Už k tradične povinným novoročným jazdám žurnalistiky patrí aj informácia o prvom narodenom slovenskom dieťati v našich nemocniciach. Tohto roku to bol chlapček menom Leon a narodil sa 01.01.2025 len pár minút po polnoci v čase o 00.08 hod. v Bratislavskej nemocnici Bory. Pochopiteľne všetci z toho máme radosť, dieťatku želáme do života len to to najlepšie a šťastným rodičom úprimne zo srdca gratulujme.
Čo mu sa však tešiť nedá a už vôbec nie gratulovať je veľmi smutný a nepopierateľný fakt, že detí sa na Slovensku rodí každý rok menej a menej. Negatívny demografický vývoj na Slovensku je doslova alarmujúci a spája sa s ním množstvo problémov, ktoré Slovenskú republiku postihnú ak sa kompetentní neprebudia a nezačnú prijímať reálne a nie len symbolické opatrenia na zvrátenie tohto nepriaznivého javu. To, že sa nejedná len o suchopárne konštatovanie ale o skutočne závažný problém hovoria nekompromisnou štatistikou čísla, ktoré chladnokrvnou rétorikou rod od roka občanom Slovenskej republiky pripomínajú holú a zároveň krutú pravdu. Slovensko vymiera! A to doslova. Kým v roku 2023 sa na Slovensku narodilo len 48.788 tisíc detí, tak počet úmrtí bol na úrovni 54.133 tisíc ľudí. Podotýkam, že tento negatívny jav nie je len otázka roku 2023 ale aj predošlých a ak by som mal ísť hlbšie do histórie tak dobré roky kedy sa Slovensko mohlo tešiť pozitívnemu demografickému vývoju bolo v 70-tych rokoch minulého storočia, kedy sa v priemere 100.000 tisíc detí ročne rodilo pravidelne. Štatistické ukazovatele za rok 2024 ešte nie sú k dispozícii ale s istotou sa dá predpokladať, že dôvod na radosť nám neprinesú ani tieto čísla.
Za to dôvod na radosť by nám mohla priniesť vláda SR, ktorá má možnosti a kompetencie na to aby vytvorila plán znovu naštartovania pozitívneho demografického vývoja na Slovensku. Ona má páky, ktorými môže hýbať pôrodnosťou Slovákov a všetci veľmi dobre vieme o čom je reč. Ak štát vytvorí priaznivé podmienky na to aby mladé rodiny túžili po deťoch, tak osud Slovenska bude stále v našich rukách. Chce to však úplne zmeniť filozofiu a priority. Čo keby namiesto 100.000 tisíc migrantov zo zahraničia, ktorých premiér Fico považuje za potrebných pre Slovenskú ekonomiku vystriedala ambicióznejšia myšlienka? Napr. 100.000 tisíc narodených detí v roku 2025 na Slovensku. Ak by sa premiér Fico reálne zaoberal aj týmto fenoménom, tak už v roku 2006 kedy sa prvý krát ujal moci mohol naštartovať proces, ktorý fungoval za éry JUDr. Husáka a vďaka ktorému si naša generácia hrdo môže vravieť ,, Husákove deti,, .
Dnes je pán Fico premiérom už štvrtý krát, tak dúfajme, že aspoň v tomto volebnom období si uvedomí, čo je pre budúcnosť Slovenska to najdôležitejšie. Záverom si dovolím citovať jeden Euripidov výrok.
,, Najväčšou bolesťou na svete je vidieť umierať svoje dieťa,,. Bezpochyby sa s tým musí súhlasiť lebo pre každého milujúceho rodiča je umieranie dieťaťa to najhoršie čo človek môže zažiť. Ale akú bolesť prežíva človek milujúci svoju zem, svoju rodnú hrudu pri pohľade na vlastný národ, ktorý mu umiera pred očami? Odpoveď je jednoduchá. Je tak veľká, aká veľká je láska k jeho vlasti.
Politici neustále sa striedajúci pri vládnom kormidle hoc s plnými ústami fráz o tom ako milujú svoju vlasť nám však v pravidelných periódach ukazujú len lásku k moci a peniazom neberúc ohľad na to, že ich národ, z ktorého vzišli sa pomaly ale isto stráca v pieskoch času a zabudnutia.
Autor: Milan Náhlik
Bohužiaľ pravda. Reči sa hovoria, chlieb sa je.
Ja v tom vidím jedno pozitívum.
Strašili nás, že ak za našich rodičov pracovali dvaja na jedného dôchodcu, tak mi budeme pracovať jeden na jedného dôchodcu a naši potomkovia jeden na viacerých dôchodcov.
Podľa tejto štatistiky ale umierame viac, a teda ak beriem, že viac umierajú starší, tak je stále možnosť, že aj naďalej bude viac pracujúcich ako dôchodcov.
A Teraz k téme samotnej. Vymieranie je silné slovo. Skôr sa hodí stagnácia. Samozrejme tie čísla su hrubé a treba ich rozdeliť na tých čo sa rodia v pracujúcich rodinách a na tých čo sa rodia v rodinách zameraných na sociálne dávky. a v totmo duchu môžeme tému rozoberať hodiny.
Pre mňa je dôležité že tu nikto nemá víziu. Vláda sleduje nariadenie z Bruselu a riadi sa hodnotami EU. Tam nikto nečaká že príde s vlastným riešením. Ale ale kritici ako pán autor nemá víziu. Jeho „víziou“ je nekonečný rast populácie. A ja sa pýtam dokedy? Koľko musí mať SR obyvateľov aby si autor povedal, tak už stačilo. Chceme žiť v nejakých magalopolisoch ako v sci-fi filmoch? Tak ako politici naprieč spektrom nemyslia na to čo bude o desať rokov a ledva dokážu myslieť na štyri roky, tak kritici súčasného stavu nedokážu myslieť na sto rokov dopredu.
Pozrite sa na moslimské krajiny. Tie od druhej svetovej vojny vďaka pokroku v chemickom priemysle dokázali svoju populáciu strojnásobiť až štvornásobiť. Vážne chcete aby mala SR o 50 rokov vyše desať miliónov obyvateľov? Všetko rodu verných Slovákov.
Nestačí hovoriť a písať, že chceme zmenu. Navrhnite zmenu.
Diskutovať tým spôsobom čo všetko sa nám nepáči, čo všetko je zlé, nič nevyrieši. Diskusia má vtedy zmysel, keď sa predkladajú riešenia. Aj hlúpe. Veď nikto nemá patent na rozum, ale každé riešenie má väčšiu hodnotu ako prázdna kritika, hoci oprávnená.
Keď nás ožran Havel predal západu , už vtedy bolo jasné, že sme určení na zánik. Dočasne poslúžime západnému kapitálu ako otroci a potom sa na nás z vysoka Vy**rú. A koniec sa už blíži.
Treba vydržať, keď Rusko vyhrá vojnu na Ukrajine ktorá kapitulujú, zmení to celý svet aj Európu k lepšiemu. Ľudia konečne pochopia, kto je tomuto zlú na príčine.