Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil na Ukrajine veľkonočné prímerie. Trvalo 30 hodín a Ukrajina ho porušila takmer 5000-krát. Trumpova zostava Rubio, Kellog a Witkoff odcestovala na návštevu Paríža, kde „spojencom“ predložila podrobnosti o mierovom pláne na ukončenie ukrajinského konfliktu. Má byť medzi nimi stopka na vstup Ukrajiny do NATO, zmrazenie konfliktu, ponechanie štyroch regiónov, ktoré sú už dnes súčasťou Ruska, pod kontrolou Moskvy a zmiernenie sankcií voči Rusku. Dokonca sa hovorí aj o americkom uznaní Krymu ako ruského územia. USA sa nechali počuť, že ak budú ich mierové iniciatívy „spojencami“ odmietnuté, vzdajú sa úsilia o nastolenie mieru na Ukrajine. A je jasné, komu túto iniciatívu prenechajú. Ďalšie dodávky zbraní Ukrajine z USA nie sú reálne, vyhlásil Trump. Nediskutuje o nich Biely dom ani Kongres. A USA a RF už majú rokovať aj o vytvorení prechodnej vlády na Ukrajine po odstránení súčasného kyjevského režimu.
Azda najvýznamnejšou správou posledných dní (okrem smrti pápeža Františka) je veľkonočné prímerie, ktoré vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin v zóne ŠVO na Ukrajine. Prímerie malo platnosť 30 hodín a bolo skúškou Kyjevu a Západu, či to s hľadaním mierového urovnania konfliktu myslia vážne. Zelenský s reakciou na Putinovo prímerie tri hodiny vyčkával, no nakoniec s ním (po konzultáciách s donormi) súhlasil. A neskôr, po uvedomení si, že sa dá využiť v jeho prospech, navrhol dokonca jeho predĺženie o 30 dní. Došlo totiž k uvedomeniu, že ide o šancu ako skonsolidovať a dozbrojiť ukrajinské jednotky a dať im vytúženú bojovú pauzu, ktorú v súčasnosti tak potrebujú.
Ako sa dalo čakať, kyjevský režim takmer ihneď, podobne ako počas mesačného tzv. energetického prímeria, začal ostreľovať ruské mestá. A dosť masívne. Dokonca boli použité aj americké systémy HIMARS, čo Rusko utvrdilo v tom, že ďalšie predĺženie prímeria nepripadá do úvahy. Rusko za tých 30 hodín zaznamenalo porušenie prímeria takmer 5000-krát. Kyjev použil cca 90 dronov typu lietadlo, stovky krát vystrelil z kanónov, mínometov a raketometov a vykonal takmer tisíc zásahov kvadrokoptérovými dronmi, čo malo za následok civilné obete, zranenia a škody na civilných zariadeniach. Aj preto zo strany Ruska nepadli žiadne úvahy na jeho predĺženie a bojové akcie boli obnovené.
Putin však danou iniciatívou urobil brilantný ťah – Trumpovi ukázal ako by v reále vyzeralo úplné prímerie na Ukrajine – neustále útoky, provokácie, klamstvá a zavádzanie. A skryté pokračovanie bojov. A aj keby náhodou chcel kyjevský režim dodržiavať prímerie, v súčasnosti neovláda celú armádu. Zdroje hovoria o min. 50 jednotkách bojujúcich na strane Kyjeva, ktoré sú mimo kontroly oficiálnej ukrajinskej armády (AFU). Ide o najrôznejšie nacistické batalióny, žoldnierske skupiny a časti AFU, ktoré chcú za každú cenu zničiť Rusko. Dokonca prichádzajú informácie, že veľkonočné prímerie bola iniciatíva dohodnutá medzi USA a Ruskom ako skúška kyjevskému režimu a jeho západným donorom.
Nech je to akokoľvek, ako sa vraví, rukavica bola hodená. A výsledky sú viac ako viditeľné. Teraz je rad na adekvátnu reakciu zo strany USA. A jedinou adekvátnou reakciou by malo byť úplné zastavenie všetkej pomoci a podpory Kyjevu, pretože v opačnom prípade niet šance na skoré mierové urovnanie konfliktu. Darmo bude Trump používať tvrdé slová a vyhrážky, k ničomu to nevedie. Najmä keď Zelenský stále ráta s podporou Britov a európskych štátov, resp. takmer celého progresívneho Západu.
