Transakčná daň podľa A. Danka stojí a padá už len na premiérovi
Bratislava 6. apríla (TASR) – Transakčná daň stojí a padá podľa podpredsedu Národnej rady (NR) SR a predsedu koaličnej SNS Andreja Danka už iba na premiérovi SR Robertovi Ficovi (Smer-SD). Uviedol to v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike. Líder Progresívneho Slovenska a poslanec NR SR Michal Šimečka oponenta vyzval, aby zahlasoval za pozmeňovací návrh k zákonu z dielne PS, ktorý rieši financovanie miestnych samospráv a zrušenie transakčnej dane k 1. máju tohto roka.
„Vnímam aj v koalícii ľudí, ktorí sú proti transakčnej dani. Dnes to už stojí a padá len na Robertovi Ficovi. Ja som presvedčený, že bude prijímať argumenty na to, aby sme hľadali iné zdroje v štáte,“ poznamenal Danko.
Líder SNS v diskusii deklaroval, že sa chce na zrušení transakčnej dane najprv dohodnúť s koaličnými partnermi a ak neuspeje, plánuje prísť s návrhom na jej zrušenie do parlamentu. „Je mi úplne jedno, kto ako bude hlasovať, uvítam každý hlas, aj koalície, aj opozície,“ priblížil Danko a zopakoval, že transakčná daň je „bezcitný a neetický experiment“.
Šimečka reagoval, že transakčná daň by mala byť zrušená skôr ako ku koncu roka. Vyhlásil tiež, že prípadný návrh SNS by podporil. „Je na to podľa mňa aj v Hlase vôľa. Ja som si istý, že oni už vedia aj v Smere, aj v Hlase, že to bude treba zrušiť, že tlak verejnosti alebo tlak pána Danka sa nebude dať ustáť, tak poďme to urobiť skôr a nečakať na koniec roka,“ dodal. Danko vzápätí pripomenul, že opozičný návrh podporiť nemôže, pretože by tak došlo k porušeniu koaličnej zmluvy.
Hostia diskutovali aj na tému novely zákona o neziskových organizáciách. Novela podľa predsedu PS predstavuje zbytočnú šikanu ľudí, ktorí sa snažia robiť niečo pre spoločnosť a svoje okolie. „Jednoducho to sú aktívni občania, ktorí sa snažia niečo robiť a často aj tam, kde štát zlyháva, a vláda sa z nich snaží vykresliť nepriateľov a terč, lebo nemá čo iné robiť, lebo nevie vládnuť,“ podotkol.
Podľa Danka peniaze pre niektoré mimovládne organizácie prichádzali a odchádzali „na iné účely, ako boli čerpané“, čo podľa jeho mienky hraničí aj s trestnoprávnou rovinou. „Mnohé tieto inštitúty len zakrývajú čerpanie finančných zdrojov a sú ako keby prietokovým ohrievačom, že peniaze idú potom tým ľuďom, ktorí sa politicky angažujú a kritizujú štátne zriadenie,“ povedal. Šimečka v reakcii na jeho tvrdenia pripomenul, že štát už aj dnes disponuje nástrojmi na overenie si transparentnosti financovania neziskových organizácií.
E. Kaliňák: Možnosť referenda o zvýšených výdavkoch na obranu zvažujeme
Bratislava 6. apríla (TASR) – Ak by zvýšené výdavky na obranu, o ktorých sa diskutuje na úrovni členských štátov Európskej únie (EÚ), nemohli mať duálne využitie, je na mieste otázka konania referenda. V diskusnej relácii STVR O 5 minút 12 to v rámci zvažovania strany Smer-SD pripustil poslanec Európskeho parlamentu (EP) Erik Kaliňák (Smer-SD). Reagoval na slová, ktoré v tejto súvislosti uviedol v piatok (4. 4.) líder Smeru a predseda vlády SR Robert Fico.
„Ak by nastala situácia, že nebude možné zvýšené výdavky na obranu využiť duálne, teda napríklad aj na infraštruktúru, obnovu mostov, výstavbu nemocníc, a malo by Slovensko dávať vyššie výdavky len na zbrane a muníciu, v tejto téme si vieme predstaviť organizovanie referenda, aby sme mali jasný mandát od občanov, že takéto navyšovanie výdavkov neprichádza do úvahy,“ uviedol Kaliňák. Zároveň odmietol úvahy o tom, že by takéto odmietnutie mohlo napríklad ohroziť členstvo SR v NATO. „V súčasnosti majú členské krajiny NATO vynakladať na obranu dve percentá zo svojho HDP, niektoré krajiny však ani toto nedodržujú,“ upozornil.
