Rumunsko s vyše 19 miliónmi obyvateľov (jeho početnosť ale tiež klesá) je druhým najväčším postsocialistickým štátom v EÚ i NATO. Upadajúca EÚ Rumunsku toho veľa navyše nemôže dať, najmä keď podporuje nedemokratický režim v susednom Moldavsku, kde sú aj sily, ktoré v záujme vstupu do EÚ podporujú jeho zjednotenie s Rumunskom. Vyvoláva to rôzne protirečenia. Pre NATO má Rumunsko zvláštny význam najmä kvôli polohe v juhovýchodnej Európe pri Čiernom mori a má tam rozmiestnený aj kontingent.
V súčasnosti je Rumunsko významné aj z hľadiska podpory kyjevského extrémistického režimu. V roku 2024 Rumunsko okrem toho zvýšilo vojenské výdavky o 43 %, čím sa ocitlo na druhom mieste vo svete (za Izraelom) a bolo to najviac v NATO. Našli by sme aj ďalšie dôvody, pre ktoré majú obe centrály (natovská i úniová) v Bruseli záujem na udržaní vývoja Rumunska bezpodmienečne podľa svojich predstáv. Zdesenie vyvoláva najmä možné rumunské váhanie vo vzťahu k NATO.
Obavy boli tak veľké, že viedli až k bezprecedentnému porušeniu demokracie, keď sa bukureštská moc na základe svetovo unikátneho zdôvodnenia z dielne spravodajských služieb rozhodla 6. decembra 2024 len dva dni pred konaním druhého kola prezidentských volieb zrušiť výsledky ich prvého kola. Voľby sa musia opakovať. EÚ, ktorá je ináč veľmi chúlostivá pri „porušení demokracie“ vo voľbách a púšťa hromy blesky na kde koho vo svete, sa tentokrát detinsky zahrala na bobríka mlčania.
Dnes je jasné, že obe bruselské centrály vydesila výhra Calina Georgescua, predtým neznámeho politika, ktorý kritizoval NATO a pomoc pre Ukrajinu. Západný hlavný politicko-mediálny kruh ho promptne označil za krajne pravicového predstaviteľa, ktorý podporuje Putina. Na sieti TikTok mal údajne využiť ruskú podporu, čo však nebolo dostatočne preukázané.
To že, strach z víťazstva Georgescua bol veľmi veľký, dokazuje, že rumunská generálna prokuratúra ho obvinila z viacerých trestných činov. Georgescu s náskokom viedol v prieskumoch verejnej mienky, ale rumunská volebná komisia 9. marca rozhodla, že v opakovaných prezidentských voľbách nemôže znovu kandidovať. Ústavný súd už o dva dni zamietol jeho odvolanie proti verdiktu volebnej komisie. EÚ bola nespokojná aj s Georgescuovym obdivom k Donaldovi Trumpovi. Členovia Trumpovej administratívy viackrát uviedli, že zrušenie rumunských volieb znamená, že európske vlády potláčajú slobodu prejavu a idú proti svojim politickým odporcom.
V Rumunsku vznikla aj ústavná kríza, keď prezident Klaus Iohannis, ktorý sa angažoval v kauze Georgescu, vo februári 2025 pod tlakom narastajúcej kritiky časti poslancov i verejnosti, odstúpil. Hlavou štátu je dočasne predseda Senátu Ilie Bolojan.
V opakovaných prezidentských voľbách kandidovalo 11 uchádzačov. V prieskumoch po „dištancovaní“ Georgescua získal najvyššie preferencie George Simion, kandidát strany Alianța pentru Unirea Românilor (Zväzu za zjednotenie Rumunov). V apríli bolo vyše 20 prieskumov preferencií kandidátov a vo všetkých najvyššiu podporu získal Simion (od 24,9 do 40,8 %). Na druhom mieste sa striedali traja kandidáti: Victor Ponta, Nicușor Dan a Crin Antonescu. Všetci vystupovali ako nezávislí kandidáti, ale boli podporovaní aj politickými stranami.
Na tomto základe sa v západnom hlavnom mediálno-politickom prúde šíril strach z víťazstva Simiona v prvom kole volieb. Simion ich skutočne s veľkým náskokom vyhral, keď získal 40,96 % hlasov. Druhým sa nakoniec stal Dan s 20,99 % podpory. Tretím bol Antonescu s 20,07 % voličov. Štvrtý skončil Ponta s 13,04 %. Simion mal teda sám len o niečo menej hlasov ako kandidáti na druhom a treťom mieste spolu. Účasť na voľbách bola 53,21 % (o 0,65 % viac ako v decembri 2024).
Výsledky volieb mali aj rýchlu odozvu. Už nasledujúci deň po nich podal demisiu predseda vlády Marcel Ciolacu zo Sociálnodemokratickej strany, z dôvodu že ňou podporovaný Antonescu nepostúpil do druhého kola. Strana vystúpila aj z vládnej koalície a v druhom kole nepodporí ani jedného z kandidátov. Dočasným predsedom vlády bol menovaný Catalin Predoiu, doterajší zástupca predsedu vlády a minister vnútra z Národnej liberálnej strany.
Nebudeme robiť hlboké analýzy, lebo Rumunsko sa nachádza v hlbokej politickej kríze, keď má dočasného prezidenta i predsedu vlády. Výsledok druhého kola ťažko predpovedať, lebo sa domnievame, že slabnúce vládne sily za podpory bruselských kruhov urobia všetko pre to, aby Simion nevyhral. Príkladov na takýto postup majú dosť.
Simion tieto sily rozčuľuje svojimi vyhláseniami, ktoré však môžu zvyšovať jeho podporu. Povedal, že ak vyhrá voľby, predsedom vlády menuje Georgescua a znovu sa kriticky vyjadril aj k pomoci pre Ukrajinu. Takže musíme čakať, k čomu dôjde. Na výsledky volieb čakajú okrem Rumunov nielen v Bruseli, ale aj v Moskve.
Autor: František Škvrnda st.