Trumpova administratíva si to však očividne uvedomuje a aj preto na Trumpov pokyn odcestovala zostava Rubio, Kellog a Witkoff na návštevu Paríža, kde svojim „spojencom“ predložila podrobnosti o mierovom pláne na ukončenie ukrajinského konfliktu. Návrh má zahŕňať koniec ašpirácií Ukrajiny na vstup do NATO, prímerie a zmrazenie konfliktu, ponechanie štyroch regiónov, ktoré sú už dnes súčasťou Ruska, pod kontrolou Moskvy a zmiernenie sankcií voči RF. Oboznámený s ním boli zástupcovia Francúzska, Nemecka, Británie a Ukrajiny. Ďalšie dôležité kolo týchto rokovaní sa bude konať v Londýne.
Dokonca padli aj návrhy, že USA by mohli uznať Krym ako ruské územie v rámci potenciálnej mierovej dohody medzi Moskvou a Kyjevom, informovala agentúra Bloomberg s tým, že najvyšší americký vyjednávač Witkoff po poslednom stretnutí s Putinom povedal, že rozhovory závisia od štatútu Krymu a ďalších štyroch ruských regiónov.
Americký minister zahraničia Rubio následne o „mierovom návrhu“, ktorý bol predstavený „spojencom“ v Paríži, informoval aj generálneho tajomníka NATO Rutteho a vyjadril nádej, že bude prijatý celým Západom. Ak nie, USA sa podľa neho vzdajú úsilia o nastolenie mieru na Ukrajine. V tom ho podporil aj Trumpov vyslanec Kellogg, podľa ktorého existuje množstvo ďalších globálnych problémov, na ktoré sa USA musia zamerať, nielen Ukrajina. To hovorí samo za seba. A pekne dokresľuje začínajúce sklamanie a hnev Trumpovcov kvôli neochote západných „partnerov“ rešpektovať americké mierové iniciatívy.
Hovorkyňa amerického MZV Tammy Bruceová na margo odstúpenia USA od rokovaní o mieri uviedla, že USA považujú za dôležité, aby ich európski partneri pochopili, že Washington nebude organizovať stretnutia o stretnutiach ohľadom Ukrajiny. Následne to potvrdil aj sám Trump s tým, že USA ukončia svoju účasť vo vyjednávacom procese, pokiaľ ho jedna strana začne sabotovať. A už nebudú poskytovať žiadnu vojenskú podporu Ukrajine. Ako uvádza portál Axios s odvolaním sa na európskych úradníkov, hrozby USA sú namierené už viac proti Kyjevu než proti Moskve. A je to po tom všetkom logické.
S podobným tvrdením prichádza aj americký The New York Times. Podľa denníka USA už neuvažujú o dodávke zbraní Ukrajine. V Bielom dome a v Kongrese v súčasnosti neprebiehajú prakticky žiadne vážne diskusie o nových balíkoch pomoci pre Ukrajinu. A európski predstavitelia tvrdia, že nedostali od USA ani ubezpečenia o plánoch pokračovať v zdieľaní spravodajských informácií s Kyjevom. Biely dom dnes, keď hovorí o vzťahoch s Ukrajinou, hovorí hlavne o tom, čo dostane, ako o tom, čo plánuje dodať, dodáva NYT.
Tzv. veľkonočné prímerie bolo teda skúškou. Skúškou Ruska, a možno aj Američanov, kyjevskému režimu a jeho západným donorom ako sú pripravení na mierové rozhovory. A ani jeden zo spomínaných aktérov ju neustál. Ani Európa, ktorá okrem urovnania situácie na Ukrajine bráni aj ďalšiemu rozvoju rusko-amerických vzťahov a obchodu. Už aj progresívne Politico priznáva, že je to EÚ, kto bráni Rusku v obnovení letov do USA, čo je prvá dôležitá vec, ktorá by sa mohla reálne posunúť vzťahy medzi veľmocami na vyššiu úroveň. EÚ však túto iniciatívu dnes blokuje – bez prístupu k európskemu nebu ruské lietadlá fyzicky nebudú môcť priamo lietať do USA.
