Rúti sa Slovensko k predčasným parlamentným voľbám alebo škrípanie v súkolí koaličného tria je len klamlivý zvuk rozbehnutého vládneho krížnika? Posledné týždne naozaj priniesli momenty, ktoré celkom zjavne poukazujú na to, že vo vládnej väčšine nie je všetko až tak úplne v poriadku. Nezhody a nejednota vládnej koalície je do oči bijúca a pach z nej sa šíri priestorom ako čerstvo otvorené balenie nakladaných syrečkov.
Konflikty a sváry vládnych predstaviteľov zbytočne vnášajú do spoločnosti neistotu, podkopávajú dôveryhodnosť vlády a pochopiteľne nalievajú vody na mlyn opozícii, ktorá z toho vytĺka nemalé politické body a čo viac, opozícia sa už dokonca v svojich predstavách vidí v predčasných parlamentných voľbách na jeseň 2025.
Nič nie je dnes isté a garantované, teda okrem daní a smrti. Ale ak sa bavíme o funkčnom období Slovenskej vlády, ktorá sa ujala vládnutia na jeseň 2023, tak tam je možné všetko. Netreba však zabúdať na to, že premiérom je štvornásobný predseda vlády, teda skúsený politický vlk, ktorý si veľmi dobre uvedomuje, že v ďalších voľbách by už vládu zostavovať nemusel. To znamená, že jediná možnosť ako zostať pri moci je udržať vládnych poslancov pokope zachovaním vládnej väčšiny, nech to stojí čo to stojí. Učebnicovo to bolo vidieť pri hlasovaní o zákonu roka ohľadom nezaradených poslancov okolo Huliaka. Nič nebolo isté aj preto, že pán Huliak mal pred hlasovaním veľkoúste vyhlásenia, ktoré naznačovali, že nikto mu nebude rozkazovať ako má hlasovať. Nakoniec však odídenci zo SNS aj tak hlasovali podľa toho ako si to premiér želal. Či už za tým boli politické obchody alebo iné páky, ktoré zabezpečili hlasovanie v prospech zákonu roka je dôkazom toho, že premiér nič už nemôže nechať na náhodu. Nemohol pripustiť blamáž, ktorá by mohla naštartovať aj pád vlády. No a stredajšie ,,trucovanie,, Migaľa? Je to len slabunký odvar problémov, ktoré by tak skúsený politický matador akým Fico je nevyriešil. Každopádne Migaľ dal jasne najavo, že nie len on je vo vládnej koalícii nespokojný a vo všeobecnosti sú takého prvky vládnej nejednoty, drobné góly do vlastnej brány, ktoré si vláda sama sebe uštedruje. Ako môže skončiť zápas keď sa prihráva súperovi? To vie predsa aj vie aj malé dieťa. Ale že to nedochádza vládnym politikom, tak to je už na zamyslenie. Alebo je to zámer? Možno áno.. ale to už je na inú tému.
