,,Poézia by mala patriť do krčmy“ prehlásil Jozef Urban na margo poetov niekedy v 90 tych rokoch. V kontexte jeho tvorby malo isť o vzburu proti malomeštiactvu a elitárstvu. A tak trochu aj o snahu spopularizovať poéziu. Ak pripustime, že na Slovensku je viac poetov ako čitateľov poézia vyznieva návrh krčmovej poézie, ako celkom relevantná požiadavka.
Ideálny spôsob ako docieliť Urbanovu víziu by mohla byť tzv. Slam poetry. V preklade poézia ako plieskanie bičom, ktorej cieľom je stiahnuť umenie básnické z výšin nezrozumiteľnosti k širokému publiku pubov. Vzbura proti elitárskemu vnímaniu ,,umenia pre umenie“ pri prednese ktorej sa autor stáva textom v interakcii s divákom, ktorý jeho prednes hodnotí. Tvorba, ktorá chce byť pre každého. Poézia slamu by sa dala vnímať ako svojrázna performance show, ak by v našich končinách nedostala nádych angažovanej tvorby na spôsob pionierskych rýmovačiek z 50 tych rokov minulého storočia.
Stačí si pozrieť pár prednesov, aby sme pochopili, že základnou umeleckou jednotkou slovenských slamistov je hystéria hraničiaca s amokom. Básne bez formy, ktorých obsahom je propagácia všetkých trendov poslednej dekády ako základná tematická požiadavka. Hlasité výlevy a plačlivé žalospevy nad pomermi v štáte, ktoré spravidla sprevádzajú vystúpenia pripomínajú viac súťaž v politickom agitovaní ako v poézií. Všetky tieto úsmevné nedostatky by sa dali tvorcom prepáčiť, ak by sa pri tom netvárili ako nositelia mravného etalónu. Tvorba , ktorá mala byť alternatívou voči elitnému vnímaniu umenia sa tak paradoxne stala hlasnou trúbou elitných trendov.
Chcete byť aj vy súčasťou slam komunity? V tom prípade nezabudnite poskladať rýmované verše o hlúpych krajanoch, zaostalých dôchodcoch, ktorí nás ťahajú na východ (lebo chodia voliť) a úchylných farároch. Samozrejme nezabudnite poukázať na ťažký život queer komunity, znečistené prostredie alebo zdôrazniť neznesiteľný život medzi konšpirátormi.
Neobťažuje sa prednesom. Text čítajte z mobilu a tvárte sa, že ide o život a vaše verše sú zúfalým výkrikom nad tupou spoločnosťou od ktorej sa v dohľadnej dobe plánujete odsťahovať do zahraničia. Destináciu neuvádzajte. Svoje vystúpenie okoreňte nejakým tým vulgarizmom a zakončite pozdravom ,,Slava Ukrajine.“ To je bod navyše. Vystupujúci si takmer vždy vyberú ako hlavnú tému jeden zo spomínaných ,,problémov.“ Akoby verejne vystupovať znamenalo nevyhnutne agitovať.
Keď Jozef Urban hovoril o krčmovej poézií zrejme mal na mysli všetko len nie slam poetry.
Autor: Dominik Petruška
„Sláva Ukrajine? Toto je „poézia“:
Brutalitou ohromili i nacisty
První útok Ukrajinské povstalecké armády (UPA), která je také podle vůdce Stepana Bandery označována názvem „banderovci“, proběhl v polské kolonii Parośla Pierwsza a rukou vrahů zde padlo 173 Poláků. Banderovci se tehdy vydávali za sovětské partyzány, dočkali se vřelého přivítání a poté spustili vražedné řádění – znásilňovali místní ženy, kterým pak odřezávali prsa i další části těla, a vraždili muže, přičemž i jim odřezávali pohlavní orgány, uši nebo končetiny.
Jiný zvrácený čin se odehrál v Ternopilu (polsky Tarnopol), kde příslušníci povstalecké armády vyvěsili transparent „Cesta k nezávislé Ukrajině“ a na stromy podél silnice zavěsili k sobě svázaná těla dětí:
https://1gr.cz/fotky/bulvar/18/092/org/STE75eb9a_vm19.jpg
Zcela běžné podle něj bylo odřezávání končetin, uší, nosu, jazyka či pohlavních orgánů a v případě žen také prsou. Vrazi se často bavili tím, že do ran následně sypali sůl. Obětem také vypichovali oči nebo je zaživa stahovali z kůže.
zdroj:Oběti řezali zaživa, těhotným ženám párali břicha. Zrůdné detaily volyňského masakru
Štěpán Karlesz
11. září 2018 0:07
O tom, nech napíšu zrozumiteľnú báseň s názvom Sláva Ukrajine! 🤢