Dvadsiate prvé výročie vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie bolo tak, ako každý rok neprehliadnuteľnou ódou na radosť a nadšenie zo vstupu našej krajiny do tohto európskeho spolku prezentovaného celým parlamentným spektrom od vládnych predstaviteľov až po opozičných krikľúňov, ktorí sa doslova predháňali vo svojich vyjadreniach, ktorými ospevovali výhodnosť a správnosť vstupu ako aj ďalšieho zotrvania Slovenskej republiky v Európskej únii.
Zo strany systémových politikov, je eminentný záujem zotrvať v únii nech sa so Slovenskom deje čokoľvek, aj keby sme mali padnúť na kolená, pretože v mene falošných ideálov budeme brániť členstvo až na oltár ekonomického krachu, ktorý sa pomaličky ale isto približuje a triezvo zmýšľajúci človek so zdravým rozumom musí vidieť, že únia dnes už naozaj predstavuje deravý Titanic, ktorý sa napĺňa vodou ale na palube pritom smotánka tancuje ako keby sa nič nedialo uvedomujúc si, že záchranné člny pre ich snobské životy sú pripravené. Čo ich potom, že plebs sa utopí, ich životy budú naďalej plné luxusu a márnotratnosti.
Ak by naši slovenskí politici mali aspoň troška zodpovednosti voči štátu a obyvateľom slovenskej republiky, tak okrem poukazovania na pseudo benefity únie ako sú napr. voľný pohyb osôb a tovaru či iné prvky by museli poukázať aj na obrovské a neprehliadnuteľné negatíva spojené s členstvom, ktoré ale akosi nikto z relevantných politikov vysloviť nechce. V superlatívoch k európskej únii vyzdvihujú vysokú životnú úroveň, ktorú Slováci majú ale počet ľudí bez domova sa pritom paradoxne z 10 tisíc v roku 2004 kedy sme vstúpili do únie zvýšil na dnešných takmer 74 tisíc. Životná úroveň istej skupiny obyvateľov sa naozaj zvýšila ale v globále sa občanom až tak dobre žiť nemôže, keďže za prácou, do zahraničia musí každým rokom cestovať viac a viac ľudí.
S súčasnosti svoju vlasť kvôli práci muselo opustiť už viac ako 300 tisíc Slovákov, kým v roku 2004 to bolo len niečo na úrovni 30 tisíc. A samotný štát na tom tiež nie ja až tak dobre lebo jeden z najkľúčovejších ukazovateľov dobrého fungovania štátu je verejný dlh, ktorý v roku 2004 bol na úrovni 43,61 % hrubého domáceho produktu a dnes po 21 rokoch členstva v únii sa dlh vyšplhal až 59% HDP, čo predstavuje dlh vo výške neuveriteľných 77 mld. Eur. Áno, niekto by mohol povedať, že za dlh štátu sú zodpovední politici ale ako to už v živote chodí, všetko so všetkým súvisí.
Vo svetle týchto a iných ukazovateľov, ktoré však z úst politikov počuť niet, napokon obraz o únii vyzerá úplne inak. Takýto obraz o únii, však širokej verejnosti nemôže byť podsúvaný ani politikmi ani médiami lebo verejná mienka musí byť stále naladená na vysoko pozitívnej vlne nadšenia zo vstupu a členstva v EÚ. Inými slovami ,,S EÚ na večné časy a nikdy inak,,.
Autor: Milan Náhlik
