Každým dňom je zrejmejšie, že USA sa naozaj snažia normalizovať svoje vzťahy s Ruskom. Netreba za tým hľadať vzájomnú „lásku“. Všetko je hlavne o biznise. A dobre si to uvedomujú obaja svetoví lídri – Trump aj Putin. Trump potrebuje po rokoch divokého vykrádania amerického rozpočtu Demokratmi naštartovať americkú ekonomiku, no bez zdrojov to nedokáže. Putin to veľmi dobre vie, preto mu ponúka možnosť participácie na ruských megaprojektoch ťažby a spracovania nerastných surovín. No to bez veľkých ústupkov Rusku nepôjde. Presvedčiť Trumpa, aby nekoketoval s Putinom a podporil Ukrajinu do Washingtonu priletel francúzsky prezident Macron. Zbytočne. Okrem toho, že ho Trump dvakrát ponížil, nedosiahol nič. Podobne dopadne aj britský premiér Starmer. EÚ sa tlačí na rokovania medzi veľmocami, no nik ju pri stole nepotrebuje. Najavo to dal aj americký minister zahraničia Rubio, ktorý náhle zrušil plánované stretnutie so šéfkou diplomacie EÚ Kallasovou, a to hneď potom, čo priletela do Washingtonu. EÚ má tiež záujem vykrádať ukrajinské nerastné zdroje, no pri „supoch“ ako USA a Británia nemá najmenšiu šancu. Tých však nemusí byť až toľko, koľko tvrdí Kyjev a médiá.
Každým dňom je zrejmejšie, že USA sa naozaj snažia normalizovať svoje vzťahy s Ruskom. Svedčia o tom nielen každodenné vyjadrenia, ale aj kroky Trumpovej administratívy a jej zástupcov v medzinárodných organizáciách. Aj keď Valné zhromaždenie OSN prijalo dve nezáväzné protiruské rezolúcie, USA boli po prvýkrát za dlhé roky proti. Ich neutrálny text rezolúcie o RF, ktorý následne predložili, a ktorý pokazili európske štáty, tiež prešiel, no keďže už nebol v neutrálnom tóne, zdržali sa americkí zástupcovia hlasovania. No na Bezpečnostnej rade OSN došlo k niečomu inému – omnoho významnejšiemu.
O pár hodín neskôr USA predložili BR OSN rovnaký návrh rezolúcie, aký predložili Valnému zhromaždeniu. A tam bolo toto uznesenie schválené bez pozmeňujúcich návrhov. Rezolúcia BR OSN bola prijatá v pôvodnej, neutrálnej podobe bez odsúdenia Ruska a vyzýva na okamžité ukončenie ukrajinského konfliktu. ZA hlasovalo 10 krajín a 5 krajín sa zdržalo hlasovania. Nik nehlasoval PROTI. Prvýkrát za dlhé roky tak USA, Rusko a Čína hlasovali spoločne za uznesenie o Ukrajine. A nik, dokonca ani Briti a Francúzi, nevyužil právo veta.
Zatiaľ čo uznesenia ostatných orgánov OSN sú pre členské štáty OSN len odporúčacie, uznesenia BR OSN sú záväzné a rada si ich splnenie môže vynútiť aj silou. Preto ide o prelomové hlasovanie, ktoré Rusko považuje za východiskový bod pre ďalšie úsilie o mierové urovnanie. Ľady sa vo svete konečne pohli tým správnym smerom. A to nielen medzi USA a RF, ale Trumpovci dokázali aj európskym vojnovým jastrabom „vysvetliť“, prečo nemajú hlasovať proti ich neutrálnej rezolúcii. USA následne nepodporili ani spoločné vyhlásenie WTO odsudzujúce kroky Ruska na Ukrajine. USA sa nepripojili k iniciatíve 40 členov WTO. Vyhlásenie sa vydáva každý rok na výročie vojenskej operácie RF na Ukrajine a toto je prvý prípad po rokoch, čo sa od neho Američania dištancovali.
