Rusko po krátkej prestávke opäť zasiahli americké rakety ATACMS. Útok bol vedený na vojenské letisko pri Taganrogu a zranilo sa pri ňom niekoľko ruských vojakov. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že pripravuje odvetu. Ruská zahraničná rozviedka (SVR) varuje, že Západ sa môže pokúsiť podnietiť globálny konflikt v Eurázii v snahe udržať si svoju hegemóniu. Šéf SVR Naryškin obvinil západné krajiny, že odmietajú uznať, že éra ich neohrozenej nadvlády nad planétou sa blíži ku koncu. Medzitým USA pridelili Kyjevu ďalšie zbrane v hodnote takmer miliardy, pôžičku vo výške 20 miliárd USD z výnosov zo zmrazených ruských aktív, EÚ pripravila 15. balík sankcií a EP vyzýva na raketové údery na Rusko. Zelenský pred koncom vlády demokratov tlačí na pozvanie Ukrajiny do NATO a navrhol, aby boli na Ukrajine rozmiestnené zahraničné jednotky. Putin v najnovšom telefonáte Orbánovi zdôraznil, že vzhľadom na súčasný vývoj na Ukrajine neprichádza mier do úvahy.
Američania prostredníctvom ukrajinskej armády v stredu ráno po krátkej prestávke opäť na Rusko odpálili šesť rakiet ATACMS vyrobených v USA. Útok bol vedený na vojenské letisko pri juhoruskom meste Taganrog,. Dve z rakiet boli zostrelené, zatiaľ čo ďalšie štyri boli odchýlené z kurzu zariadeniami elektronického boja, potvrdilo ministerstvo obrany s tým, že útok spôsobil menšie škody na letisku, dvoch administratívnych budovách a množstvo áut zasiahli črepiny. Pri útoku sa zranilo aj niekoľko ruských vojakov. MO RF prisľúbilo odvetu. Tá, ako je známe z Putinových nedávnych vyjadrení, môže byť asymetrická a zasiahnuť centrá riadenia v Kyjeve, ale aj mimo Ukrajiny. Všetko sa má odvíjať od závažnosti hrozby.
A Američania už v stredu varovali, že Rusko môže čoskoro zaútočiť na Ukrajinu ďalšou zo svojich nových hypersonických balistických rakiet Orešnik. Rusi opäť uzatvorili časť vzdušného priestoru nad testovacím miestom svojich rakiet Kapustin Jar v regióne Astrachaň, odkiaľ bol predtým odpálený aj Orešnik.
S nástupom Trumpa celý civilizovaný svet očakáva obrat v súčasnom kolíznom kurze medzi veľmocami. No nebude to také jednoduché. Jednak prísne americké právne pravidlá bránia tomu, aby Trump mohol už v súčasnosti rokovať o prímerí na Ukrajine, jednak doposiaľ zverejnené americké požiadavky na mier nekorešpondujú s ruskými. A tiež RF v súčasnosti preberala strategickú iniciatívu na fronte, takže sa bude snažiť za každú cenu dosiahnuť ciele ŠVO. No najmä, Bidenova administratíva a jej satelity robia dnes všetko pre to, aby čo najviac znemožnili mierové urovnanie konfliktu a nadviazanie vzťahov medzi USA a RF.
USA v poslednom týždni pridelili Kyjevu ďalšie zbrane v hodnote takmer miliardy dolárov a tiež odklepli pôžičku vo výške 20 miliárd USD z výnosov zo zmrazených ruských aktív. Tieto prostriedky majú Kyjevu poskytnúť rozhodujúcu pomoc a zabezpečiť, že Ukrajina bude mať ekonomickú podporu aj po nástupe nového prezidenta Donalda Trumpa do úradu. Medzitým EÚ pripravila 15. balík protiruských sankcií, ktorým okrem ďalších desiatok jednotlivcov a firiem zavádza sankcie aj na ropné plavidlá tretích krajín v prospech Ruska. Ide o tzv. „tieňovú ropnú flotilu“, pomocou ktorej Moskva obchádza sankcie na predaj ropy. Práve na to sa okrem EÚ chce zamerať aj odchádzajúca Bidenova administratíva.
