Európski lídri spolu s Kyjevom a zástupcami USA pripravili 22-bodový plán „na ukončenie bojov“ na Ukrajine. Plán počíta s 30-dňovým prímerím, ktoré „môže otvoriť cestu mierovým rokovaniam“. Jeden z bodov plánu údajne zodpovedá aj „Putinovej požiadavke“ – USA nepodporia vstup Ukrajiny do NATO. Merz, Macron, Starmer a Tusk prišli v sobotu do Kyjeva a vyzvali odtiaľ RF, aby daný plán podporila. V opačnom prípade hrozia novými tvrdými sankciami. Rusko sa im vysmialo a na tento nový Minsk vo forme ultimát a vyhrážok nepristúpilo. Putin, naopak, navrhol začatie mierových rokovaní s Kyjevom v Istanbule bez podmienok s cieľom odstrániť základné príčiny konfliktu a dosiahnuť dlhodobý mier. Putin tak brilantne „hodil rukavicu“ naspäť Kyjevu a Západu a vrátil iniciatívu opäť do ruských rúk. USA povolili Nemcom dodať Kyjevu novú várku rakiet – 125 rakiet dlhého doletu ATACMS a 100 rakiet Patriot, čo podkopáva úprimnosť Trumpových mierových plánov.
Európski lídri spolu s americkými zástupcami a Kyjevom pripravili 22-bodový plán „na ukončenie bojov“ na Ukrajine. Jednotlivé body neboli zverejnené, no plán počíta s 30-dňovým prímerím, ktoré podľa ukrajinského ministra zahraničia Sibigu môžu otvoriť cestu mierovým rokovaniam. Teda nie ihneď otvoria cestu mierovým rokovaniam, ale Kyjev (rozumej jeho kurátori) sa rozhodne, či už panuje medzi stranami dostatočná dôvera a či dané rokovania o mieri vôbec začnú. Jeden z 22 bodov plánu má však údajne zodpovedať aj „Putinovej požiadavke“ – USA nepodporia vstup Ukrajiny do NATO. Toľko „štedrosti“ zo strany Kyjeva a jeho kurátorov.
Zástupcovia tzv. „koalície ochotných“ – Merz, Macron, Starmer a Tusk prišli v sobotu do Kyjeva a vyzvali odtiaľ Rusko, aby podporilo tento plán a 30-dňové prímerie. Samozrejme, podali to formou nadradenosti, ultimát a vyhrážok ako to u nich býva zvykom. V opačnom prípade hrozia zavedením nových tvrdých sankcií – hlavne voči bankovému a energetickému sektoru Ruska. Tento 22 bodový zoznam podmienok má Trumpov špeciálny vyslanec Steve Whitkoff v najbližšej dobe údajne predložiť aj priamo Putinovi.
Spoločné vyhlásenie lídrov Francúzska, Nemecka, Poľska, Británie a Ukrajiny po stretnutí v Kyjeve zverejnil aj Zelenský s tým, že hlavnou požiadavkou je od 12. mája vyhlásiť úplné prímerie na 30 dní s účinným monitorovaním v koordinácii s USA. Ak Rusko toto „prímerie“ odmietne, sprísni Západ sankcie voči bankovému a energetickému sektoru Ruska, prijme „silný“ 17. balík sankcií koordinovaný medzi EÚ, Britmi, Nórmi a USA a naďalej bude pokračovať v prácach na využití zmrazených ruských aktív. Západ stále nepochopil, že s Ruskom sa jazykom nadradenosti, vyhrážok a ultimát nehovorí. A ani to, že Rusko sa už do tretieho Minsku, ktorý by ukrajinské vojská len skonsolidoval a dozbrojil, nedá zatiahnuť.
