Summit BRICS skončil a výsledky hovoria samé za seba. Zúčastnili sa ho zástupcovia z 36 štátov a šiestich medzinárodných organizácií. Padli dôležité návrhy a dohody, došlo k zásadnému rozhodnutiu o ďalšom rozširovaní združenia a bol vytvorený nový štatút partnerskej krajiny, ktorej členmi sa nateraz stalo 13 krajín. Záverečná kazanská deklarácia zdôrazňuje plány bloku založiť vlastnú verziu brettonwoodských inštitúcií úplne novým spôsobom. O vstupe do BRICS už uvažuje aj Srbsko. Brusel vyjadril nespokojnosť so širokou medzinárodnou účasťou na summite v Kazani.
Summit BRICS skončil. Zúčastnili sa ho zástupcovia z 36 štátov a šiestich medzinárodných organizácií vo formáte „Outreach“/“BRICS plus“. Summit okrem vzájomných rokovaní a vyhlásení jednotlivých lídrov priniesol viacero dôležitých dohôd, ktoré sa stanú základom nového multipolárneho sveta. Padli dôležité dohody a návrhy. Medzi hlavnými sú ruské návrhy otvoriť burzu obilia, samostatnú platformu pre drahé kovy a diamanty a vytvoriť bezpečné mechanizmy vzájomného zúčtovania.
Ruský prezident Vladimir Putin navrhol vytvoriť dôležitú investičnú platformu BRICS na pomoc ekonomickému rastu členských krajín a rozvoju globálneho Juhu a Východu. Partnerské krajiny by profitovali z výrazného zvýšenia investícií v oblastiach ako sú technológie, vzdelávanie, obchod a logistika.Členovia BRICS sa zaviazali zvýšiť počet krajín – akcionárov Novej rozvojovej banky (NBD).
Padlo tiež zásadné rozhodnutie o ďalšom rozširovaní združenia a bol vytvorený nový štatút partnerskej krajiny BRICS, čo je povinný krok pred oficiálnym prijatím do bloku. Tento štatút naterazzískalo 13 krajín – Turecko, Bielorusko, Kazachstan, Uzbekistan, Kuba, Bolívia, Nigéria, Uganda, Indonézia, Alžírsko, Niger, Thajsko a Vietnam.
Bola prijatá záverečná kazanská deklarácia s názvom „Posilnenie multilateralizmu pre spravodlivý globálny rozvoj a bezpečnosť“ obsahujúca všeobecné hodnotenia stavu sveta a dlhodobé ciele združenia,ktorá bude predložená aj OSN. Stretnutia sa zúčastnil aj samotný generálny tajomník OSN Antonio Guterres, ktorý bol za to následne zaradený do kyjevskej databázy na likvidáciu extrémistickej stránky Mierotvorec. A Zelenský sa s ním za to odmietol dokonca aj stretnúť.Toľko k Ukrajine ako výkladne skrine„slobody a demokracie“ ako nám tu už roky prezentuje západná politická a biznis trieda a ňou ovládaný mainstream.
16. summit BRICS sa stal doslova inflexným bodom medzinárodnej politiky, pretože BRICS ukázal, že v medzinárodnom systéme existuje aj iný – kolektívny spôsob rokovania a dohôd, ktorý si nevyžaduje hegemóniu ani použitie sily ako tomu bolo doposiaľ. Kazanská deklarácia sa stala akoby cestovnou mapou krajín BRICS, pretože spája spoločné záujmy so strategickým partnerstvom. Takým, pri ktorom nedochádza k vyhrážkam či použitiu sily.
Členovia BRICS sa dohodli, že príjmu spoločné opatrenia proti jednostranným protekcionistickým opatreniam a sankciám, ktoré nie sú v súlade s ustanoveniami WTO.Čínsky prezident Si Ťin-pching na summite vyzval na naliehavú potrebu reformy medzinárodnej finančnej architektúry. A práve BRICS musí podľa neho hrať vedúcu úlohu pri presadzovaní nového systému, ktorý lepšie odráža hlboké zmeny v medzinárodnej ekonomickej rovnováhe síl. Iránsky prezident Masoud Pezeshkian zase vyzval členské štáty, aby prestali závisieť od západných platobných systémov, keďže je to veľká hrozba a vyzval na vytvorenie alternatívnych možností v tejto oblasti.
A práve kazanská deklarácia v skutočnosti zdôrazňuje plány bloku založiť vlastnú verziu brettonwoodských inštitúcií úplne novým spôsobom. BRICS využíva rovnoprávne postavenie účastníkov, ekonomické partnerstvo, v obchodnej oblasti národné meny, v investičnej Novú rozvojovú banku atď. A práve toto je v priamom kontraste s brettonwoodským menovým systémom, resp. so základnými princípmi jeho fungovania, kde hlavné slovo drží niekdajší hegemón a jeho západné satelity. A ostatným nezostával ani hlas, ani voľba v tom, akým smerom by sa ich ekonomiky mohli uberať. Tomuto diktátu je už ale koniec.
