Zajtra, dňa 19.09.2024 má rokovať Súdna rada SR. Predmetom tohto rokovania má byť Správa o právnom štáte, ktorú vydala Európska komisia, konkrétne, mnohé nedostatky, ktoré v nej vidí Súdna rada SR. Táto informácia bola tlmočená minulý týždeň prostredníctvom, jej ešte stále relatívne novej predsedníčky Marcely Kosovej. Na rokovanie Súdnej rady bol prizvaný aj eurokomisár Didier Reynders. Jeho príchod ja, a myslím si ani „kritická“ časť Súdnej rady neočakáva.
Predsedníčka Súdnej rady Kosová, vydala minulý pondelok pre médiá následujúce stanovisko: „Správa predovšetkým nereflektuje na stanovisko deviatich členov súdnej rady, ktoré bolo doručené v rámci konzultácií s EK zástupcom Európskej komisie.“ Pre úplnosť uvediem, že Súdna rada sa skladá z 18-tich členov, z čoho 9-ti sú reprezentantmi sudcovského stavu. Ostatných 9 členov je dosadených pomerne po troch, vládou, prezidentom a parlamentom. Stanovisko deviatich členov, ktoré spomínala predsedníčka Kosová sa týka takzvaného „kritického“ jadra zloženia Súdnej rady. Zjednodušene, nakoľko logicky, po zmene vládnej garnitúry, došlo k zmenám aj v samotnom členstve Súdnej rady. Pre zjednodušenie ich nazývam „kritickým jadrom“, z toho dôvodu, že ide prevažne o ľudí, vrátane predsedníčky Kosovej samotnej, ktorí v minulom období za „hrôzovlády“ predsedu Jána Mazáka, zaujímali veľmi odvážne až disidentské stanoviská, pochopiteľne, pri zachovaní absolútne odbornej roviny.
Pre pripomenutie uvediem, že bývalý predseda Súdnej rady Mazák, musel skončiť vo svojej funkcii z absolútne závažných dôvodov. Tie spočívali v nelegálnej svojvoľnej lustrácií sudcov, a to vrátane tých, ktorí rozhodovali politicky citlivé prípady, alebo sa kriticky vyjadrovali k jeho osobe. Avšak ani táto relevantná a závažná skutočnosť okrem iných nezaznela v Správe o právnom štáte od Európskej komisie. Pritom v čase vydania tejto „Správy“ mala Komisia k dispozícii Rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorý odmietol ústavnú sťažnosť Jána Mazáka. Samotná Súdna rada vo svojom najnovšom stanovisku k „Správe“ od Európskej komisie, označila Mazákov pokus podať ústavnú sťažnosť za obštrukciu. K danému stanovisku zverejnila aj následujúcu pasáž z rozhodnutia Ústavného súdu SR: „Z návrhu na odvolanie sťažovateľa z funkcie súdnej rady, v prípadoch preskúmaných ústavným súdom sú zrejmé skutočnosti, ktoré možno rozumne posúdiť ako opakované porušenie povinností sťažovateľa ako predsedu súdnej rady. Aj keby ústavný súd preskúmaním ďalších skutkov sťažovateľa dospel k záveru o ich ústavnej neudržateľnosti na účel odvolania sťažovateľa z jeho funkcie, nič by to nezmenilo na závere o nedostatku rozporu napadnutého rozhodnutia súdnej rady ako celku s označenými základnými právami sťažovateľa.“
V tlačovej správe pre médiá, predsedníčka Súdnej rady Kosová zvýraznila aj to, že „Správa“ Komisie nereflektovala to rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý označil niektoré časti schválenej reformy súdnictva z roku 2021 za protiústavné, či okrem odmietnutia ústavnej sťažnosti už spomínaného Mazáka, aj odmietnutie sťažností Ústavným súdom aj ostatných odvolaných členov Súdnej rady. Ďalej Marcela Kosová k Správe od Komisie ešte uviedla: „Pokiaľ ide o trestný čin ohýbania práva, sú tam vyslovene skutočnosti, ktoré nemajú oporu v právnej úprave a realite. Rovnako je to v časti týkajúcej sa paragrafu 363 Trestného poriadku. Je toho viac.“
K pozvaniu eurokomisára Reyndersa na rokovanie Súdnej rady, a k jeho pravdepodobnému nedostaveniu sa, sa vyjadrila v rozhovore s redaktorkou Ankou Žitnou, ďalšia členka Súdnej rady Dana Jelinková Dudziková nasledovne: „Ak to Brusel odignoruje, bude to poľutovaniahodný signál. Pán eurokomisár pre spravodlivosť bol pozvaný, aby sa zúčastnil zasadnutia. Uvidíme, ako bude reagovať. Pretože k správe o právnom štáte nebola žiadna spätná väzba a komunikácia. Akoby sme neboli. Potom nechápem, načo nás oslovili. Jediný zdroj, ktorý citovali, bola Transparency International Slovensko, a ich názor správa prevzala. Akoby to bol jediný názor, ktorý na Slovensku je. A pokojne by mohol byť záver, že nenašla sa jednota názorov. Veď nič hrozné by sa nestalo.“
Osobne si nemyslím, že sa ktokoľvek z Európskej komisie dostaví. Po prvé, zastúpenie Európskej komisie zrušilo diskusiu k právnemu štátu, ktorá sa mala konať v júli tohto roka. Po druhé, hneď po zrušení tejto diskusie zverejnila Komisia svoju „Správu“, čím dala jasne najavo, že ju relevantná a vecná diskusia nezaujíma. Po tretie, Komisia neodignorovala len stanovisko Súdnej rady, ale aj stanoviská ďalších stavovských a odborných inštitúcií, či pomerne rozsiahle a odborné stanoviská niektorých advokátov, ako napríklad JUDr. Ribára, či správu advokátov JUDr. Magála, JUDr. Kršiaka a JUDr. Križana, ktoré môžeme určite označiť za relevantné. Po štvrté, Komisia si vybrala za relevantné zdroje pre kritiku trestnej politiky štátu „naše“ denníčky, či JUDr. Jelinkovou Duduzkovou, spomínanú mimovládku Transparency International Slovensko. Po piate, v minulosti opakovane absolútne odignorovala hrubé porušovanie základných ľudských práv a slobôd v v období rokov 2020-2023. A to aj napriek tomu, ž v daných veciach existujú rozhodnutia ako Najvyššieho súdu SR, tak Ústavného súdu SR, Európskeho súdu pre ľudské práve, či iných relevantných autorít.
Po šieste a zároveň na záver, považujem Správu o právnom štáte od Európskej komisie za politicko-nátlakový nástroj, ktorým sa snaží vyvíjať tlak voči nim nie úplne spriazneným vládam v jednotlivých členských štátoch Európskej únie. K danému záveru dochádzam aj z vyššie uvedených, ale aj z ďalších skutočností, ktorým sa ešte len budem v následujúcich príspevkoch venovať. Konkrétne ďalšie dôvody, pre ktoré si myslím, že Komisii takouto „Správou“ nejde o „vec“ samotnú, teda o stav právneho štátu nie len u nás, prinesiem v ďalšom komentári.
Toľko môj dnešný komentár k niektorým otázkam a súvislostiam trestnej politiky štátu, ktorý bude mať určite ešte pokračovanie.
Autor: Dušan Deák