Medzi USA a Rusom prebiehajú aj ďalšie dôležité kontakty. Najnovšie stretnutie sa konalo v tureckom Istanbule, kde sa vo štvrtok stretli nemenovaní predstavitelia oboch ministerstiev zahraničia a viac ako 6 a pol hodiny rokovali o normalizácii práce diplomatických misií. MZV USA ešte pred stretnutím uviedlo, že predmetom diskusie budú otázky ako počet zamestnancov na ambasádach, víza a diplomatické bankovníctvo. Ukrajina na programe rokovania nebola. Ako sa stalo známym, podobné diskusie prebiehajú už nejakú dobu a odohrali sa už na viacerých miestach vo svete. Prvé základné kontúry dohôd už sú určite známe, nik okrem zainteresovaných o nich, samozrejme, zatiaľ nemôže hovoriť a vedieť. No z vyhlásení jednotlivých aktérov je už dnes zrejmý posun.
Netreba za tým hľadať vzájomnú rusko-americkú „lásku“. Všetko je hlavne o biznise. A presne to si dobre uvedomujú obaja svetoví lídri – Trump aj Putin. Trump potrebuje po rokoch divokého vykrádania amerického rozpočtu Demokratmi naštartovať americkú ekonomiku, no bez zdrojov to nedokáže. Putin to veľmi dobre vie, preto mu ponúka možnosť participácie na ruských megaprojektoch ťažby a spracovania nerastných surovín. A to bez ústupkov Rusku nepôjde, čo si Američania tiež veľmi dobre uvedomujú. Dané veci sa mali dokonca prerokovávať aj na prvom stretnutí v Rijáde.
Neskôr v rozhovore ruský prezident Vladimir Putin okrem iného načrtol, že Rusko má obrovské množstvo nerastných surovín a je pripravené spolupracovať so zahraničnými partnermi, aj s USA, pri ťažbe kovov vzácnych zemín, a to aj v nových regiónoch RF – v Novorusku. Ďalej uviedol, že Rusko a USA by mohli spustiť spoločné projekty na ťažbu hliníka, napr. na krasnojarskom území. Projekt v Krasnojarskom kraji si vyžiada investície vo výške 15 miliárd dolárov a RF je pripravená dodať na americký trh 2 milióny ton hliníka, čím by došlo k stabilizácii cien. Bloomberg dokonca informuje, že USA a Rusko diskutujú o možnosti spoločnej ťažby zdrojov v Arktíde a vzájomnej spolupráci na obchodných trasách.
Putin okrem iného tiež uviedol, že prípadná dohoda o nerastných zdrojoch medzi USA a Ukrajinou sa Ruska netýka, no zdroje kovov vzácnych zemín na Ukrajine si vyžadujú posúdenie, čím dal jasne najavo, že Ukrajina nemá toľko vzácnych zdrojov ako hovorí. A potvrdzujú to aj informácie amerického USGS, ktorý jasne potvrdzuje, že Čína je na prvom mieste v zásobách a produkcii prvkov vzácnych zemín. Vietnam a Brazília sú na druhom a treťom mieste s 22, resp. 21 miliónmi ton, no ich produkcia patrí medzi najnižšie na svete. RF je na treťom mieste s 12 miliónmi ton. Zásoby USA sú na úrovni 1,5 milióna ton. Grónsko má zásoby vzácnych zemín cca rovnaké ako USA. A Ukrajina v rebríčku ani nefiguruje.
Preto vyvstáva otázka, prečo Trump požaduje od Kyjeva dohodu o nerastných surovinách, najmä keď sa začínajú vynárať prognózy, že na to, aby sa z ukrajinského podložia vyťažili nerasty v hodnote 500 miliárd, by museli do projektu investovať min. bilión dolárov, možno viac. Na Ukrajine sú totiž špecifiká, kvôli ktorým tam danú ťažbu nerozbehol ani ZSSR. Súčasné ročné príjmy už jestvujúcich ťažobných a spracovateľských závodov nepresahujú päť alebo šesť miliárd ročne. Bez investícií by teda Američania museli ťažiť celé stáročia, aby sa im vrátilo 500 miliárd. V hre sú samozrejme aj výnosy z prístavov, infraštruktúry atď, no aj tak. Možno je však v hre aj niečo iné, možno ide aj o budúci tlak na Rusko v rámci nových dohôd o bezpečnostných zárukách a rozdelení sveta, kde chce mať Trump navrch. Uvidíme.
