Bývalý minister školstva Juraj Draxler upozorňuje na rýchlo rastúci anonymný profil na sociálnych sieťach s názvom Jednoduché odpovede na hlúpe otázky. Podľa neho nejde o neškodnú stránku produkujúcu vtipné či naivné komentáre, ale o projekt, ktorý šíri „pomerne sofistikovanú propagandu“ a preberá kľúčové naratívy západných spravodajských a mediálnych centier.
Draxler uvádza ako príklad text, ktorý profil zverejnil nedávno: „Dnes už vieme zo zadržaných dokumentov, že Rusko malo v pláne dobyť Ukrajinu za 10–15 dní… Obyvateľstvo malo byť ‚prevychované‘ nasadením ruských úradníkov a učiteľov.“ Keď sa podľa jeho slov verejne spýtal správcov profilu na zdroje, tí sa odvolali na britský think-tank Royal United Services Institute (RUSI) a reportáž Sky News.
Draxler však tvrdí, že citované tvrdenia sa v spomínanej štúdii nenachádzajú: „Tá štúdia pritom vôbec neobsahuje tvrdenia o prevýchove obyvateľstva… tvrdí opak, že Rusi sa spoliehali, že miestny administratívny aparát sa im rýchlo prispôsobí.“ Zároveň dodáva, že dokument nehovorí ani o žiadnych „zadržaných materiáloch“, iba o „dôverných informáciách“ získaných v spolupráci s ukrajinským generálnym štábom, pričom „pôvod týchto informácií autori neprezradia“.
Podľa Draxlera je však podstatná najmä línia, ktorú príspevok šíri: „post šíri naratív o tom, ako sa Rusko chystalo nejako ‚dobyť‘ Ukrajinu… Je to kľúčový naratív celej propagandistickej mašinérie.“ Tvrdí, že podobné interpretácie vytláčajú diskusiu o konkrétnych požiadavkách, ktoré Moskva pred inváziou presadzovala: „Namiesto toho sa podsúva, že proste chceli dobýjať a obsadzovať. Len tak. Lebo ich to baví.“
Draxler upozorňuje aj na samotný pôvod organizácie RUSI. Spomína jej výkonného riaditeľa lorda Rickettsa, ktorý pôsobil ako šéf britského Joint Intelligence Committee pred inváziou do Iraku. Pripomína, že „nezávislé verejné vyšetrovanie (Chilcott Inquiry) neskôr skonštatovalo, že vláda manipulovala verejnosť o potrebe invázie, odvolávajúc sa práve na informácie zo spravodajskej komunity“. Draxler tak naznačuje kontinuitu medzi politicky motivovaným spracovaním spravodajských informácií v minulosti a naratívmi, ktoré sa podľa neho šíria dnes.
Text uzatvára tvrdením, že ide o ukážku toho, „ako sa propagandistické naratívy, ktoré vznikajú v Londýne či Washingtone, potom šíria do sveta cez masmédiá a aj takéto anonymné profily… stávajú sa ‚zjavnou pravdou‘“.