Rusko sa Západu vysmialo a nový Minsk odmietlo
Ako sa teda dalo očakávať, Rusko sa im vysmialo a na tento nový Minsk vo forme ultimát a vyhrážok nepristúpilo. Putin neskôr, po rokovaniach so svetovými lídrami, ktorí sa zúčastnili osláv 80. výročia víťazstva nad nacizmom v Moskve, na nedeľnej nočnej tlačovej konferencii uviedol, že navrhuje bezodkladné začatie mierových rokovaní s Ukrajinou 15. mája v Istanbule s cieľom odstrániť základné príčiny konfliktu a dosiahnuť dlhodobý a udržateľný mier. Teda tam, kde sa rovnaké rozhovory konali už na jar 2022, ktoré však boli Anglosasmi zámerne zhatené, pretože rozbehnutý plán znel jasne – zasadiť Rusku strategickú porážku a bojovať s ním do posledného Ukrajinca.
Putin na tlačovke doslova povedal: „Rusko opakovane navrhovalo prímerie, vrátane tretieho návrhu 9. mája, ale Kyjev porušil moratóriá, ignoroval veľkonočné prímerie a nereagoval na výzvy, čím sabotoval tieto iniciatívy. Počas troch dní prímeria došlo k 5 cieleným pokusom o útok na ruské hranice… Napriek všetkému však navrhujeme, aby kyjevské úrady obnovili rokovania, ktoré prerušili v roku 2022. Obnoviť priame rokovania a zdôrazňujem, bez akýchkoľvek predbežných podmienok. Navrhujeme ich bezodkladné začatie štvrtok 15. mája v Istanbule, kde sa predtým konali a boli prerušené. Sme odhodlaní viesť seriózne rokovania s Ukrajinou… s cieľom odstrániť základné príčiny konfliktu a dosiahnuť dlhodobý a udržateľný mier.“
Putin teda neskočil na trik západných lídrov a kyjevského režimu, brilantne „hodil rukavicu“ späť Kyjevu a Západu a vrátil iniciatívu opäť do ruských rúk. Iné však nik príčetný nemohol očakávať, najmä keď Macron na návšteve Kyjeva vylúčil možnosť zastavenia vojenskej pomoci Ukrajine počas navrhovaného 30-dňového prímeria. Rovnako po tom, čo „spojenci“ Kyjeva podporili zriadenie osobitného tribunálu na stíhanie ruských predstaviteľov zodpovedných za vojnové zločiny na Ukrajine. A tiež po informáciách z MO RF, že posledné 3-dňové prímerie (od 8.-11. mája) porušil Kyjev 14 043-krát a 5-krát sa pokúsil o prerazenie ruskej štátnej hranice v Kurskej a Belgorodskej oblasti.
Putin mal tiež údajne od ruskej zahraničnej rozviedky (SVR) dostať varovanie, že EÚ a Británia chcú okrem dozbrojenia Kyjeva toto 30-dňové prímerie využiť na vyslanie svojich vojenských kontingentov na Ukrajinu. Informátori SVR tvrdia, že údaje boli získané rôznymi uzavretými kanálmi a sú seriózne. Takéto kroky by mohli byť neslýchanou eskaláciou, pretože Rusko sa už nechalo počuť, že bude považovať akúkoľvek západnú armádu za legitímny vojenský cieľ.
Putinov návrh odmietol Zelenský, Jermak aj Macron
Putinov návrh odmietol ako Zelenský, tak Jermak a nepriamo aj Macron a ďalší západní lídri. Podľa Zelenského, „je dobré znamenie, že Rusi konečne uvažujú o ukončení vojny. Každý na svete to už dlho očakáva. Nemá zmysel pokračovať v zabíjaní ani len jeden deň. Očakávame, že Rusko potvrdí prímerie – úplné, trvalé a bezpečné od 12. mája, a Ukrajina je pripravená sa s ním stretnúť.“ Inak povedané, Rusko bude dodržiavať Západom vynútené dozbrojovacie prímerie a Kyjev sa s ním za to aspoň raz stretne.
Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Jermak zase uviedol, že najskôr bude 30-dňové prímerie, potom všetko ostatné. Macron na margo Putinovho návrhu povedal, že Putinova ponuka priamych rozhovorov je prvým, no nedostatočným krokom. „Ruský líder hľadá cestu von a stále si chce kupovať čas. Bezpodmienečnému prímeriu nepredchádzajú rokovania,“ dodal.
