Tlačová správa: Otvorený list občanov Slovenska k iniciatíve vlády SR podporovať vstup Ukrajiny do EÚ

Vážený pán prezident Slovenskej republiky, Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, Vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, Vážení členovia vlády Slovenskej republiky,

obraciame sa na Vás ako občania Slovenskej republiky a iniciátori hromadnej pripomienky v rámci legislatívneho procesu k materiálu LP/2025/180. Touto cestou si Vás dovoľujeme informovať o našej občianskej iniciatíve a vyjadriť hlboké znepokojenie nad spôsobom, akým sa pripravuje súhlas vlády SR so vstupom Ukrajiny do Európskej únie.

Vyslovenie politickej podpory pristúpeniu Ukrajiny do EÚ predstavuje historicky a geopoliticky závažné rozhodnutie, ktoré bude mať dlhodobé dôsledky pre Slovenskú republiku, jej obyvateľov, hospodárstvo, bezpečnosť, suverenitu aj celkový medzinárodný postoj. O to viac nás znepokojuje, že sa tak deje bez otvorenej verejnej diskusie, bez posúdenia rizík, bez prezentácie nákladov a bez širšieho politického konsenzu.

1.Hrozba zatiahnutia Slovenska do vojenského konfliktu

Súčasťou členstva v Európskej únii je aj povinnosť plniť zmluvné ustanovenia vrátane článku 42 ods. 7 Zmluvy o EÚ (https://www.lewik.org/term/7666/pomoc-clenskemu-statu-eu-ktory-sa-stal-obetou-ozbrojenej-agresie-zmluva-o-eu/), ktorý zaväzuje členské štáty k vzájomnej vojenskej pomoci v prípade ozbrojeného útoku na niektorého z nich. V prípade pristúpenia Ukrajiny, ktorá sa nachádza vo vojnovom konflikte, by sa tak Slovensko mohlo ocitnúť v priamom záväzku poskytovať vojenskú pomoc, či už personálnu, materiálnu, alebo logistickú. Doložka vzájomnej pomoci totiž môže viesť k povinnosti Slovenska poskytnúť vojenskú pomoc v prípade, že ju budúci členský štát v tomto prípade Ukrajina aktivujú. Táto doložka už bola v minulosti aktivovaná v prípade Francúzska v roku 2015 (https://euractiv.sk/section/zahranicie-a-bezpecnost/opinion/co-pre-eu-znamena-aktivacia-clanku-427-o-vzajomnej-pomoci-024691/) a preto nejde o hypotetický scenár, ale o reálnu zmluvnú povinnosť. Vzhľadom na geografickú, historickú a bezpečnostnú situáciu Slovenska považujeme za mimoriadne nezodpovedné, že vláda SR k tejto otázke nepristupuje s primeranou vážnosťou a opatrnosťou.

2. Absentuje komplexná analýza dopadov na Slovensko

Zásadným nedostatkom je absencia dôkladnej, nezávislej a verejne dostupnej analýzy vplyvov členstva Ukrajiny v EÚ na Slovenskú republiku. Vláda SR občanom nepredložila žiadne hodnotenie vplyvov na:

– verejné financie a štátny rozpočet,
– poľnohospodárstvo a konkurencieschopnosť slovenských farmárov,
– zamestnanosť a pracovný trh,
– energetickú a potravinovú sebestačnosť,
– migračnú politiku a azylový systém,
– bezpečnostnú situáciu a vnútorný poriadok,
– fungovanie sociálneho systému a verejných služieb.

Ako príklad uvádzame prístup Maďarska, kde vláda pripravila pre občanov prehľadnú analýzu vplyvov a organizuje referendum (VOKS 2025), ktoré umožní vyjadriť sa všetkým voličom. Podľa tejto štúdie (https://hiia.hu/en/unpacking-the-price-who-pays-for-ukraines-eu-accession/), ktorej preklad vám pripájame do prílohy. Na základe tejto analýzy budú maďarskí občania znášať náklady v desiatkach miliárd eur, vrátane priamych transferov na obnovu Ukrajiny, výdavkov na obranu, kompenzácií v rámci kohéznych fondov a strát pre poľnohospodárov. Prepočítané na jedného daňovníka tieto výdavky predstavujú v Maďarsku vyše 10 000 EUR.

VÝDAVKY MAĎARSKA SPOJENÉ S PRISTÚPENÍM A ČLENSTVOM Ukrajiny V EÚ:

VÝDAVKY MAĎARSKA PREPOČÍTANÉ NA JEDNÉHO DAŇOVNÍKA V EUR

3. Závažné nepresnosti a zavádzanie v oficiálnej analýze

Oficiálny dokument LP/2025/180 uvádza, že Slovensko poskytlo Ukrajine a jej občanom pomoc vo výške 509 miliónov EUR. Táto suma však podľa informácií (211) Ministerstva financií SR k novembru 2024 dosahovala už 645 miliónov EUR a to len v rámci rozpočtových kapitol jednotlivých ministerstiev. Do tejto sumy však nie sú započítané:

– výdavky samospráv (mestá a obce),
– štátne podniky a verejnoprávne inštitúcie (napr. nemocnice, vysoké školy),
– verejné služby (zdravotníctvo, školstvo, doprava),
– odpustené poplatky a dane,
– nepriame náklady policajného zboru, hasičského a záchranného zboru, armády a iných zložiek.

Podľa renomovanej medzinárodnej inštitúcie IFW Kiel tieto celkové náklady dosahujú sumu 3,78 miliardy EUR. Rozdiel medzi oficiálnou analýzou vlády SR a reálnym odhadom predstavuje viac ako 3,2 miliardy EUR (https://www.ifw-kiel.de/publications/ukraine-support-tracker-data-20758/)  Považujeme to preto za vážne zavádzanie verejnosti.

Etický a právny rozmer rozhodnutia

Ak vláda SR prijme uznesenie postavené na zavádzajúcich alebo neúplných informáciách, ide o potenciálne porušenie princípov dobrej správy vecí verejných a transparentnosti. Takýto postup môže byť interpretovaný ako zneužitie právomoci verejného činiteľa a môže mať dôsledky etické aj politické.

Ak by sa preukázalo, že členovia vlády SR mali relevantné informácie spochybňujúce údaje v predloženej analýze, schválenie uznesenia by mohlo byť považované za hrubo nezodpovedné a potencionálne spôsobilé vyvolať právne otázky o možných trestnoprávnych dôsledkoch. V konečnom dôsledku ide aj o dôveru občanov v štátne inštitúcie a morálnu zodpovednosť verejných predstaviteľov voči svojim voličom.

Žiadame vás preto týmto dôrazne, aby ste:

– zastavili proces schvaľovania podpory vstupu Ukrajiny do EÚ bez predchádzajúcej verejnej diskusie,
– zabezpečili vypracovanie nezávislej analýzy dopadov na Slovensko,
– zverejnili všetky finančné a vecné výdavky, ktoré Slovensko v súvislosti s Ukrajinou vynaložilo,
– umožnili občanom SR, aby sa k tejto zásadnej otázke vyjadrili prostredníctvom referenda alebo inej formy priamej demokracie.

Rozhodnutia s takýmto strategickým významom nemôžu byť prijímané technokraticky a bez verejnej kontroly. Občania Slovenska majú právo poznať pravdu, byť informovaní o všetkých dôsledkoch a podieľať sa na formovaní smerovania našej krajiny.

S úctou a dôverou v demokratické princípy Slovenskej republiky,

Zoroslav Kollár

Martin Halás