Európsky parlament zase schválil uznesenie, v ktorom vyzýva členské krajiny, aby posilnili vojenskú podporu Ukrajine, vrátane dodania rakiet dlhého doletu (týka sa aj nemeckého Taurusu) a prenosných systémov PVO. Europoslanci 390 hlasmi ZA (135 bolo PROTI a 52 sa zdržalo hlasovania) uvítali aj Bidenovo povolenie pre útoky americkými raketami ATACMS na ciele na ruskom území a vyzvali EÚ, aby urobila to isté. V uznesení dokonca vyzvali na vojenskú podporu Ukrajiny v podobe min. 0,25% ročného HDP všetkých členských krajín EÚ, čo je v súčasnej ekonomicky upadajúcej Európe doslovná nehoráznosť.
Kandidát na nemeckého kancelára Friedrich Merz, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou po voľbách v kresle nahradí Olafa Scholza, po Scholzovi tiež navštívil Kyjev a potvrdil, že trvá na dodávkach nemeckých rakiet dlhého doletu Taurus a udelení povolenia Kyjevu páliť nimi na územie Ruska. „Francúzi, Briti, Američania to dovoľujú, my nie. Myslím si, že by sme to mali zrušiť, aby mala Ukrajina skutočne schopnosť brániť sa vojenským útokom z Ruska. V Bundestagu už existuje väčšina pre povolenie použitia tohto zbraňového systému.“
Rovnako pred koncom Bidenovej administratívy postupuje aj Zelenský, ktorý sa síce v Paríži stretol s Trumpom, no odmieta jeho návrhy na prímerie a vyriešenie konfliktu mierovou cestou. Ba dokonca sa nechal počuť, že zatiaľ na túto tému nebude hovoriť s Trumpom, ale s Bidenom, ktorému chce zavolať a „nastoliť otázku pozvania do NATO, keďže je súčasným prezidentom USA a veľa závisí od jeho postoja.“ Podľa Zelenského „nemá zmysel diskutovať s Trumpom o niečom, čo od neho nezávisí, pokiaľ nie je v Bielom dome.“ Po popretí Trumpových slov z Paríža ide o ďalšie vyjadrenie, ktorým si Zelenského klika „pod sebou podpiľuje konár“. Zelenský tiež navrhol, aby boli na Ukrajine rozmiestnené zahraničné jednotky, kým krajina nevstúpi do NATO.
Ide o hru vabank, keďže kyjevský režim si dobre uvedomuje realitu, a to nielen v podobe konca Bidenovej administratívy, ale aj kolapsu frontu, ktorý je na spadnutie. Rusi postupujú po celej línii dotyku, najviac však pri Pokrovsku a Kurachove a úplne decimujú ukrajinské jednotky. Aj preto sa už kyjevský režim slovami Jermaka v zúfalstve obrátil o pomoc dokonca aj na šéfa teroristov HTS (bývalá An-Nusra) Muhammada Al-Julaniho, ktorý s ďalšími skupinami islamských militantov zvrhol Asada a žiada od neho pomoc v podobe ukoristenej vojenskej techniky od porazenej sýrskej armáde. To hovorí samo za seba.
O tom že kyjevská armáda je blízko úplného kolapsu, informoval aj šéf ruskej zahraničnej spravodajskej služby (SVR) Sergej Naryškin. „Situácia v prvej línii nie je v prospech Kyjeva. Strategická iniciatíva vo všetkých oblastiach patrí nám, sme blízko k dosiahnutiu našich cieľov, zatiaľ čo ukrajinská armáda je na pokraji kolapsu.“ Podľa Naryškina režim Zelenského úplne stratil svoju legitimitu a v dôsledku toho aj schopnosť vyjednávať.
