V mojom dnešnom komentári by som rád aspoň v krátkosti zhrnul ďalšiu z udalosti posledných dní, ktorá sa týka zneužívania práva na politické účely v rokoch 2020 – 2023 a pri ktorej sme mohli v poslednom čase zaznamenať určitý posun. Pracovne by som to pre účely tohto článku nazval „prípadׅ“ Lindtner.
David Lindtner, ktorý je dnes verejnosti hádam, už aj celkom známy, bol v priebehu dvadsiatich dvoch rokov prokurátorom, sudcom, advokátom, obvinenou a väzobne stíhanou osobou a v súčasnosti je poradcom predsedu vlády SR v oblasti právnych služieb súvisiacich s uplatňovaním programového vyhlásenia vlády SR. K jeho diskreditácií, spočiatku „len“ mediálnej dochádzalo už od roku 2017. Vtedy sa ako dôvod našiel jeho „kontroverzný“ názor na takzvané Mečiarove amnestie. Súčasťou toho bol aj mediálny hon niektorých našich denníčkov na jeho osobu. To zahŕňalo napríklad obťažovanie jeho rodiny, susedov, či dokonca starostu obce v ktorej býval.
O niečo neskôr „vyplávala“ na povrch takzvaná Kočnerova Threema. V kontexte toho sa David Lindtner nielenže bez problémov priznal k tomu, že Kočnera poznal, ale vzdal sa aj funkcie predsedu súdu a následne požiadal o prerušenie výkonu sudcu. Hneď na to prešiel do advokácie, pričom potom ako začal zastupovať neskoršiu opozíciu rokov 2020 – 2023, tak nastúpila aj snaha o jeho kriminalizáciu. Bolo to tesne pred voľbami vo februári 2020, keď začal spolupracovať aj s Robertom Kaliňákom, čo sa mu aj zrejme stalo osudným. Pritom ešte pred samotnými voľbami, v ktorých vyhral Matovič a jeho hnutie, ho začali jeho známi a kolegovia upozorňovať na to, že nie je „vhodné“, že začal spolupracovať s predstaviteľmi už vtedy končiacej koalície.
Nasledovali udalosti „revolučného obdobia“, ako sám David Lindtner týmto termínom dianie po zmene vládnej garnitúry v roku 2020 nazýva. Súčasťou toho obdobia bolo aj jeho sedemmesačné väzobné stíhanie. Dnes už David Lindtner disponuje Nálezom Ústavného súdu SR o tom, že senát 5T Najvyššieho súdu jeho väzobným stíhaním porušil základné práva sťažovateľa (D. Lindtnera, pozn. autora) na osobnú slobodu. Pričom neviem, či môže práve pri Najvyššom súde existovať niečo horšie, ako konštatovanie Ústavného súdu, že jeho senát porušil základné právo na osobnú slobodu, ktoré má každý občan garantované podľa Ústavy SR, ale aj podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorým je naša republika viazaná.
Nálezom Ústavného súdu bolo toto protiústavné rozhodnutie senátu 5T Najvyššieho súdu SR na čele s JUDr. Klimentom zrušené, Najvyšší súd SR dostal povinnosť JUDr. Lindtnerovi uhradiť trovy konania vo výške 680,74 eur, pričom sa mu neskôr muselo ospravedlniť aj samotné Ministerstvo spravodlivosti SR za porušenie jeho základných ľudských práv a slobôd, práve v dôsledku rozhodnutia, dnes už hádam legendárneho „strýkosenátu“ 5T Najvyššieho súdu SR na čele s JUDr. Klimentom.
Minulý týždeň v pondelok bola zverejnená informácia, že samosudca Špecializovaného trestného súdu Púchovský, ktorý v danej veci nahradil iným senátom Najvyššieho súdu (nie senátom 5T) vylúčenú, verejnosti dobre známu sudkyňu Záleskú, odmietol obžalobu prokurátora Hrivňáka. Prokurátor Ján Hrivňák, ktorý dnes šéfuje oddeleniu závažnej kriminality na generálnej prokuratúre, mal obžalobu doplniť, nakoľko ju samosudca ŠTS Púchovský považoval za predčasnú. Viac podrobností k danej téme sa môžete dozvedieť z blogu Júlie Mikolášikovej, ktorý sme minulý pondelok pre-zdieľali:
Podľa očakávania a logiky prokurátor Hrivňák podal voči odmietnutiu obžaloby sťažnosť. Čo sa však, ako sme aj včera na webe informovali ne/stalo? Sťažnosť prokurátora voči zamietnutiu obžaloby vo veci Davida Lindtnera pripadla senátu 5T na Najvyššom súde!!:
Takže ten istý senát NS SR, ktorý podľa rozhodnutia ÚS SR porušil základné ľudské práva a slobody Davida Lindtnera, bude na Najvyššom súde posudzovať sťažnosť prokurátora Hrivňáka proti odmietnutiu obžaloby sudcom Púchovským. A ako to správne poznamenala redaktorka Mimi Šramová, je to len v prípade JUDr. Lindtnera „do tretice“. Už viackrát som v iných komentároch spomínal, že je minimálne „podozrivé“, koľko takzvaných exponovaných prípadov, ktoré sa týkali „politického prostredia“, bolo v minulosti pridelených práve senátu 5T Najvyššieho súdu SR. Premiér Fico, podľa mňa správne, v minulosti neraz prízvukoval, že je nevyhnutné pozrieť sa na systém „náhodného“ prideľovania spisov práve na Najvyššom súde SR. Kvôli čomu sa, už na jar tohto roka dostal do sporu práve s predsedom Najvyššieho súdu SR Jánom Šikutom.
Toľko môj nie dlhý postreh k jednej z udalostí, ktoré sa týkajú najmä obdobia rokov 2020 – 2023, ale svoje tiene vrhajú až do súčasných dní.
Autor: Dušan Deák
