V Davose sa uskutočnilo 20. – 24. januára päťdesiate piate stretnutie Svetového ekonomického fóra (ďalej len SEF). Jeho mottom bolo „Spolupráca pre vek rozumu“ (Collaboration for the Intelligent Age – anglické slovo intelligent je v tomto prípade do slovenčiny vhodné preložiť ako rozum, rozumný – pozn. autora). Na oficiálnej webovej stránke SEF boli informácie o jeho zameraní značne všeobecné.
O zameraní Svetového ekonomického fóra 2025
Fórum sa aj v tomto roku malo tradične zaoberať riešením kľúčových globálnych a regionálnych výziev. Zaradili sa medzi ne geopolitické otrasy, stimulácia rastu na zlepšenie životnej úrovne a riadenie spravodlivého a inkluzívneho energetického prechodu.
Stanovilo sa 5 kľúčových tém:
- ochrana planéty (Safeguarding the Planet) – možnosti urýchlenia opatrení v oblasti energetiky, klímy a prírody prostredníctvom inovatívnych partnerstiev, zvýšeného financovania a zavádzania hraničných technológií;
- nové zobrazenie rastu (Reimagining Growth) – možnosti identifikácie nových zdrojov rastu v novej globálnej ekonomike;
- obnovenie dôvery (Rebuilding Trust) – možnosti zainteresovaných strán nájsť nové spôsoby spolupráce na riešeniach na národnej i medzinárodnej úrovni;
- priemysel vo veku rozumu (Industries in the Intelligent Age) – možnosti obchodných vodcov nájsť rovnováhu medzi krátkodobými cieľmi a dlhodobými požiadavkami pri transformácii svojich odvetví;
- investície do ľudí (Investing in People) – možnosti verejného a súkromného sektoru investovať do rozvoja ľudského kapitálu a dobrých pracovných miest, ktoré prispievajú k rozvoju modernej a odolnej spoločnosti.
Vzhľadom na charakter SEF ani tentokrát nebolo plenárne zasadnutie a nezverejnil sa ani súhrnný program. Ten sa dá nájsť po zdĺhavom hľadaní v informáciách o rokovaniach v jednotlivých dňoch. Zostaneme pri neoficiálnych údajoch z médií, ktoré uvádzajú čísla o účastníkoch a akciách SEF približne (zaokrúhlene), pričom v niektorých zdrojoch sa aj trochu odlišujú.
O účastníkoch Svetového ekonomického fóra 2025
Na SEF sa uskutočnilo zhruba 300 zasadnutí rôzneho druhu, najmä panelových diskusií. Zaregistrovalo sa okolo 2800 osôb zo 130 štátov. Najviac zastúpený bol veľký „biznis“ s asi 1600 účastníkmi. Politickú dimenziu stretnutia reprezentovalo viac ako 50 hláv štátov a vlád. Médiá poukazovali na to, že je jednoduchšie uviesť, ktorí z vodcov najvýznamnejších štátov sveta neprišli, ako to, kto sa na stretnutí zúčastnil. Neprišiel prezident ČĽR ani predseda vlády Indie, teda dvoch najväčších štátov BRICS. Ruský prezident už roky nedostáva pozvánku. Z hláv štátov a vlád G7 sa zúčastnil len nemecký kancelár. Donald Trump vystúpil virtuálne v paneli večer 23. januára. Po otvorení Klausom Schwabom panel trval zhruba 40 minút. Vstupný prejav D. Trumpa mal asi 15 minút a potom odpovedal na poznámky panelistov. Panel je dostupný na webovej stránke https://www.weforum.org/stories/2025/01/davos-2025-special-address-donald-trump-president-united-states/, kde je k dispozícii aj písomný prepis v angličtine.
Účasť na WEF zrušil predseda vlády SR Robert Fico, ktorý tam mal byť podľa programu 22. januára v diskusii o rozširovaní EÚ. Chcel sa stretnúť aj s ukrajinským prezidentom, ktorý sa však ešte predtým na jeho adresu opakovane posmešne vyjadril, že „Fico môže ísť do Davosu, ale skončí niekde v Soči“. Volodymyr Zelenskyj za niekoľko dní po skončení SEF bezočivo zaslal R. Ficovi záznam z neuskutočneného stretnutia.
Pri celkovom obraze tohtoročného fóra, ktorý bol mediálne chudobnejší ako v minulosti, sa spravidla zdôrazňuje, že začalo v deň inaugurácie D. Trumpa a zostalo v jej tieni. Niekedy sa ironicky dodávalo, že v prípade politikov išlo o stretnutie tých, ktorí neboli pozvaní na inauguráciu. Pravdivé to bolo minimálne v prípade Ursuly von der Leyenovej, ktorá dúfala, že dostane pozvánku do Washingtonu, ale jej neprišla.