„Návrh ruského prezidenta Vladimira Putina na priame rokovania v Istanbule by mohol byť poslednou šancou pre kyjevské úrady.“ Takto okomentoval súčasnú situáciu poľský politológ Marek Miszkiewicz. Ten Kyjevu odporučil, aby na Putinovu ponuku pristúpil. „Putinovu ponuku treba využiť bez ohľadu na akékoľvek ambície. Táto ponuka môže byť posledná, aspoň zo súčasnej pozície, a teda posledná šanca pre súčasné vedenie Ukrajiny.“
S priamymi rokovaniami v Turecku medzi Moskvou a Kyjevom súhlasil aj Donald Trump, ktorý uviedol, že bude spolupracovať s oboma stranami na tom, aby k rokovaniach došlo. Ani jediným slovom sa však nevyjadril k výzve Zelenského a európskych lídrov, ktorí sa snažili svoj 22-bodový plán zakrývať aj jeho menom. Na jednej strane je jeho podpora chvályhodná, na strane druhej, New York Times s odvolaním sa na nemenovaného predstaviteľa Kongresu vyšiel so správou, že USA povolili dodať Kyjevu novú várku rakiet z nemeckých zásob.
Má ísť o 125 rakiet dlhého doletu ATACMS pre systémy HIMARS a MARS II a 100 rakiet Patriot. Tieto rakety sa vyrábajú v USA a nemožno ich vyvážať bez súhlasu americkej vlády, a to ani v prípade, keby ich vlastnila iná krajina. USA na to teda museli dať priamy súhlas na najvyššej úrovni. Tu je potrebné si uvedomiť, že ide o zbrane dlhého doletu určené na útoky do tyla, na veliteľstvá, letiská, sklady a dopravné uzly. Ide o rakety, ktoré dokážu zasiahnuť mestá v západnom Rusku a narobiť veľké škody, čo podkopáva úprimnosť Trumpových snáh a mierových iniciatív.
Nastávajúci týždeň bude skutočne nabitý udalosťami. A, ako uviedla aj ruská Štátna duma, návrh Putina viesť priame rokovania o urovnaní konfliktu v Istanbule bude pre Zelenského skúškou politickej zrelosti a skutočnej túžby po mieri. Rovnako pôjde o skúšku celého Západu, ktorý chcel opäť Rusko oklamať a pod ultimátami a vyhrážkami mu vnútiť tzv. Minsk-3. Rozumej neprijateľné podmienky s cieľom čo najviac oddialiť mierové rokovania, skonsolidovať a dozbrojiť ukrajinskú armádu a pripraviť ju na ďalší boj. Rusko sa na jednej strane nenechalo vtiahnuť do pasce, na strane druhej po tomto hrozí zintenzívnenie konfrontácie so Západom.
Hra „kto z koho“ pokračuje a vyhrá ju ten, kto má lepšie karty a vie lepšie predvídať. Myslím, že netreba nijako zvlášť pripomínať, kto to je a kto z toho opäť vyjde najhoršie…
Autor: Ing. Martin Bago
https://www.nbcnews.com/world/russia/russia-ukraine-war-trump-envoy-witkoff-interpreter-kremlin-rcna205878
https://www.france24.com/en/europe/20250511-putin-wants-russia-to-hold-direct-talks-with-ukraine-on-may-15
https://www.rt.com/russia/617336-putin-address-victory-day/
https://www.nytimes.com/2025/05/10/world/europe/eu-ukraine-weapons.html
Presne tak, KOZA + USA je nedôvery hodný pakt vojnových štvačov a klamárov pre Rusko, x- krát preverený.
Kto raz zradil, tomu sa už veriť nedá.
Trump sľúbil svojim voličom zastaviť vojnu na Ukrajine do 24 hodín. Zastavila sa mu ručička na hodinách?
A kedy budú vyšetrené vojnové zločiny Ukrajiny spáchané na Donbase a v Odese.