Poslanec EP Branislav Ondruš (Hlas-SD) považuje plán predsedníčky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej „na prezbrojenie Európy“, ktorý by mal umožniť mobilizovať celkovo až 800 miliárd eur, za šialený. Poukázal na to, že Európa na takéto investície nemá prostriedky, rovnako i na to, že cestou k vyššej obranyschopnosti Európy nie je zvyšovanie výdavkov na zbrane. „Súhlasím s potrebou posilnenia bezpečnosti Európy, ale musíme to urobiť iným spôsobom, zbrojenie nikdy neprinieslo viac bezpečnosti,“ upozornil. Ak by sa presadil plán šéfky EK, podľa Ondruša by to znamenalo krátenie výdavkov v sociálnej oblasti, eurofondov i investícií do regiónov.
Europoslanec Ľudovít Ódor (PS) je jednoznačne za zvýšenie výdavkov na obranu Európy. „Ak sa nevieme v tomto smere spoľahnúť na USA, Európa musí byť schopná ochrániť svojich občanov,“ zdôraznil. Myslí si však, že je predčasné hovoriť o konkrétnom percentuálnom navýšení. „Všetky výdavky na európskej i národnej úrovni musia vychádzať zo spoločnej stratégie, v ktorej sa dajú nájsť synergické efekty. Najskôr ich zadefinujme a potom môžeme hovoriť o konkrétnych percentách,“ dodal.
R. Takáč: Nákaza SLAK nespôsobí výpadok potravín na Slovensku
Bratislava 5. apríla (TASR) – Nákaza slintačky a krívačky (SLAK) nespôsobí zatiaľ na Slovensku výpadky komodít, ako mlieko a mäso, a nepredpokladá sa ani výraznejší vplyv na ceny. Zasiahnutí drobnochovatelia by mali byť finančne kompenzovaní už budúci týždeň, u veľkochovateľov je najprv potrebná analýza celkových škôd. Uviedol to v sobotu minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD) v relácii STVR Sobotné dialógy.
Dôvodom je podľa šéfa rezortu pôdohospodárstva fakt, že Slovensko dlhodobo čelí problému nízkej potravinovej sebestačnosti, ktorá je však v tomto prípade pre domáci trh istou výhodou. „To, že máme tu potravinovú sebestačnosť nízku, tak v zásade tie obchodné reťazce dovážajú gro zo zahraničia,“ vysvetlil minister s tým, že práve preto nebude slovenský trh výraznejšie zasiahnutý.
Chovatelia dobytka, ktorých ovplyvnila nákaza slintačky a krívačky, budú podľa slov ministra odškodnení z európskych a národných zdrojov. Dotknutí drobnochovatelia by mali dostať finančné prostriedky už budúci týždeň, veľkochovatelia by mali byť odškodnení po zistení presnej výšky škôd spôsobených nákazou zvierat.
Minister zopakoval, že šéf veterinárov Martin Chudý má jeho plnú dôveru. Poslanec Národnej rady SR Ivan Štefunko (Progresívne Slovensko) v relácii uviedol, že opozičné hnutie priamo neiniciovalo odvolanie Chudého z funkcie za nezvládnutie situácie so slintačkou a krívačkou, upozornil však, že Slovensko začalo reagovať neskoro.
Takáč sa ďalej vyjadril na tému zavádzania ciel zo strany USA. Minister apeluje na využitie diplomatických riešení vzniknutej situácie, pričom v súčasnosti vidí priestor na rokovanie s americkou administratívou. Cyklus zavádzania protiopatrení podľa neho nie je riešením.
Štefunko zdôraznil potrebu jednoty Európskej únie v prípade presadzovania postoja proti zavádzaniu Trumpových ciel, s čím súhlasil aj minister Takáč. „Súhlasím s pánom Štefunkom, že tu musí byť spoločný postoj všetkých predstaviteľov Európskej únie. Jednotný, silný, nemôže tu niekto začať robiť nejaké individuálne kroky,“ vyjadril sa šéf rezortu pôdohospodárstva.
Politici sa na druhej strane nezhodli v názore na sankcie uvalené na Rusko za agresiu na Ukrajine. Kým Štefunko presadzuje ich kontinuitu, Takáč apeluje na ich zrušenie. Sankcie podľa neho totiž spôsobujú ekonomické škody európskym obyvateľom.
