefit, nie je nič iné, ako politický (alebo mediálny) prostitút. To slovo nie je nadávka, ako s ohrnutým nosom v poslednom čase tvrdia navonok fajnové subjekty ním označené. Nie je to vulgarizmus. Expresis verbis ide o pomenovanie podstaty.

Guľkami nás vracajú do devätnásteho storočia a keby mohli, tak aj lasom, prehodeným cez najbližší konár

Lebo majú z toho kšeft. Lebo ich to osobne orgasticky ukája. (Asi majú málo toho pravého sexuálneho uspokojenia.) Lebo demokracia ako vláda ľudu prostredníctvom jeho zvolených zástupcov je niečo, čo oni, samozvaní bohovia, odmietajú rešpektovať.

A  Amerika bola z ich pohľadu predsa vždy „first“. Tam je možné páliť aj na ešte nezvoleného prezidenta. „Civilizačne“ od Dallasu ten štát zjavne pokročil. Tam si zabili už zvoleného prezidenta. Teraz pálil nejaký vraj 20 ročný adolescent. Na blbečkov sa dá zhodiť mnohé. Blbečkov možno nahnať na námestia, na protestné pochody, na buričstvo, ale aj na Pohodu. A najmä na Pride. Tam sa doslova odhalia s celým svojim intelektuálstvom. A potom im tam niekde po Pohodách Čaputovci môžu prednášať o výhodách a prednostiach či hodnotách americkej demokracie. A americkej slobody. Ach, ako dnes smútia, že včera večer sa nedalo. Ako preklínajú Boha za to, čo si dovolil napriek ich chtíču a politickým potrebám predviesť s počasím.

Nesnažme sa tu presadiť „Divoký západ“!

Pripomeňme si, alebo tým pištolníkom a ich bábkovodičom z politiky, že pojem „Divoký západ“ je spojený s občianskou vojnou. Až do roku 1911. A nejde iba o legendy, alebo dobovú „pakultúru“. Ani o salóny plné predajných žien, smradľavých chlapov a od whisky páchnucich barových pultov. (Ako krásne sa to volá dnes – kaviareň.) Sme najmenej o 110 rokov ďalej. Teda, sme naozaj o storočie ďalej? Nevrátili sme sa náhodou praktikami, metódami i egoistickou politickou spupnosťou niekam do Dakoty, Nebrasky, Oklahomy?

Zastavme ten návrat, kým nás oni skôr nezahrabú do zeme

Niekto nie že by presadzoval tento politický model. Ten niekto ho tu od parlamentných volieb na prelome septembra a októbra 2023 hneď od prvej noci po oznámení ich výsledkov tvrdošijne praktikuje a čo najvehementnejšie predvádza. Vrátili sme sa do čias, v ktorých nedostatok závitov v mozgu a teda aj osobný neúspech premotivovaných jedincov nahrádza plný zásobník. Vrátili sme sa do čias, v ktorých sa o demokracii ešte len snívalo. Vďaka Amerike, Bruselu a pištolníkom, ktorí majú zo svetovej vojny zas perfektný biznis.

Článok vyšiel na: www.hlavnydennik.sk Autor článku: Ivan Brožík