Keď toto vidí Európa a Brusel, pukajú od zlosti. Jednak kvôli šialenej rusofóbii, ktorá je u niektorých jedincov na pokraji diagnózy, jednak kvôli závisti a nemožnosti participácie na daných dohodách. Aj preto sa Brusel tiež v tichosti snaží uzavrieť s Kyjevom dohodu o ťažbe kovov vzácnych zemín na Ukrajine nezávisle na Washingtone. Aj keď z Bruselu stále počuť frázy o pomoci bez nároku na ukrajinské prírodné zdroje, pretože ide aj o „európsku bezpečnosť“, EÚ má taktiež záujem o svoj kúsok „nerastného koláča“. A pripravuje vlastnú dohodu o zdrojoch. Komisár EÚ pre priemyselnú stratégiu Stéphane Sejourné.v prejave v Kyjeve otvorene vyhlásil, že „21 z 30 kritických nerastov, ktoré Európa potrebuje, môže poskytnúť Ukrajina v rámci vzájomne výhodného partnerstva.“
Aj keď EK neskôr poprela, že by chcela s Kyjevom vyrokovať vlastnú dohodu o nerastoch, je zrejmé, že tomu tak je a ako neskôr dodal hovorca EK Thomas Renier, „partnerstvo v oblasti surovín už prebieha“. O Britoch nehovoriac, tí podobnú dohodu uzatvorili v januári a v tajnom dodatku pravdepodobne „vyfúkli“ strategické zdroje Trumpovi. Najnovšie podobné aktivity potvrdil aj francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu, ktorý uviedol, že Paríž rokuje s Kyjevom o prístupe k jeho nerastnému bohatstvu od jesene 2024. Doslova ako supy.
Zmenu paradigmy vo svete už začali naplno vnímať aj európski lídri. Aj preto jeden po druhom letia do Bieleho domu s cieľom presvedčiť Trumpa, aby zachoval súčasný svetový poriadok a systém vzťahov, zapojil do rozhovorov aj EÚ, nekoketoval s Putinom a podporil Ukrajinu. Najnovšie tak učinili hneď traja „eurolídri“. Ako prvý do Washingtonu pricestoval francúzsky prezident Macron. No okrem toho, že ho Trump dvakrát ponížil, nedosiahol nič. Trump ho nebol ani privítať pred dvere Bieleho domu, poslal to urobiť šéfku protokolu Bieleho domu Abigail Jonesovú. A následne ho ako malého chlapca usadil vedľa seba počas videokonferencie G7. Ako píše Politico, Macronova návšteva u Trumpa bola neplodná, chcel získať aj bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, no nepodarilo sa mu nič dosiahnuť.
Podobne dopadne aj britský premiér Keir Starmer. A tiež šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová, ktorá pricestovala do Washingtonu na naplánované stretnutie, no americký minister zahraničia Marco Rubio ho na poslednú chvíľu zrušil.
Už dnes je viac ako jasné, že ak bude chcieť Trump skutočne zachrániť americkú ekonomiku, bude musieť začať spolupracovať s Ruskom (a aj Čínou). A to nepôjde bez urovnania ukrajinského konfliktu a najmä konfliktu medzi NATO a RF podľa požiadaviek Ruska a bez zrušenia sankcií. Nie je možné chcieť s niekým zahájiť strategické projekty a na druhej strane ho vojensky ohrozovať a držať pod sankciami. Takto sa biznis nerobí. A Trump do dobre vie.
Aj preto na stretnutí s Macronom uviedol, že USA sa zaujímajú o ruské obrovské zásoby kovov vzácnych zemín a iných veľmi cenných surovín a spoločné ekonomické projekty medzi oboma národmi sú v záujme dlhodobého mieru. A na otázku, či považuje Putina za diktátora podobne ako Zelenského odpovedal, že nepoužíva také slová bezmyšlienkovite. Je teda vysoko pravdepodobné, že už veľmi skoro dôjde k udalostiam, ktoré budú znamenať skutočný prelom na geopolitickej šachovnici – od zahájenia mierových rokovaní, cez zrušenie protiruských sankcií, náhlu otočku Európy až po to, čo bolo súčasťou Dohôd o bezpečnostných zárukách v roku 2021…
Zdroje:
https://ria.ru/20250224/putin-2001373169.html
https://www.politico.eu/article/emmanuel-macron-donald-trump-meeting-ukraine-russia-vladimir-putin-volodymyr-zelenskyy/
https://www.barrons.com/news/eu-proposes-deal-with-ukraine-on-critical-materials-74dfc95c
https://www.chinadaily.com.cn/a/202502/25/WS67bd5cf4a310c240449d723f.html
Autor: Ing. Martin Bago
https://www.youtube.com/shorts/pt994A8oypQ