Zároveň varoval, že Západ sa môže pokúsiť podnietiť globálny konflikt v snahe udržať si svoju hegemóniu. Naryškin obvinil západné krajiny, že odmietajú uznať, že éra ich neohrozenej nadvlády nad planétou sa blíži ku koncu a sú pripravené uchýliť sa k strašným opatreniam, aby tento výsledok zvrátili. Jedným z možných strednodobých scenárov je pokus Západu rozpútať globálny ozbrojený konflikt s centrom v Eurázii, čo je osvedčený spôsob, ako sa globálny kapitál dostane z krízy.
Šéf SVR ďalej povedal, že Západ si je dobre vedomý toho, že unipolárny svet sa stáva pozostatkom minulosti, ale je ovplyvnený „zotrvačnosťou ich koloniálneho myslenia a hlboko zakoreneným rasizmom“. Kolektívny Západ má podľa neho v úmysle bojovať proti Rusku až do posledného Ukrajinca, a keď už nebudú k dispozícii Ukrajinci, prinútiť s Ruskom bojovať pobaltské štáty, východoeurópanov a v budúcnosti aj Nemcov.
„Strategická kalkulácia Západu v ukrajinskej kríze je veľmi jasná: vtiahnuť nás do zdĺhavého opotrebovacieho boja s cieľom rozdeliť ruskú spoločnosť a vytvoriť podmienky pre farebnú revolúciu. Budú bojovať, ako sa hovorí, „do posledného Ukrajinca“, a keď už tí nebudú, pobaltské štáty, východoeurópania a v budúcnosti aj Nemci budú nútení bojovať proti „strašnému ruskému medveďovi“. Globalisti majú potrebné technológie na to, aby vymývali mozgy obyvateľstvu a tlačili na miestne elity… Ďalšia eskalácia zo strany západných krajín však nepovedie k vyčerpaniu Ruska, ako dúfajú USA a Veľká Británia, ale priblíži strategickú porážku samotného Západu.“
Maďarský premiér Viktor Orbán sa tento týždeň stretol s novozvoleným americkým prezidentom Donaldom Trumpom a Elonom Muskom v Trumpovej rezidencii na Floride, kde diskutovali aj o konflikte na Ukrajine. Následne po návrate zatelefonoval ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi a okrem energetických otázok preberali práve vývoj na Ukrajine. Putin v rozhovore na margo opätovnej Orbánovej snahy o diplomatické riešenie konfliktu uviedol, že vzhľadom na súčasný vývoj na Ukrajine neprichádza mier do úvahy.
Orbán neskôr ako jednu z posledných iniciatív na záver maďarského predsedníctva v Rade EÚ navrhol, aby sa Ukrajina s Ruskom dohodli na tzv. vianočnom prímerí a na výmene vojnových zajatcov. Zelenský to však ihneď odmietol a povedal, že Orbánov telefonát s Putinom podkopáva jednotu v Európe. „Na konci maďarského predsedníctva v EÚ sme podnikli nové opatrenia pre mier. Navrhli sme na Vianoce prímerie a rozsiahlu výmenu zajatcov. Je smutné, že… Zelenský dnes túto iniciatívu odmietol. Urobili sme všetko, čo sme mohli,“ dodal na záver Orbán.
Mier na Ukrajine tak min. do konca januára nehrozí. A po bezprecedentnom pumpovaní zbraňami a peniazmi zo strany Anglosasov ani po 20. januári. Keď si k tomu premietneme súčasné dianie v Sýrii, na Blízkom východe a v zakaukazských republikách, je zrejmé, že prechod do novej éry medzinárodných vzťahov a do stabilného nového multipolárneho svetového poriadku bude ešte veľmi turbulentný…
Zdroje:
https://www.nytimes.com/2024/12/10/us/politics/20-billion-dollar-loan-ukraine.html
http://svr.gov.ru/upload/iblock/3d7/10122024r.pdf
Autor: Ing. Martin Bago