Takáč má návrh o mimovládkach za štandardnú legislatívu, Štefunko za bič
Bratislava 5. apríla (TASR) – Návrh novely zákona o neziskových organizáciách vychádza z európskeho legislatívneho štandardu, jeho cieľom je sprehľadniť financovanie mimovládok. V súvislosti s aktuálnou diskusiou a legislatívnym návrhom to v relácii STVR Sobotné dialógy zdôraznil minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a podpredseda strany Smer-SD Richard Takáč. Podpredseda hnutia PS a poslanec Národnej rady SR Ivan Štefunko si, naopak, myslí, že skutočným cieľom návrhu je obmedziť aktívnu občiansku spoločnosť a „ušiť na ne bič“.
„Urobíme všetko pre to, aby tento návrh napokon neprešiel,“ zdôraznil Štefunko. Je presvedčený, že návrh je „inšpirovaný Ruskom, Iránom či Kubou“. Zdôraznil, že občianska spoločnosť, ktorá často supluje úlohu štátu, nesmie byť šikanovaná. „Ak je záujem stransparentniť financovanie mimovládok, nech sa lepšie zadefinuje to, ako majú vyzerať výročné správy,“ zdôraznil.
Takáč odmietol nálepkovanie návrhu „ruským zákonom“, zdôraznil, že vychádza z existujúcej, často i prísnejšej legislatívy vo viacerých európskych krajinách. „Jediné, čo tento návrh má priniesť, je, aby boli zdokladované zdroje príjmov,“ vyhlásil. Mieni, že skutočný dôvod nesúhlasu hnutia PS je obava jej členov zo zastavenia možnosti zneužívať súčasný systém i štátne zdroje na vlastný prospech a prospech politických síl, ktoré reprezentujú.
Štefunko obvinenia odmieta, tvrdí, že Smer-SD trpí „obsesiou mimovládkami“, ktorou sa snaží kamuflovať neschopnosť riešiť súčasné výzvy.
S. Migaľ: Možnosť byť ministrom vnímam ako formu dôvery premiéra
Bratislava 6. apríla (TASR) – Možnosť viesť Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI) SR vníma šéf rezortu Samuel Migaľ (nezávislý) ako prejav dôvery predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD). Migaľ to uviedol v diskusnej relácii Politika 24 v televízii Joj 24.
„Beriem to ako istý prejav dôvery, že i napriek svojmu častému kritickému postoju ku krokom premiéra či vlády dostávam možnosť dokázať, že sa to dá robiť inak a mať výsledky, ktoré MIRRI doteraz nemalo,“ uviedol minister. Zdôraznil zároveň, že na ministerskej pozícii sa považuje za nezávislého nominanta, ktorý má zároveň ambíciu byť akýmsi „mostom“ medzi koalíciou a opozíciou a prispieť tým k zníženiu napätia až averzie medzi politickými oponentami, ktorá sa podpisuje pod narastajúcu polarizáciu celej spoločnosti. Verí, že tie najlepšie zákony sa môžu kreovať otvorenosťou k návrhom koalície i opozície. „Na oboch stranách vznikajú dobré legislatívne návrhy,“ zdôraznil.
Stojí si naďalej za kritickým postojom voči smerovaniu strany Hlas-SD, je naďalej presvedčený, že pod súčasným vedením opustila ideály svojho zakladateľa a súčasného prezidenta SR Petra Pellegriniho. Myslí si, že to do istej miery potvrdzuje aj to, že SaS vylúčila spoluprácu s Hlasom do budúcnosti. Priznal, že okrem rozchodu so stranou Hlas sa zmenila aj jeho komunikácia so súčasnou hlavou štátu, s ktorou sa ešte pred voľbami 2023 objavoval na mítingoch. „Povedal by som, že nie je medzi nami žiaden vzťah,“ poznamenal, nechcel sa však už vracať k odovzdaniu menovacieho dekrétu, pri ktorom sa prezident výrazne kriticky vyjadroval k spôsobu, akým sa Migaľ stal ministrom. „Je to už za nami, robíme si svoju prácu, my chceme dokázať, že tá exekutíva sa dá robiť inak ako spôsobom, ktorý sme sami kritizovali,“ dodal.
Vyjadril sa aj k navrhovanej novele zákona o mimovládkach. Upozornil, že volanie po stransparentnení financovania neziskových organizácií sa ozvalo priamo z tretieho sektora. Mieni, že prijatý zákon by nemal obmedzovať neziskové organizácie, zároveň by mal však viesť k tomu, „aby sme zabránili tomu, že autonómna politika bude ovplyvňovaná tretími stranami“. „Nie som ani proti mimovládkam, ktoré sa venujú politike, malo by však byť jasné, za koho na tom ihrisku hrajú,“ uviedol. Zákon o lobingu by sa podľa neho mal riešiť samostatným zákonom a tiež riadnym legislatívnym procesom vrátane pripomienkového konania.