Rastúce obavy z globálneho ekonomického vývoja podľa predstáv Západu
Na SEF často a silno zaznieval znepokojený hlas (neoliberálnych) európskych elít po víťazstve D. Trumpa a jeho plánoch, čo zúžilo priestor venovaným tradičným problémom globalizácie, technológií a klimatických otázok. Do popredia vystúpila hrozba obchodnej vojny medzi EÚ a USA a obavy z rastu protekcionizmu.
So znepokojením sa hovorilo, že svet je na prahu bi-globalizácie, teda rozdelenia na dva veľké ekonomické bloky, ako aj o narastaní fragmentácie svetovej ekonomiky. Podľa nášho názoru to je vo výhľade predzvesť definitívneho konca neoliberálnej globalizácie na spôsob USA.
Súhrnne napriek netradičnému duchu fóra v kľúčových témach prevládali ekonomické aspekty. Otázkou je však, či to dokáže niečo priniesť, lebo ide o fórum bohatých, na ktorom sa prezentujú aj vodcovia štátov. Je dobré, že priestor dostávajú aj názory „nezápadných“ štátov a hoci si povedia svoje, fórum presadzuje neoliberálno globalistický model ekonomiky sveta podľa USA a ich spojencov.
Zastavíme sa ešte pri dvoch témach, ktoré sú síce globálne ekonomicky marginálne, ale dokresľovali atmosféru divným smerom idúceho fóra. Obe majú bezpečnostný, najmä vojenský, charakter. Ukazujú na slepú uličku, do ktorej vedie západná neoliberálna globalizácia pod vedením USA. Vrátiť sa z nej na priechodné cesty bude veľmi ťažké, lebo aj viaceré velikášske avanturistické a agresívne predstavy D. Trumpa narazia na ťažkosti. Ich príčinou sa stane jeho prílišná túžba po peniazoch, ale aj negatívna reakcia viacerých štátov sveta na snahu USA presadzovať svoje záujmy silou. Uvidíme, či to prinesie pre Washington vo svete viac úspechov ako medzinárodný poriadok založený na pravidlách, ktorý pretláčala bidenovská administratíva.
Vybrané problémy z diskusie o Ukrajine
O Ukrajine sa hovorilo z rôznych aspektov na viacerých zasadnutiach. Odmietalo sa však pripustiť, že je, najmä vďaka svojmu vedeniu, v čoraz horšej situácii a že západná pomoc ju z nej nedokáže dostať. Tón diskusií sa snažil ovplyvniť V. Zelenskyj, ktorý sa vopchá všade, kde môže (na inauguráciu tiež nedostal pozvánku) a pokračoval v iracionálnych teatrálnych vystúpeniach. Vyberieme z nich len dva momenty.
Prvý súvisí s tým, že pod vplyvom obáv o svoj osud po nástupe D. Trumpa vystupuje čoraz drzejšie a požadoval, aby sa na Ukrajinu vyslalo najmenej 200 000 (! – pozn. autora) mierotvorcov. Poznamenáme, že by išlo o logisticky ťažko realizovateľný krok, ktorý nemá historickú obdobu a bol by aj nesmierne finančne náročný. Podľa zoznamu Departmentu mierových operácií OSN bolo od roku 1948 uskutočnených 76 operácií, na ktorých sa zúčastnilo o niečo viac ako 2 milióny osôb. Nie je tam samozrejme započítané zneužitie vojsk OSN vo vojne v Kórei, kde ich najvyšší počet dosiahol necelých 933 000 osôb. Je ťažké si predstaviť, že by v Bezpečnostnej rade OSN takýto návrh prešiel. A ak by to malo byť pod záštitou EÚ, tak by musela vyslať veľkú časť ozbrojených síl svojich členov a ohrozila by aj svoju bezpečnosť.
Druhý návrh V. Zelenského bol pokračovaním jeho mindrákov, ktorými vydiera EÚ, pri čom sa často vyjadruje, ako keby mal právo riadiť ju. Teraz Brusel vyzval na vytvorenie spoločnej obrannej politiky (ktorá však už existuje už od jej založenia) a zvýšenie výdavkov na obranu. Kontraproduktívne spochybnil aj Trumpovu oddanosť NATO.
Je len nosením dreva do lesa spomenúť atavistickú rusofóbiu V. Zelenského, ktorá mu bráni vidieť veci reálne. Necháva sa pri tom ako bábka Západu zneužívať na rôzne vyjadrenia a kroky, ktoré nezmyselne predlžujú vojnu a prinášajú Ukrajine len nesmierne obete na životoch, materiálne škody i všeobecný úpadok. Čas však nehrá v jeho prospech.
