Situácia ohľadom bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika naberá na obrátkach. Dňa 03. augusta 2024 samosudca Špecializovaného trestného súdu Michal Truban, ktorý je mimochodom horúcim kandidátom na funkciu predsedu tohto súdu,uznal Dušana Kováčika za vinného. Áno je to ten istý Michal Truban, ktorý leží v žalúdku našej opozícii, mimovládkam a nim spriazneným médiám. Sudca Truban, ktorý vadí tejto časti našej spoločnosti, aj kvôli tomu, že sa nevylúčil v prípade Norberta Bödöra, ktorého nevzal do väzby. Vylúčiť sa mal z dôvodu údajnej zaujatosti, pričom v tejto veci neskôr čelil aj disciplinárnemu konaniu, a bolo mu „siahnuté“ aj na plat. Aktuálne ešte nie je táto záležitosť uzavretá, a momentálne leží na Ústavnom súde SR.
Poďme späť k JUDr. Kováčikovi, ktorý čelí obvineniam celkovo v troch veciach. Tou prvou je jedná z „vlajkových lodí“ éry minulej, takzvaná kauza Očistec. Tú pre účely tohto príspevku nechávam „ležať“ bokom. V druhej veci je právoplatne odsúdený Najvyšším súdom SR na osemročný trest odňatia slobody. Tento prípad môžem pre účely tohto článku nazvať ako takzvaný „prípad Kudlička“. Tento trest dostal JUDr. Kováčik za „pingpong“ medzi vtedajším predsedom ŠTS Hrubalom a predsedom senátu na NS SR Klimentom, ak môžem celú túto záležitosť takto pomenovať. Toto všetko bolo „posvätené“ svedectvom univerzálneho kajúcnika a miláčika minulej vlády Ľudovít „Laja“ Makó, o úplatku 50 000 eur pre Dušana Kováčika. V tomto prípade podal minister Susko dovolanie na NS SR a prerušil Dušanovi Kováčikovi výkon trestu.
A napokon je tu tretí prípad, ten, v ktorom bol JUDr. Kováčik v utorok uznaný samosudcom Trubanom za vinného, pričom sudca odpustil od uloženia trestu, nakoľko osemročný trest uložený NS SR v druhom prípade, považoval za dostatočný. Tento prípad sa zvykne v spravodajskej a komentátorskej obci označovať ako prípad „úplatok v knihe“. V tomto prípade mal Dušan Kováčik ako špeciálny prokurátor za opäť 50 000-vý úplatok „pozametať“ kauzy ďalšieho spoluobvineného Petra Košča. Tento úplatok nemal sprostredkovať nikto iný, ako ďalší univerzálny kajúcnik éry minulej, Bernard Slobodník. Len taká malá poznámka na okraj, sudca Truban nespochybnil Slobodníka ako svedka, a táto osoba sa mu zdá pre účely tohto konania ako absolútne vierohodná.
Rozhodnutia súdov treba rešpektovať, ale na druhej strane Bernard Slobodník je naozaj „legenda“. Správ, ktoré môžu závažne spochybniť jeho vierohodnosť nájdete, len vo voľne dostupných zdrojoch, na „tony“. V tomto kontexte odporúčam pozrieť si rozhovor jeho bývalého podriadeného Tomáša Emmela s redaktorkou Šramovou:
Nie každý rád číta, tak pre tých môžem určite odporučiť, vypočuť si tento rozhovor z júla tohto roka. Práve preto, že bývalý vyšetrovateľ NAKA Emmel povie aj svoje osobné skúsenosti s Bernardom „Béďom“ Slobodníkom. Napokon skúste posúdiť sami. Pri takýchto kritériách môže byť „vierohodným“ svedkom už naozaj kade kto, áno?
Summa summarom, čo sa v tejto veci dokopy stalo? Dušan Kováčik bol prvostupňovým súdom, teda neprávoplatne uznaný za vinného, avšak z vyššie uvedených dôvodov upustil sudca od trestu. Obhajoba Dušana Kováčika, rovnako ako prokuratúra, sa môžu v danej veci odvolať (ak tak v čase do uverejnenia článku neurobili, pozn. autora). V tomto istom prípade bolo druhému obvinenému Petrovi Koščovi, sudcom zastavené trestné stíhanie a zároveň boli zrušené všetky zatykače na jeho osobu z dôvodu premlčania trestnosti skutku. Sudca tým pádom logicky nemohol rozhodovať o Koščovej vine/oslobodení spod obžaloby. Košč v zastúpení svojej advokátky JUDr. Mišíkovej nevyužil možnosť, ktorú mu zákon ponúka, teda aby súd aj napriek tomu rozhodoval o jeho prípadnej vine.
Toľko aspoň z môjho uhla pohľadu, vecne, k posunom udalostí okolo bývalého špeciálneho prokurátora, JUDr. Dušana Kováčika. Pochopiteľne, že to rozpútalo opäť aj politické a mediálne „šialenstvo“. To by však, už bola prípadne téma na osobitý príspevok. Možno, že to bude stáť za to, pouvažujem.
Autor: Dušan Deák