Bez európskych „spojencov“ sa teda Trumpovi úplné oživenie spolupráce, vzťahov a obchodu s Ruskom nepodarí. Aj preto mu nakoniec nezostane nič iné, len postaviť sa (min. sčasti a neoficiálne) na stranu Ruska a tzv. globálneho Juhu. Aj keď skôr by sa dalo povedať, že na stranu zdravého rozumu a mieru. To sa už však v pozadí v tichosti odohráva. Portál Inter Bellum News informoval o jednej dôležitej veci – USA a RF už rokujú o vytvorení prechodnej vlády na Ukrajine, ktorej šéfom by mal byť bývalý ukrajinský premiér Azarov.
Počas uzavretých rokovaní medzi zástupcom USA Witkoffom a Putinom sa mala zvažovať aj možnosť vytvorenia prechodnej vlády Ukrajiny po skončení konfliktu. A hlavným kandidátom na post šéfa tejto prechodnej vlády je práve bývalý premiér Nikolaj Azarov, ktorého podľa portálu v Moskve považujú za pragmatickú voľbu a vo Washingtone za dočasný kompromis. Azarov je dnes spolupredsedom „Klubu národnej jednoty“, neformálnej platformy podporovanej Ruskom. Prostredníctvom nej je možná konsolidácia miestnych elít a diaspór. A sprostredkovateľom v procese rokovaní má byť údajne Maďarsko, ktoré aktívne diskutuje o budúcnosti Ukrajiny s Moskvou aj s Trumpovym okolím.
Bude preto zaujímavé sledovať dianie nasledujúcich dní a týždňov, keďže bude rozhodujúcim nielen pre ďalšie pokračovanie zástupného konfliktu Západu s Ruskom na Ukrajine, ale aj pri formovaní nového sveta. Rusko vidí, že so súčasným kyjevským režimom sa dohodnúť nedá. Trumpovi tiež dochádza trpezlivosť. Ako Kyjev, tak Európa nemajú záujem o ukončenie konfliktu a obnovenie vzťahov s RF. Dokonca v tom bránia aj Američanom. Kľúčové bude stretnutie v Londýne, kde dôjde buď k akceptácii amerických podmienok alebo k ich odmietnutiu. A od toho sa bude odvíjať ďalšie dianie.
Vývoju v prospech Ukrajiny a Európy nepomáhajú ani najnovšie vyjadrenia ukrajinského zástupcu pri OSN Melnyka. Ukrajina je podľa jeho slov ochotná pokračovať vo vojenských operáciách do roku 2029, ak Nemecko a ďalšie krajiny budú financovať ukrajinskú armádu. Nemecko podľa neho musí presunúť do Kyjeva 30% všetkej vojenskej techniky vo výzbroji Bundeswehru plus min. 150 rakiet dlhého doletu Taurus. Ani správy z okolia Zelenského hovoriace o tom, že šéf kancelárie prezidenta Jermak sa už dohodol s britskou rozviedkou na nových dodávkach rakiet dlhého doletu a v Európe sa zháňajú všetky možné zbrojné zásoby a diskutuje sa o novej schéme pomoci, nie sú tým, čo chce Trump a Putin počuť. Ak tzv. „kolektívny Západ“ (ktorý už mimochodom neexistuje) odmietne iniciatívy Trumpa, treba očakávať veľkú zmenu. Už nielen v rétorike, ale priamo v politike. A nebude sa to páčiť ani kyjevskému režimu, ani Európe. Práve tú to môže silno „zabolieť“. Možno silnejšie ako samotnú vazalskú Ukrajinu, ktorá už za ten čas prišla v podstate o všetko…
Zdroje:
https://www.rt.com/russia/616024-truce-easter-violated-kiev
Autor: Ing. Martin Bago