Na summite bola ruskému prezidentovi Putinovi predstavená aj symbolická bankovka BRICS, ktorá má predstavovať kolektívnu prácu vykonávanú v rámci bloku. Na jej prednej strane sú vlajky zakladajúcich krajín BRICS – Ruska, Číny, Indie, Brazílie a Južnej Afriky.Putin ďalej po dohode všetkých členov v prítomnosti generálneho tajomníka OSN povedal, že pre ďalšie efektívne fungovanie OSN je veľmi dôležité prispôsobiť jej štruktúru realite 21. storočia, t.j. rozšíriť zastúpenie v BR OSN a ďalších kľúčových orgánoch OSNo štáty Ázie, Afriky a Latinskej Ameriky
Všetky štáty BRICS sa zhodli, že sú otvorené spolupráci s krajinami globálneho Juhu a Východu na podpore inkluzívneho a udržateľného rozvoja s cieľom vybudovať lepší svet. Svet, v ktorom sa budú brať do úvahy názory a záujmy každého národa, bude sa rešpektovať jeho právo na suverénny rozvoj, jeho identita a bude uznaná absolútna hodnota všetkých kultúr, tradícií a náboženstiev bez výnimky.
Ako na koniec summitu Putin povedal, krajiny BRICS vyjadrili svoj záväzok vybudovať demokratickejší a multipolárny svetový poriadok. Už dnes sa ťažisko obchodných aktivít postupne presúva smerom k rozvojovým trhom a trend vedúcej úlohy BRICS v globálnej ekonomike sa bude len posilňovať. Rusko (samozrejme aj ostatné štáty BRICS) má podľa jeho slov už dosť beztrestnosti a pokrytectva Západu a má v úmysle zabezpečiť, aby vo svete opäť zavládla spravodlivosť.
Môžeme teda s kľudom povedať, že 16. summit BRICS bol historickým. Nielen kvôli počtu účastníkov či ďalšej dohode o rozširovaní bloku, ale najmä kvôli zhode, návrhom a dohodám jej súčasných a budúcich členov. V konečnom dôsledku bol summit v Kazani o tektonických posunoch ku globálnej rovnováhe moci, pretože vzostup a spoločná agenda BRICS ukazuje prerozdelenie a úpadok globálnej moci, ktorú doposiaľ zastával kolektívny Západ pod vedením niekdajšieho hegemóna. Úspech bloku BRICS znamená, že Západ už nemá kontrolu nad medzinárodným systémom, ktorému doposiaľ vládol.
A na záver ešte jedna „čerešnička“: Podpredseda srbskej vlády Alexander Vulin, ktorý sa spolu s delegáciou zúčastnil kazanského summitu, povedal, že „osobne nevidím budúcnosť v Európskej únii, nevidím budúcnosť Srbska v EÚ, ale obávam sa aj o budúcnosť samotnej EÚ ako organizácie… BRICS je veľmi dôležitý. BRICS sa stáva skutočnou alternatívou k Európskej únii. Pred pár rokmi sme nemali alternatívu k EÚ. Teraz sa BRICS ako úplne nová platforma stáva skutočnou a spoľahlivou alternatívou…“
To a celková účasť na summite sa však nepáčilo Bruselu. Zástupca diplomatickej služby EÚ Peter Stano na margo toho uviedol: „Brusel je nespokojný so širokou medzinárodnou účasťou na summite združenia BRICS, najmä s prítomnosťou kandidátskych krajín na vstup do EÚ. Brusel očakáva, že kandidátske krajiny, ktoré dúfajú, že vstúpia do EÚ, si budú ctiť naše hodnoty a zásady zahraničnej politiky a pripoja sa k sankciám voči Moskve a k našim opatreniam na čo najväčšiu izoláciu Ruska. Krajiny usilujúce sa o európsku integráciu by sa mali vyhýbať akýmkoľvek kontaktom s Ruskom.“
Toto vyjadrenie hovorí za všetko a pekne ilustruje, prečo sa dnes Európa nachádza v bode, v akom sa nachádza. Teda v ekonomickom, hospodárskom, morálnom úpadku a v absolútnom úpadku dôvery…
Zdroje:
https://brics-russia2024.ru/en/news/zasedanie-sammita-briks-v-uzkom-sostave
http://en.kremlin.ru/events/president/news/75384
Zdroj: Ing. Martin Bago