V dnešnom chaotickom svete sa ťažko robia prognózy, ale zrejmé je, že Ukrajina ani s podporou Západu vo vojne víťazstvo nedosiahne (nevie sa ani, čo sa tým vlastne myslí) a je v jej najvlastnejšom záujme ju čo najskôr ukončiť. Čo všetko bude potom nasledovať, nie je jasné, ale nejaký čas budú ešte aj v EÚ pokračovať vážne ekonomické problémy a zložitá zostane i bezpečnostnopolitická situácia.
Pokračuje iracionálny tlak na zvyšovanie vojenských výdavkov
Druhou témou boli vojenské výdavky. Z virtuálneho vystúpenia D. Trumpa uvedieme len, že zopakoval svoju pochybnú trhovnícku tézu o potrebe zvýšiť vojenské výdavky štátov NATO na úroveň 5 % HDP. Nie všetky štáty pri tom dodržiavajú hranicu 2 % HDP a ťažko si predstaviť urýchlenie procesov v tomto smere. „Utrhnutá“ požiadavka má len jeden dôvod, ktorým je zvýšenie nákupov amerických zbraní ďalšími štátmi NATO.
Generálny tajomník paktu Mark Rutte, ktorý sa tiež ide pretrhnúť za zvýšenie vojenských výdavkov členov NATO, v ten deň ale v inom paneli, len opatrne vyhlásil, že budú musieť na obranu vynaložiť viac ako 2 % HDP. Pakt je podľa neho v „krízovom režime“ a jeho členovia sú na tom „veľmi zle“ aj v priemyselnej produkcii. Uvidíme kam povedú tieto výzvy, ktoré sú postavené na zneužívaní údajnej ruskej hrozby bežne podávanej značne hystericky.
Zbrojenie síce podľa historických skúseností prispieva v určitých podmienkach k hospodárskemu rozvoju, ale nikto nevie zdôvodniť, ako to pomôže EÚ riešiť „superkrízu“. Veľká časť politikov EÚ však v tomto smere stratila v posledných rokoch zmysel pre realitu.
Záver – čas prestáva hrať pre davoské fórum
Hlavným cieľom SEF je napriek vznešeným rečiam zarábanie peňazí a uzatváranie obchodov. Duch fóra bol v tomto roku ponurejší ako v minulosti. Nezapríčinil to len D. Trump, lebo „vyskakuje“ čoraz viac viacero problémov, ktoré majú dlhodobý charakter a nedarí sa ich riešiť podľa predstáv a rečí organizátorov a stúpencov SEF.
Napriek mediálnemu šíreniu „prínosného“ obrazu, fórum za roky svojej existencie k riešeniu problémov sveta, najmä od veľkej krízy v roku 2008, prispelo minimálne. Zdá sa však, že niečo sa láme a smer behu dejín prestáva byť pre akciu založenú neoliberálom a obdivovateľom USA Klausom Schwabom priaznivý.
K politickému folklóru SEF patria aj protesty. Fórum sa priživuje aj na západnej zelenej politike, ktorá zatiaľ pre svet tiež nepriniesla osoh. V deň otvorenia SEF sa podarilo organizácii Greenpeace aj napriek prísnym bezpečnostným kontrolám zorganizovať znovu protest. Traja aktivisti sa dostali až do kongresového centra a na balkóne rozvinuli veľký transparent s nápisom „Zdaniť superbohatých. Financovať spravodlivú a zelenú budúcnosť“.
Namiesto P.S.
- V súvislosti s požiadavkou aktivistov Greenpeace zdaniť superbohatých, doplníme, že Oxfam (medzinárodná charitatívna organizácia, ktorá združuje 13 národných organizácií zameraných na odstránenie chudoby a nespravodlivosti na svete) uverejnila tradične pred novým rokovaním SEF 20. januára správu o nerovnosti vo svete „Bohatstvo miliardárov vzrastie v roku 2024 o 2 tisíc miliárd dolárov, trikrát rýchlejšie ako rok predtým, pričom počet ľudí žijúcich v chudobe sa od roku 1990 takmer nezmenil“ (Billionaire wealth surges by $2 trillion in 2024, three times faster than the year before, while the number of people living in poverty has barely changed since 1990). Správa je dostupná na webovej adrese https://www.oxfam.org/en/press-releases/billionaire-wealth-surges-2-trillion-2024-three-times-faster-year-while-number
- SEF sa v záujme podpory bohatých zapája aj do strašenia sveta. Správa expertov WEF identifikuje ako najväčšie riziko pre rok 2025 štátny ozbrojený konflikt. Ďalej sa medzi ne zaraďujú dezinformácie, environmentálne problémy, extrémne poveternostné udalosti, kyberšpionáž, nedostatok zdrojov a spoločenská nestabilita. Dostupné na webovej adrese https://supplychaindigital.com/supply-chain-risk-management/wef-global-risks-report-2025.